Clostridium tetani - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Clostridium tetani
Clostridium tetani

Clostridium tetani vytvárajúce spóry
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Bacillus anthracis
Flügge, 1881
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Clostridium tetani je bežná pôdna baktéria a pôvodca tetanu. Vegetatívne bunky C. tetani sú zvyčajne tyčinkovité a dlhé do 2,5 μm, ale pri vytváraní spór sa zväčšujú a majú tvar tenisovej rakety alebo paličky. Spóry C. tetani sú extrémne odolné a možno ich nájsť na celom svete v pôde alebo v gastrointestinálnom trakte zvierat. Ak sa C. tetani dostane do rany, môže rásť a produkovať silný exotoxín, tetanospazmín, ktorý zasahuje do motorických neurónov a spôsobuje tetanus. Pôsobeniu toxínu možno zabrániť vakcínami proti tetanovému toxoidu, ktoré sa často podávajú deťom na celom svete.

Klinické opisy tetanu spojeného s ranami sa nachádzajú prinajmenšom už v 4. storočí pred Kr. v Hippokratovom diele Aforizmy.[1] Prvé jasné spojenie s pôdou bolo v roku 1884, keď Arthur Nicolaier ukázal, že u zvierat, ktorým boli vstreknuté vzorky pôdy, sa vyvinul tetanus.[2] V roku 1889 C. tetani izoloval z ľudskej obete Kitasato Shibasaburō, ktorý neskôr ukázal, že organizmus môže spôsobiť ochorenie, keď sa vstrekne zvieratám, a že toxín môže byť neutralizovaný špecifickými protilátkami. V roku 1897 Edmond Nocard ukázal, že tetanový antitoxín vyvoláva u ľudí pasívnu imunitu a možno ho použiť na profylaxiu a liečbu.[2] V prvej svetovej vojne bola injekcia antiséra proti tetanu z koní široko používaná ako profylaxia proti tetanu u zranených vojakov, čo viedlo k dramatickému poklesu prípadov tetanu v priebehu vojny.[3] Modernú metódu inaktivácie tetanového toxínu pomocou formaldehydu vyvinul Gaston Ramon v 20. rokoch 20. storočia; to viedlo k vývoju vakcíny proti tetanovému toxoidu P. Descombey v roku 1924, ktorá bola široko používaná na prevenciu tetanu vyvolaného zraneniami počas druhej svetovej vojny.[2]

Referencie

  1. Pearce JM. Notes on tetanus (lockjaw). Journal of Neurology, Neurosurgery, and Psychiatry, 1996, s. 332. DOI10.1136/jnnp.60.3.332. PMID 8609513.
  2. a b c The Pink Book - Epidemiology and Prevention of Vaccine-Preventable Diseases. 13. vyd.  : U.S. Centers for Disease Control and Prevention, 2015. Dostupné online. Chapter 21: Tetanus, s. 341–352.
  3. Prevention of tetanus during the First World War. Medical Humanities, 2012, s. 78–82. Dostupné online. DOI10.1136/medhum-2011-010157. PMID 22543225.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Clostridium tetani na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Clostridium tetani





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk