Cohors quinta Callaecorum Lucensium bola kohorta pomocných zborov Rímskeho vojska v období antického Ríma. Pôvodom bola z Hispánie z Callaecie a bola zostavená z Keltiberského obyvateľstva.

Od 1. až do 3. storočia sa táto jednotka zdržiavala v provincii Panónia, v 1. storočí v Gerulate (Bratislava – Rusovce) a v 2. až 3. storočí v Crumere (na území dnešného Nyergesújfalu).

V Gerulate ich pobyt dokladá nález kolkovanej tehly COH V LVC a v Crumere nápis na podstavci oltára z roku 198 po Kr. a na oltári Neptúna, ktorého presné datovanie nie je kvôli nejednotnosti výkladu bádateľov možné presne datovať. Prvý nápis na oltári dokladá priamu účasť 5. kohorty v bojoch proti barbarom na ľavom brehu Dunaja za cisára Septimia Severa. Za udatnosť v týchto bojoch získala kohorta čestný titul Antoniniana. Pannoniu opustila 5. kohorta iba v rokoch 166 – 169, kedy bola odvolaná do provincie Moesia Superior. Tu jej prítomnosť dosvedčujú pamiatky nájdené v Sirmiu (Sremska Mitrovica) a Guberci. V Guberci to dokladá obetný nápis, kde je priamo spomenuté, že sa kohorta zdržiavala v tejto oblasti.

Pobyty a presuny 5. kohorty poznáme prevažne z písomných prameňov a nie z hmotných pamiatok.

• Ľ. Kraskovská: Výskum rímskej stanice v Rusovciach v rokoch 1961 a 1964. ZbSNM LXI, Bratislava 1967, 37 – 71.
• T. Kolník – E. Krekovič – L. Snopko – I. Geržová – V. Ferus – I. Hečková: Doba rímska. In: T. Štefanovičová: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993.