Clermontský koncil bol koncil katolíckej cirkvi v novembri roku 1095 vo francúzskom meste Clermont. Koncil zvolal pápež Urban II. a jeho výsledkom bolo začatie prvej križiackej výpravy, ktorej predchádzala ľudová výprava.

V roku 1095 poslal byzantský cisár Alexios I. svojich vyslancov na západ, aby vyjednali vojenskú pomoc v boji proti Seldžuckým Turkom. Správu dostal pápež Urban II. na koncile v Piacenze. Na november pápež zvolal na koncil cirkevných predstaviteľov, ktorých požiadal, aby so sebou vzali významných pánov zo svojich provincií.

Samotný koncil sa konal medzi 18. až 28. novembrom a zúčastnilo sa ho asi 300 duchovných z celého Francúzska. Pápež okrem iného najskôr prebral clunyjské reformy a predĺžil exkomunikáciu Filipa I. Francúzskeho. Až 27. novembra sa vyjadril k problémom na Blízkom východe a vyzval k vojenskej výprave, ktorá mala zabezpečiť západným pútnikom cestu k Božiemu hrobu v Jeruzaleme. Okrem to hrali svoju úlohu v pápežovom rozhodnutí mocenské a politické dôvody.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Clermontský koncil

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Clermontský koncil na českej Wikipédii.