A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chua Kuo-feng | ||||||||
Bývalý Premiér Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1976 – 1980 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý predseda Komunistickej strany Číny | ||||||||
V úrade 1976 – 1981 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý predseda Ústrednej vojenskej komisie Číny | ||||||||
V úrade 1976 – 1981 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 5. február 1921 Ťiao-čcheng, Šan-si, Čína | |||||||
Úmrtie | 20. august 2008 (87 rokov) Peking, Čína | |||||||
Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
Profesia | Politik | |||||||
Odkazy | ||||||||
Chua Kuo-feng (multimediálne súbory) | ||||||||
Chua Kuo-feng (čín. 华国锋, pchin-jin: Huà Guófēng; * 16. február 1921 – † 20. august 2008), vlastným menom Su Ču (čín. 苏铸, pchin-jin: Sū Zhù) bol čínsky komunistický politik, jeden zo štyroch politikov, o ktorých politológovia hovoria ako o Najvyššom vodcovi (paramount leader) Čínskej ľudovej republiky v 20. storočí (určenie najvyššieho vodcu nie je v čínskom politickom systéme priamočiare, najväčší vplyv nie je vždy zaručený formálne významnou funkcií). Chua Kuo-feng bol druhým vodcom komunistickej Číny po Mao Ce-tungovi, a to v rokoch 1976 – 1978. Bol to on, kto zastavil tzv. Gang štyroch, ktorý uvrhol Čínu do chaosu. Zastával v tom čase niekoľko kľúčových funkcií: premiéra, alebo predsedu štátnej rady (1976 – 1980), predsedu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (1976 – 1978) a predsedu Ústrednej vojenskej rady Číny (1976 – 1981). Jeho politická ideológia je známa pod ťažko preložiteľným názvom „Dve akékoľvek“ (两个凡是) (podľa jeho hesla „Rozhodne podporíme akékoľvek politické rozhodnutia, ktoré urobil predseda Mao, a neochvejne sa budeme riadiť akýmikoľvek pokynmi, ktoré dal predseda Mao“).[1]
V rokoch 1949 – 1971 bol regionálnym politikom v provincii Chu-nan. V neskoršom období Kultúrnej revolúcie sa dostal na čelo komunistického vedenia v Chu-nane. Okolo roku 1976 sa presunul do mocenského centra a získal si dôveru Mao Ce-tunga vďaka vernosti jeho učeniu. Po Čou En-lajovej smrti pomerne prekvapivo získal z pozície šéfa bezpečnosti provincie Chu-nan funkciu premiéra a po Mao Ce-tungovej smrti potom aj ďalšie dve kľúčové politické funkcie, k nevôli takzvaného Gangu štyroch, ktorý sa tiež usiloval o moc.[2] Z politického zápasu vyšiel víťazne Chua Kuo-feng, keď nechal členov Gangu štyroch zatknúť a uväzniť. Oficiálne ukončil Kultúrnu revolúciu a zabránil v vyčíňaní Červených gárd a pokračovaní najhorších excesov.[3] Bol však odhodlaný držať sa Mao Ce-tungovho učenia a chcel zrejme nastoliť režim sovietskeho typu. To ho však vyšachovalo z hry, keď začal stúpať vplyv Teng Siao-pchingovej skupiny, ktorá sa usilovala o oveľa zásadnejšie, najmä ekonomické reformy. Bodom zlomu sa stalo Tretie plenárne zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Číny roku 1978, kde bol Chua podrobený kritike a moci sa de facto ujal Teng Siao-pching, a hoci Chua nominálne ďalej zostával vo svojich funkciách, tie postupne strácal na začiatku 80. rokov.
Keďže jeho vláda trvala zhruba len dva roky, a to v čase značného chaosu, a pretože je politický systém Číny dosť zložitý, nie je Chua na Západe príliš známy, na rozdiel od piatich ďalších „Najvyšších vodcov“ (Mao Ce-tung, Teng Siao-pching, Ťiang Ce-min, Chu Ťin-tchao, Si Ťin-pching), a to napriek tomu, že ako prvý čínsky vodca od roku 1949 navštívil roku 1979 Európu a stretol sa napríklad s Margaret Thatcherovou, s ktorou dohodol obrysy budúcich dohôd o Hongkongu.
Chua zmenil text čínskej hymny, aby obsahovala oslavu Maa a Komunistickej strany Číny, tieto zásahy však boli neskôr zrušené.
Zomrel 20. augusta 2008 počas 29. letných olympijských hier v Pekingu, zmienka o jeho smrti sa do médií dostala iba okrajovo.[4] Po skončení olympiády bol pochovaný za účasti najvyšších čínskych predstaviteľov - prítomní boli okrem iného Chu Ťin-tchao, Wen Ťia-pao či Ťiang Ce-min.
Referencie
- ↑ “TWO WHATEVERS” (“LIANGGE FANSHI”). In: SULLIVAN, Lawrence R. Historical Dictionary of the People's Republic of China. 2nd ed. Lanham, Md. : Scarecrow Press, 2007. 655 s. (Historical dictionaries of Asia, Oceania, and the Middle East; zv. 63.) ISBN 0-8108-5380-9. S. 526.
- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 560.
- ↑ Čáky, Milan (2004), „Hospodárske reformy v Číne“, Slovenská politologická revue (2): 3, https://sjps.fsvucm.sk/Articles/05_2_5.pdf
- ↑ TASR. Zomrel bývalý čínsky vodca Chua Kuo-feng. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-08-20. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chua Kuo-feng
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chua Kuo-feng na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk