Cluvius Rufus bol rímsky senátor a historik, jeden z významných prameňov ďalších historikov – Tacita, Suetonia, Flavia Josepha a Plutarcha.

Počas vlády cisára Caligulu bol Rufus zapletený do sprisahania so zámerom Caligulu zavraždiť^[1]. Suetonius uvádza, že na začiatku Neronovej vlády bol Cluvius Rufus bývalým konzulom^[2]. Tacitus spomína, že v roku panovania štyroch cisárov (69) zastával Rufus správu Hispánie^[3], a stál za snahou senátorov získať väčšie právomoci za vlády cisára Vitellia^[4].

Cluviovo dielo bolo významnou súčasťou rímskej historiografie. Žiaľ, do dnešnej doby sa nedochovalo. Týkalo sa údajne vlády cisárov Caligulu, Claudia a Nerona, jeho súčasníkov.