A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Chrám svätých Cyrila a Metoda | |
| pravoslávny chrám | |
pohľad na chrám zo západu
| |
| Patrocínium: Cyril a Metod | |
| Štát | |
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Văzraždane |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°42′11″S 23°19′15″V / 42,7031605°S 23,3208536°V |
| Dĺžka | 30 m |
| Šírka | 20 m |
| Výška | 27 m |
| - hlavnej lode | 18 m |
| - najvyššej veže | 27 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 2 |
| - počet kupol | 1 |
| Architekti | Nikola Torbov (projekt), Aleksi Načev (projekt), Anton Trifonov (staviteľ) |
| Štýly | novobarok, byzantský |
| Výstavba | 1894 – 1909 |
| - dokončenie | 1909 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 10. mája 1909 (Partenij (sofijský metropolita)) |
|
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saints Cyril and Methodius Church, Sofia | |
| Webová stránka: http://symvol.org/simvolnavqrata/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätých Cyrila a Metoda (bulh. Храм „Свети Свети Кирил и Методий” – Hram „Sveti Sveti Kiril i Metodij“) je pravoslávny chrám zo začiatku 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.
Iné názvy
Celý komplex aj s priľahlými budovy je v zozname kultúrnych pamiatok uvedený pod názvom Komplex chrámu svätých Cyrila a Metoda a jedálne pre deti bez domova (bulh. Комплекс от църква „Свети свети Кирил и Методий” и трапезария за безпризорни деца – Kompleks ot cărkva „Sveti sveti Kiril i Metodij“ i trapezarija za bezprizorni deca).
Lokalita
Chrám leźí v centrálnej časti mesta18426 v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане) v štvrti Starite Pazarišta (bulh. Старите Пазарища)8 medzi ulicami Vašington (bulh. улица „Вашингтон“), Sv. sv. Kiril i Metodij (bulh. улица „Св. св. Кирил и Методий“) a bulvárom St. Stambolov (bulh. булевард „Ст. Стамболов“).42
Dejiny
upraviť | upraviť zdrojNa mieste dnešnej budovy stál predtým chrám zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu,61 tento bol však poškodený v priebehu zemetrasenia v roku 18691 a následne v roku 1891 bol pri prestavbe okolitých ulíc zbúraný.46 Dátum výstavby tohto chrámu nie je známe, je však spomenutý v rukopise z roku 1782.6
Finančné prostriedky na výstavbu nového chrámu boli zbierané priamo veriacimi, časť parcely na ktorej chrám stojí bola farnosti venovaná vtedajším námestkom sofijského starostu.1

Výstavba dnešnej budovy prebehla v rokoch 1894 – 19091 (udávajú sa aj roky 1892 – 1909,42 1897 – 1909,6 1896 – 19095).
Výstavba chrámu sa začala v roku 1897, ale čoskoro bola prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu a postavené tak boli iba základné časti.9 Výstavba neskôr pokračovala od roku 1901.10 Chrám bol vysvätený249 10. mája49 1909249 sofijský metropolitom Partenijom. Na ceremónii sa zúčastnil aj bulharský cár Ferdinand I. s manželkou Eleonórou von Reuss–Köstritzovou.49 V roku 1919 prebehla rekonštrukcia južnej fasády budovy,49 v rámci ktorej bola k budove pristavaná kaplnka.4
V roku 1925 začala pri chráme fungovať školská jedáleň.6 V roku 1927 bola pri chráme otvorená jedáleň pre deti bez domova a chudobných.46 V roku 1928 bola v blízkosti chrámu postavená budova fary.9 V roku 1978 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku miestneho významu.8
Charakteristika
upraviť | upraviť zdrojChrám svätých Cyrila a Metoda je jedným z prvých chrámov, ktoré sa začali stavať na území Sofie po oslobodení Bulharska v roku 1878.4 Budova bola postavená podľa projektu architektov Nikolu Torbova a146 Aleksiho Načeva.2573 Staviteľ bol Anton Trifonov.3
Chrám je postavený v novobarokovom slohu s prvkami byzantskej architektúry a lombardského dekoru, pričom takýto mix je typický pre architektúru bulharského národného romantizmu z prelomu 19. a 20. storočia.3

Exteriér
upraviť | upraviť zdrojChrám je dlhý 30 metrov, široký 20 metrov a výška v najvyššej časti kupoly dosahuje približne 27 metrov.9 Výška najvyššej lode dosahuje 18 metrov.5 Ide o pomerne veľkú budovu s centrálne položenou kupolou a dvomi vysokými zvonicami v západnej časti chrámu, ktoré stoja po bokoch hlavného vchodu.1467 Chrám je trojloďový.467 Bol postavený klasickým štýlom zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál, ako spojivo bola použitá malta.5
Kupola dominuje centrálnej časti naosu, je postavená na kruhovej základni a v interiéri podopieraná štyrmi masívnymi stĺpmi.1675 Bočné lode majú klenuté stropy a nachádzajú sa v nich galérie, oddelené od centrálnej lode stĺporadím.4675 Vo východnej časti sa nachádzajú tri apsidy z ktorých centrálna je najvyššia.16 Pred vchodom do chrámu v jeho západnej časti medzi zvonicami sa nachádza sčasti odkrytá predsieň.6
Interiér
upraviť | upraviť zdrojInteriér chrámu je priestranný. V západnej časti sa nachádza empora, predĺžená aj do severnej a južnej časti naosu.16 Vo východnej časti v priestore pred bočnými apsidami sa nachádzajú diakonikon a prothesis.675 Okná sú vysoké, pričom v niektorých sa nachádzajú ozdobné vitráže.1 Podlaha chrámu je tvorená viacfarebnou mozaikou.1
Steny chrámu nie sú zdobené maľbami. Maľbami sú však vyzdobené steny kupoly,1375 kde sa nachádzajú maľby Krista Všedržiteľa, ako aj evanjelistov Lukáša, Jána,Matúša a Mareka.1
Ikonostas, hlavný biskupský trón a ambón sú vyrezávané z dreva a sú dielom jedného z posledných predstaviteľov trevnenskej umeleckej školy – Georgiho Marangozova. Na ikonostase pracoval v rokoch 1908 – 190975146 potom, čo vyhral konkurz na jeho zhotovenie. Za prevedenie ikonostasu bol vyznamenaný rádom Za občiansku zásluhu (bulh. За гражданска заслуга – Za graždanska zasluga).146 Na ikonostase s Georgim Marangozovom spolupracoval Ivan Kosev.75
Ikony v centrálmom cárskom rade zhotovil ikonopisec Ivan Dimitrov v priebehu roku 1909.146 Ďalšie ikony sú dielom umelcov Stefana Ivanova, Gospodina Žeľazkova, Stefana Badžova a Apostola Christova.4 Veľké ikony sa nachádzajú na schodisku, ktoré vedie ku chrámovej kupole. Medzi nimi sú najvýznamnejšie ikony zobtazujúce patrónov chrámu svätých Cyrila a Metoda.16
Celkovo sa v chráme nachádzajú tri tróny, pričom centrálny je zasvätený patrónom chrámu svätým Cyrilovi a Metodovi, severný Trom svätiteľom a južný svätému Pantaleónovi.6
Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu
upraviť | upraviť zdrojKaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu sa nachádza pri južnej fasáde chrámu. Bola k chrámu pristavaná v priebehu roku 1919.4
Chrámový komplex
upraviť | upraviť zdrojChrám je súčasťou celého komplexu budov. Okrem samotného chrámu sa v severnej časi dvora nachádzajú budovy fary a dvojposchodová budova jedálne pre deti bez domova, ktoré boli postavené v 20. rokoch 20. storočia.16
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
upraviť | upraviť zdrojKategória: kultúrna pamiatka miestneho významu18
Kostol aj s budovou fary boli vyhlásené za kultúrne pamiatky miestneho významu v roku 1978 pod číslom spisu 125 (publikované v Štátnom vestníku (bulh. Държавен вестник – Dăržaven vestnik) č.40 z roku 1978). Dôvodom zaradenia na zoznam je architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.8
Patrocínium
upraviť | upraviť zdrojChrám je zasvätený svätým Cyrilovi a Metodovi, ako aj ich učedníkom svätému Klimentovi, svätému Naumovi, svätému Sávovi, svätému Gorazdovi a svätému Angelárovi.10
Galéria
upraviť | upraviť zdroj-
pohľad na chrámový komplex z juhozápadu
-
pohľad na chrám zo severu
-
pohľad na chrám z východu
-
pohľad na západnú fasádu chrámu
-
detailný pohľad na južnú vežu
-
pohľad na hlavný vchod do chrámu
Referencie
upraviť | upraviť zdroj- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3915. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 271. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 346 – 347. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 92 – 93. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 517 – 518. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 433 – 434. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i Symvol. ИСТОРИЯ НА ХРАМА online. symvol.org, cit. 2022-10-04. Dostupné online.
- ↑ a b c Църква Св.Св.Кирил и Методий online. poseti.guide-bulgaria.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


