A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chrám svätej Sofie | |
bývalý pravoslávny chrám | |
celkový pohľad na centrálnu loď chrámu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Burgas |
Okres | Nesebar |
Mesto | Nesebar |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
Súradnice | 42°39′33″S 27°44′10″V / 42,659139°S 27,736°V |
Dĺžka | 25,5 m |
Šírka | 20 m |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
Výstavba | 5. storočie |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Church of Saint Sophia in Nesebar | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Sofie (bulh. Църква „Света София” – Cărkva „Sveta Sofia“), známy aj ako Bazilika svätej Sofie (bulh. Базилика „Света София” – Bazilika „Sveta Sofia“), alebo Staré biskupstvo (bulh. Старата митрополия – Starata mitropolija) je bývalý pravoslávny chrám z 5. storočia nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5][6][7][8]
Charakteristika
Budova bola postavená na mieste, ktoré sa pokladá za stred antického Nesebaru[3][4][6][7] a je najväčšou kostolnou budovou v meste.[7]
Je postavená ako trojloďová bazilika s jednou polkruhovou apsidou. Z vonkajšej strany je budova trojstenná s nartexom a átriom. Bočné lode chrámu sú od centrálnej lode oddelené arkádovým stĺporadím. Na východnej stene chrámu nad apsidou sa nachádzajú tri arkádové okná a v apside je taktiež zachované štvorstupňové schodisko. Štítová strecha budovy sa nezachovala. Interiér chrámu bol v minulosti celý vymaľovaný maltou a pokrytý freskami.[3][4][6][7][8][8] Centrálna loď je širšia než bočné lode chrámu.[7] Dlážka bývala utvorená z mozaiky, vytvorenej z malých rôznofarebných kamienkov.[2][3][4][5][6][7] Dĺžka budovy dosahuje takmer 26 metrov[3][4][4][5][7] a šírka okolo 20 metrov.[4][4][5][6][7][8] Materiál použitý na výstavbu je kameň a tehly. Zvyšky budovy sú dobre zachovalé a je z nich jasne rozpoznateľný pôvodný vzhľad budovy.[7]
Chrám svätej Sofie je jedným z najstarších ranokresťanských kostolov na území Bulharska.[7]
Dejiny
Bazilika bola postavená na prelome 5. a 6. storočia.[1][2][3][4][5][6][7][8] Prvá stavebná úprava budovy prebiehala na prelome 6. a 7. storočia a v tomto období bola do stavby budovy pridaná mramorová doska s citátom zo Žalmu 102 z Biblie, ktorá ale pôvodne pochádza pravdepodobne z inej budovy, prípadne zo staršej nedochovanej časti chrámu.[2][4][6][7][8] Do dnešného vzhľadu bola budova upravená pri prestavbe v 9. storočí.[3][4][6][7][8]
V priebehu stredoveku chrám fungoval ako hlavný biskupský chrám metropolitnej eparchie so sídlom v Nesebare a fungoval ako rezidencia nesebarského metropolitu.[2][4][6][8]
V roku 1257 počas napadnutia mesta bol chrám vykradnutý benátskymi pirátmi pod vedením Giacoma Dora a pri tejto príležitosti boli ukradnuté relikvie svätých, ktoré boli odnesené najskôr do Carihradu a neskôr do kostola svätého Salvátora v Benátkach, kde sa dodnes nachádzajú.[1][2][5][6][7][8] Konkrétne sa jedná o telo svätého Teodora, ruka a čeľuste svätého apoštola Andreja, lebka svätého Sixta a ruka svätého Bartolomeja.[4][6][7][8]
V roku 1441 bola v kostole pochovaná byzantská princezná Mataisa Kantakuzina Paleologina, pričom nápis na jej náhrobnej doske sa zachoval až do súčasnosti a teraz sa nachádza v nesebarskom archeologickom múzeu.[6][7][8]
Bazilika svätej Sofie fungovala ako chrám do konca 18. storočia.[1][4][6][8]
Dnes patrí budova k jedným zo symbolov mesta Nesebar a je jednou z hlavných turistických atrakcií.[4][6]
Zaujímavosť
- Hovorí sa, že v 18. storočí ku koncu obdobia osmanskej nadvlády sa Turci snažili premeniť na mešity čo najväčšie množstvo kresťanských svätostánkov a toto opatrenie sa malo týkať aj baziliky svätej Sofie v Nesebare. Protesty miestnych obyvateľov nepomohli, dátum na prestavbu bol určený a do mesta bol privezený materiál a pricestoval aj architekt, ktorý mal riadiť prestavbu. Noc pred plánovaným začatím prestavby sa zišli kresťanskí obyvatelia mesta a zbúrali strechu budovy. Týmto činom sa podarilo zastaviť prestavbu a obyvatelia dosiahli, že chrám takto ostal až do konca kresťanský.[8]
Galéria
-
Pohľad na baziliku svätej Sofie zboku
-
Východná stena chrámu s apsidou
-
Arkádová stena, ktorá oddeluje centrálnú loď od bočnej
-
Pohľad na jednu z bočných lodí kostola
-
Arkády chrámu
-
Detailný pohľad na vrchnú časť východnej steny chrámu a apsidy
Referencie
- ↑ a b c d KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. България - позната и непозната. 2016. Sofia : Knigomania EOOD. 312 s. ISBN 9786191951130. S.133 - 134. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g ancient-nessebar.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o opoznai.bg
- ↑ a b c d e f peika.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n abossakova.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p pochivka.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m zamoreto.com
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk