Chmeľ obyčajný

	chmeľ obyčajný
	; Chmeľ obyčajný.
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Podtrieda (subclassis)	astrové (Asteridae)
Čeľaď (familia)	konopovité (Cannabaceae)
Rod (genus)	chmeľ (Humulus)
Druh (species)	chmeľ obyčajný (Humulus lupulus)
	Linnaeus
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Chmeľ obyčajný (lat. Humulus lupulus) je vytrvalá dvojdomá rastlina z čeľade konopovité (Cannabaceae).

Je to popínavá chlpatá rastlina dĺžky 6 m. Šľachtené odrody môžu mať 10 až 40 m. Má stopkaté, 3 až 5 laločnaté a protistojné listy s pílkovitými okrajmi. Je dvojdomá. Kvitne v júli.^[1]^[2]

Má tyčinkové (samec) alebo piestikové kvety (samica). Piestikové kvety vytvárajú strapce zo šištíc (strobilus). V pazuchách ochranných listeňov sa nachádzajú žliazky s účinnými látkami. Obsahuje lupulín, živice s horčinami, vosky a silicu. Využíva sa pri výrobe piva, na konzervovanie, pri výrobe chleba a vo farmácii. V liečiteľstve sa používa ako sedatívum, diuretikum, pri poruchách spánku a na podporu chuti.^[3] Pestujú sa výhradne samičie rastliny (chmeľnice), opeľuje sa vetrom, plody sú nažky.^[4]

Pôvod nie je presne známy, asi pochádza z Európy.^[2] Rastie v pestovaných kultúrach ale aj divoko vo vlhkých lužných lesoch. V Česku sa pestuje od 11. storočia.^[3]

Plesnivé plody môžu vytvárať silnú alergickú reakciu.^[3]

Referencie

↑ Liečivé rastliny. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2008. 127 s. ISBN 978-80-8101-107-8. S. 61.
↑ ^a ^b BOJNANSKÝ, Vít; FARGAŠOVÁ, Agáta. Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora (The Carpathian Mountains Region). : Springer Science & Business Media, 2007. 1046 s. ISBN 978-1-4020-5362-7. S. 43. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c KRESÁNEK ML., Jaroslav; JAROSLAV, Kresánek st.. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin : Osveta, 1988.
↑ VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda. S. 175.

Literatúra

FARAGÓ, Juraj; ÜRGEOVÁ, Eva. Chmeľ obyčajný - nové pohľady na tradičnú plodinu. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Fakulta prírodných vied, 2013; ISBN 978-80-8105-518-8.
SLAVÍK, R. Chmeľ: jeho pestovanie a agrotechnika. Bratislava: Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, 1959.
SRP, Antonín. Chmeľ - technológia pestovania a agrobiologická kontrola plodných chmeľníc. Nitra: ÚVTI pre poľnohosp., 1981.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chmeľ obyčajný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chmeľ obyčajný

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Liečivé rastliny. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2008. 127 s. ISBN 978-80-8101-107-8. S. 61.

[atlas-2] BOJNANSKÝ, Vít; FARGAŠOVÁ, Agáta. Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora (The Carpathian Mountains Region). : Springer Science & Business Media, 2007. 1046 s. ISBN 978-1-4020-5362-7. S. 43. (po anglicky)

[KK-3] KRESÁNEK ML., Jaroslav; JAROSLAV, Kresánek st.. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin : Osveta, 1988.

[4] VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda. S. 175.

[1]

[2]

[3]

[4]