Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)

	Chrám svätých Cyrila a Metoda
	pravoslávny chrám
	pohľad na chrám zo západu
	Patrocínium: Cyril a Metod
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Văzraždane
Náboženstvo	Kresťanstvo
- pravoslávne kresťanstvo	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°42′11″S 23°19′15″V / 42,7031605°S 23,3208536°V
Dĺžka	30 m
Šírka	20 m
Výška	27 m
- hlavnej lode	18 m
- najvyššej veže	27 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	2
- počet kupol	1
Architekti	Nikola Torbov (projekt), Aleksi Načev (projekt), Anton Trifonov (staviteľ)
Štýly	novobarok, byzantský
Výstavba	1894 – 1909
- dokončenie	1909
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	10. mája 1909 (Partenij (sofijský metropolita))
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Saints Cyril and Methodius Church, Sofia
	Webová stránka: http://symvol.org/simvolnavqrata/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°42′11″S 23°19′15″V / 42,7031605°S 23,3208536°V

Chrám svätých Cyrila a Metoda (bulh. Храм „Свети Свети Кирил и Методий” – Hram „Sveti Sveti Kiril i Metodij“) je pravoslávny chrám zo začiatku 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.

Iné názvy

Celý komplex aj s priľahlými budovy je v zozname kultúrnych pamiatok uvedený pod názvom Komplex chrámu svätých Cyrila a Metoda a jedálne pre deti bez domova (bulh. Комплекс от църква „Свети свети Кирил и Методий” и трапезария за безпризорни деца – Kompleks ot cărkva „Sveti sveti Kiril i Metodij“ i trapezarija za bezprizorni deca).

Lokalita

Chrám leźí v centrálnej časti mesta¹⁸⁴²⁶ v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане) v štvrti Starite Pazarišta (bulh. Старите Пазарища)⁸ medzi ulicami Vašington (bulh. улица „Вашингтон“), Sv. sv. Kiril i Metodij (bulh. улица „Св. св. Кирил и Методий“) a bulvárom St. Stambolov (bulh. булевард „Ст. Стамболов“).⁴²

Dejiny

Na mieste dnešnej budovy stál predtým chrám zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu,⁶¹ tento bol však poškodený v priebehu zemetrasenia v roku 1869¹ a následne v roku 1891 bol pri prestavbe okolitých ulíc zbúraný.⁴⁶ Dátum výstavby tohto chrámu nie je známe, je však spomenutý v rukopise z roku 1782.⁶

Finančné prostriedky na výstavbu nového chrámu boli zbierané priamo veriacimi, časť parcely na ktorej chrám stojí bola farnosti venovaná vtedajším námestkom sofijského starostu.¹

Výstavba dnešnej budovy prebehla v rokoch 1894 – 1909¹ (udávajú sa aj roky 1892 – 1909,⁴² 1897 – 1909,⁶ 1896 – 1909⁵).

Výstavba chrámu sa začala v roku 1897, ale čoskoro bola prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu a postavené tak boli iba základné časti.⁹ Výstavba neskôr pokračovala od roku 1901.¹⁰ Chrám bol vysvätený²⁴⁹ 10. mája⁴⁹ 1909²⁴⁹ sofijský metropolitom Partenijom. Na ceremónii sa zúčastnil aj bulharský cár Ferdinand I. s manželkou Eleonórou von Reuss–Köstritzovou.⁴⁹ V roku 1919 prebehla rekonštrukcia južnej fasády budovy,⁴⁹ v rámci ktorej bola k budove pristavaná kaplnka.⁴

V roku 1925 začala pri chráme fungovať školská jedáleň.⁶ V roku 1927 bola pri chráme otvorená jedáleň pre deti bez domova a chudobných.⁴⁶ V roku 1928 bola v blízkosti chrámu postavená budova fary.⁹ V roku 1978 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku miestneho významu.⁸

Charakteristika

Chrám svätých Cyrila a Metoda je jedným z prvých chrámov, ktoré sa začali stavať na území Sofie po oslobodení Bulharska v roku 1878.⁴ Budova bola postavená podľa projektu architektov Nikolu Torbova a¹⁴⁶ Aleksiho Načeva.²⁵⁷³ Staviteľ bol Anton Trifonov.³

Chrám je postavený v novobarokovom slohu s prvkami byzantskej architektúry a lombardského dekoru, pričom takýto mix je typický pre architektúru bulharského národného romantizmu z prelomu 19. a 20. storočia.³

Exteriér

Chrám je dlhý 30 metrov, široký 20 metrov a výška v najvyššej časti kupoly dosahuje približne 27 metrov.⁹ Výška najvyššej lode dosahuje 18 metrov.⁵ Ide o pomerne veľkú budovu s centrálne položenou kupolou a dvomi vysokými zvonicami v západnej časti chrámu, ktoré stoja po bokoch hlavného vchodu.¹⁴⁶⁷ Chrám je trojloďový.⁴⁶⁷ Bol postavený klasickým štýlom zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál, ako spojivo bola použitá malta.⁵

Kupola dominuje centrálnej časti naosu, je postavená na kruhovej základni a v interiéri podopieraná štyrmi masívnymi stĺpmi.¹⁶⁷⁵ Bočné lode majú klenuté stropy a nachádzajú sa v nich galérie, oddelené od centrálnej lode stĺporadím.⁴⁶⁷⁵ Vo východnej časti sa nachádzajú tri apsidy z ktorých centrálna je najvyššia.¹⁶ Pred vchodom do chrámu v jeho západnej časti medzi zvonicami sa nachádza sčasti odkrytá predsieň.⁶

Interiér

Interiér chrámu je priestranný. V západnej časti sa nachádza empora, predĺžená aj do severnej a južnej časti naosu.¹⁶ Vo východnej časti v priestore pred bočnými apsidami sa nachádzajú diakonikon a prothesis.⁶⁷⁵ Okná sú vysoké, pričom v niektorých sa nachádzajú ozdobné vitráže.¹ Podlaha chrámu je tvorená viacfarebnou mozaikou.¹

Steny chrámu nie sú zdobené maľbami. Maľbami sú však vyzdobené steny kupoly,¹³⁷⁵ kde sa nachádzajú maľby Krista Všedržiteľa, ako aj evanjelistov Lukáša, Jána,Matúša a Mareka.¹

Ikonostas, hlavný biskupský trón a ambón sú vyrezávané z dreva a sú dielom jedného z posledných predstaviteľov trevnenskej umeleckej školy – Georgiho Marangozova. Na ikonostase pracoval v rokoch 1908 – 1909⁷⁵¹⁴⁶ potom, čo vyhral konkurz na jeho zhotovenie. Za prevedenie ikonostasu bol vyznamenaný rádom Za občiansku zásluhu (bulh. За гражданска заслуга – Za graždanska zasluga).¹⁴⁶ Na ikonostase s Georgim Marangozovom spolupracoval Ivan Kosev.⁷⁵

Ikony v centrálmom cárskom rade zhotovil ikonopisec Ivan Dimitrov v priebehu roku 1909.¹⁴⁶ Ďalšie ikony sú dielom umelcov Stefana Ivanova, Gospodina Žeľazkova, Stefana Badžova a Apostola Christova.⁴ Veľké ikony sa nachádzajú na schodisku, ktoré vedie ku chrámovej kupole. Medzi nimi sú najvýznamnejšie ikony zobtazujúce patrónov chrámu svätých Cyrila a Metoda.¹⁶

Celkovo sa v chráme nachádzajú tri tróny, pričom centrálny je zasvätený patrónom chrámu svätým Cyrilovi a Metodovi, severný Trom svätiteľom a južný svätému Pantaleónovi.⁶

Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu

Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu sa nachádza pri južnej fasáde chrámu. Bola k chrámu pristavaná v priebehu roku 1919.⁴

Chrámový komplex

Chrám je súčasťou celého komplexu budov. Okrem samotného chrámu sa v severnej časi dvora nachádzajú budovy fary a dvojposchodová budova jedálne pre deti bez domova, ktoré boli postavené v 20. rokoch 20. storočia.¹⁶

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu¹⁸

Kostol aj s budovou fary boli vyhlásené za kultúrne pamiatky miestneho významu v roku 1978 pod číslom spisu 125 (publikované v Štátnom vestníku (bulh. Държавен вестник – Dăržaven vestnik) č.40 z roku 1978). Dôvodom zaradenia na zoznam je architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.⁸

Patrocínium

Chrám je zasvätený svätým Cyrilovi a Metodovi, ako aj ich učedníkom svätému Klimentovi, svätému Naumovi, svätému Sávovi, svätému Gorazdovi a svätému Angelárovi.¹⁰

Galéria

pohľad na chrámový komplex z juhozápadu
pohľad na chrám zo severu
pohľad na chrám z východu
pohľad na západnú fasádu chrámu
detailný pohľad na južnú vežu
pohľad na hlavný vchod do chrámu

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3915. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 271. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 346 – 347. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 92 – 93. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 517 – 518. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 433 – 434. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Symvol. ИСТОРИЯ НА ХРАМА online. symvol.org, cit. 2022-10-04. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Църква Св.Св.Кирил и Методий online. poseti.guide-bulgaria.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3915. (po bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)

[ref3-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 271. (po anglicky)

[ref4-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 346 – 347. (bulharsky)

[ref5-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 92 – 93. (po bulharsky)

[ref6-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 517 – 518. (po bulharsky)

[ref7-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 433 – 434. (po bulharsky)

[io.morphocode.com-8] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.

[symvol.org-9] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Symvol. ИСТОРИЯ НА ХРАМА online. symvol.org, cit. 2022-10-04. Dostupné online.

[poseti.guide-bulgaria.com-10] Църква Св.Св.Кирил и Методий online. poseti.guide-bulgaria.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.

1

8

4

2

6

5

9

10

7

3