Cloisonizmus

Paul Gauguin, Žltý Kristus (Le Christ jaune), 1889, olej na plátne,
Albright-Knox Art Gallery, Buffalo, USA

Cloisonizmus je umelecký štýl, ktorý pomenoval kritik Edouard Dujardin podľa „priehradkovej“ techniky (cloisonné) smaltovania, ktorú používal Emile Bernard.^[1] Vznikol v období začiatkov postimpresionizmu, ako ukážkové dielo sa považuje napríklad obraz Žltý Kristus od revolučného maliara Paula Gauguina.

Galéria

Émile Bernard Autoportrét s portrétom Gauguina, venované Vincentovi van Goghovi. Bernard, 1888
Émile Bernard, Bretónske ženy na lúke, august 1888
Vincent van Gogh, Bretónske ženy a deti, november 1888 (akvarel podľa Bernarda)
Paul Gauguin, Zápas Jakuba s anjelom, 1888
Louis Anquetin, Čítajúca žena, 1890
Paul Sérusier, Le Talisman, 1888, Musée d’Orsay, Paríž

Referencie

↑ Dujardin, Édouard: Aux XX et aux Indépendants: le Cloisonismé (sic!), Revue indépendante, Paris, March 1888, pp. 487 – 492

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cloisonnism na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Dujardin, Édouard: Aux XX et aux Indépendants: le Cloisonismé (sic!), Revue indépendante, Paris, March 1888, pp. 487 – 492

[1]