Chromatín - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Chromatín
Umiestnenie chromatínu v bunkovom jadre

Chromatín (chromatinum) je vláknitá substancia vyskytujúca sa v bunkovom jadre, zložená z DNA, histónov, RNA a nehistónových bielkovín. Predstavuje hlavnú zložku chromozómov.

Chromatín má niekoľko stupňov zloženia. Dvojitý helix (dvojitá skrutkovica) DNA spolu s bielkovinami tvorí nukleozómy. Nukleozóm obsahuje reťazec DNA dlhý približne 150 bázových párov (u človeka 146 bp) navinutý na jadro tvorené zo 4 druhov histónových bielkovín, nazývané taktiež histónový oktamér. Medzi nukleozómami sa nachádza spojovacia DNA o dĺžke okolo 50 bp. Nukleozómy a spojovacie DNA sa ukladajú špecifickým, cikcakovitým spôsobom, tvoriac solenoid, ktorý má priemer 30 nm a preto je niekedy označovaný menom vlákno 30 nm. Solenoid sa ukladá do kľučiek, z ktorých sa skladajú chromatídy.

Chromatín sa môže zakrúcať a odkrúcať, spôsobujúc zmenu zloženia štruktúry chromozómov. Z pohľadu na špiralizáciu (kondenzáciu) rozlišujeme: menej skondenzovaný, geneticky aktívny chromatín – euchromatín a zvyčajne geneticky neaktívny skondenzovaný chromatín – heterochromatín – so silne skrútenými, skondenzovanými vláknami. Stupeň kondenzácie chromatínu odohráva rolu v kontrole expresie génov. Tvorba heterochromatínu je zviazaná s nízkym stupňom acetylácie histónov a vysokým stupňom metylácie DNA a taktiež metyláciou lyzínu 9 v históne H3. Bielkovinou, ktorá ma veľký význam v procese heterochromatizácie je HP1. Tá vlastní chromodoménu, ktorá má schopnosť viazať sa so zmetylovanými histónami.

Medzi významnejšie bielkoviny spojených s heterochromatínom patria: HP1 a Sir3. Naopak bežné bielkoviny pôsobiace s euchromatínom sú: HMGB1, HMGB2, HMGN1, HMGN2.

Chromatín (najmä v povrchových vrstvách bunky) sa ľahko farbí zásaditými farbivami – bazofilne.

Po prvý raz názov chromatín použil Walter Fleming v roku 1882.

Bibliografia

  • Piotr Węgleński (red) Genetyka molekularna, wydanie 2 poprawione Wyd. PWN Varšava 2006

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chromatyna na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Chromatín





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk