Aulus Cremutius Cordus (zomrel roku 25 po Kr.) bol rímsky historik počas principátu.

Z jeho diela, ktoré sa zaoberalo občianskymi vojnami a vládou cisára Augusta sa zachovalo len niekoľko zlomkov. Cordus bol jeden z historikov pochádzajúcich zo senátorskej vrstvy, príslušník starej aristokracie pociťujúcej stratu vlastnej politickej moci s nástupom principátu. V jeho diele sa objavovali náznaky opozície voči upevňujúcemu sa absolutistickému režimu, čo viedlo nakoniec roku 25 po Kr. k tomu, že proti Cordovi začal politický proces chránenec cisára Tiberia Seianus. Cremutius Cordus bol obvinený z oslavy Caesarovho vraha Iunia Bruta a z toho, že označil Cassia Longina, iného z Caesarových vrahov, za posledného skutočného Rimana^[1]. Podľa Senecu bol Cordus obvinený, pretože vyvolal hnev všemocného Seiana^[2]. Senát rozhodol, že jeho celé dielo má byť spálené. Aby ušiel procesu, v ktorom by prišla jeho rodina o majetok, spáchal roku 25 po Kr. samovraždu. Podľa Senecu si vybral smrť hladom.

Cordova dcéra Marcia sa postarala o to, aby jeho historická práca nielenže unikla plameňom, ale bola neskôr, za vlády cisára Caligulu, vydaná.

O Cremutiovi Cordovi sa zmieňujú tiež Tacitus, Quintilianus, Suetonius a Dio Cassius.

Referencie

Literatúra

• CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.