A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chetitské náboženstvo sa vzhľadom na etnickú rôznorodosť obyvateľov Chetitskej ríše vyznačovalo veľkou mierou synkretizmu. Chetiti preberali a prekladali do chetitčiny mýty pôvodného obyvateľstva Malej Ázie aj mýty okolitých národov. Chetitské mýty preto obsahovali protochetitský (chattijský), semitský, churritský a indoeurópsky (chetitský) materiál.
Pramene
Informácie o chetitskom náboženstve môžeme čerpať z rozsiahlych štátnych archívov, ktoré boli objavené v chetitskom hlavnom meste Chattušaš (Boğazköy, dnes Boğazkale). Našli sa tam tabuľky s dôležitými inštrukciami k štátnemu kultu, modlitby (Morové modlitby Muršiliša II.), záznamy mýtov (najdôležitejší je tzv. Cyklus o Kumarbim), veštecké a magické texty, administratívne dokumenty (súpisy chrámového inventáru) a zmluvy (v ktorých sa spomínajú rozličné božstvá). Informácie o náboženstve poskytuje aj epigrafický materiál (teoforné osobné mená), pečate a reliéfy s náboženskými motívmi - najdôležitejší bol objavený vo svätyni Yazılıkaya neďaleko Chattušaš.
Vývoj
Chetitská teológia aj kult boli do veľkej miery prevzaté od pôvodných a okolitých národov. V chetitskom panteóne prevládajú božstvá so zjavne neindoeurópskymi menami. Kult božstiev chattijského, lúvijského, churritského a palajského pôvodu sa často slúžil v pôvodných jazykoch.
Predpokladá sa, že indoeurópske kmene prišli do Malej Ázie s vlastným náboženským systémom. Ich tradícia však bola silne ovplyvnená vyvinutou kultúrou pôvodného obyvateľstva, ktoré hovorilo jazykom chatti. Tento vplyv bol najsilnejší v období tzv. Starej ríše (1600-1400 pred Kr.). Chetiti preberali do svojho panteónu pôvodné lokálne božstvá, ktoré sa snažili homogenizovať tak, že ich označovali logogramami. Rozličné božstvá s podobnou funkciou tak písali rovnakým znakom. Niektoré božstvá si však napriek tomu zachovali svoju geografickú originalitu (napr. bohyňa slnka z Arinny, boh búrky z Neriku).
Už od 16. storočia pred Kr. sa Chetiti stretávali s Churritmi, ktorých náboženstvo najviac ovplyvnilo chetitskú teológiu a kult v období tzv. Novej ríše (1350-1200 pred Kr.). Práve táto vrstva chetitského náboženstva je najlepšie dochovaná. Churriti poskytli Chetitom nový panteón, nové sviatky a veštecké metódy. Chetiti preberali aj mezopotámske božstvá.
Panteón
Najdôležitejšie božstvá chattijského pôvodu boli: boh búrky, boh/bohyňa slnka (obaja mali mnoho manifestácií), Chalmašuit (deifikovaný trón), Telipinu (boh vegetácie) a Inara (chetitská Inar). Na čele panteónu stál božský pár: boh búrky a bohyňa slnka z Arinny. Ich synom bol boh búrky z Neriku a Zippalanda, dcérou Mezzulla.
V období Novej ríše sa panteón systematizoval, mená niektorých bohov sa zmenili a mnohé božstvá sa pridali. Na čele panteónu stál churritský boh búrky Tešub, jeho družkou bola Chepat, ktorá splynula s bohyňou slnka z Arinny. Obaja stoja na čele procesie bohov na reliéfe z Yazılıkaye. Ich synom sa stal Šarruma, ktorý splynul s bohom búrky z Neriku. Ďalšími churritskými bohmi, ktorých Chetiti prijali, bol boh slnka Šimegi, boh mesiaca Kušuch, boh plodnosti a zrna Kumarbi, hlavná postava mytologického cyklu, ktorý bádatelia nazvali podľa neho. Spolu s ním v ňom vystupuje kamenný netvor Ullikummi, boh vojny Aštabi a A’a, sumerský Ea. Mezopotámska bohyňa Ištar sa uctievala buď ako Ištar z Ninive alebo v churritskej verzii ako Šaušga. Dôležitá bola aj Kubaba, bohyňa mesta Karkemiš, ktorá sa neskôr cez Frýgiu a Lýdiu dostala ako Kybelé do Grécka a Ríma, kde jej bol koncom 3. storočia pred Kr. ako prvej orientálnej bohyni ustanovený oficiálny kult.
Okrem antropomorfných božstiev uctievali Chetiti aj menej zreteľné chtónické božstvá a lovecké vrecúška kurša - fetiše, ktoré mali byť sídlom ochranných božstiev.
Kult
Najvyšším predstaviteľom kultu bol chetitský kráľ, ktorý musel pravidelne vykonávať predpísané rituály a sláviť určené sviatky na počesť bohov. Dokonca aj v časoch vojny sa chetitskí králi ponáhľali do chrámu, aby mohli slúžiť bohom. Na rituálnej a morálnej čistote kráľa záviselo blaho štátu: ak bohom správne slúžil, bohovia boli celej krajine priaznivo naklonení. Pri sviatkoch sa kráľ očistil, obliekol do rituálneho odevu, zúčastnil sa kultickej hostiny a obetoval bohom rozličné obete (hlavne rozličné druhy chleba, pivo a víno). Súčasťou osláv sviatku mohlo byť predstavenie, kultická hra, procesia alebo mohol kráľ spolu s účastníkmi slávnosti a často aj so sochou boha navštevovať viaceré miestne chrámy.
Okrem kráľa v chrámoch slúžilo niekoľko typov kňazov a chrámového personálu (speváci, hudobníci, nosiči, čašníci).
Cyklus o Kumarbim
Cyklus o Kumarbim sa skladá z troch väčších mytologických kompozícií, z ktorých sa nám dochovali rozsiahle fragmenty:
Teogónia
Tento mýtus nie je anatólskeho, ale pravdepodobne sýrskeho pôvodu. Vystupujú v ňom sumerské, babylonské a churritské božstvá. Opisuje vzostup boha búrky Tešuba na čelo panteónu a jeho boj s jeho predchodcom Kumarbim. Podľa mýtu bol na čele panteónu najprv boh Alalu, ktorého po deviatich rokoch zvrhol Anu. Toho po deviatich rokoch zvrhol Kumarbi tak, že mu odhryzol a prehĺtol penis. Oplodnený Anuovým semenom porodil Kumarbu troch bohov, jedným z nich bol Tešub. Kumarbi pociťoval pri pôrode veľký hlad a mal chuť pohltiť svojich potomkov, preto boh Ea požiadal ľudí, aby Kumarbimu priniesli obete. Tešub po svojom narodením naplánoval s Anuom zvrhnutie Kumarbiho, tabuľka s rozhodujúcou bitkou sa však nezachovala. Špekuluje sa o možnom vplyve tohto mýtu na Hesiodovu Teogóniu.
Pieseň o Ullikummim
Tento mýtus opisuje konflikt Kumarbiho s bohom búrky Tešubom. Kumarbiho okúzlila nesmierne príťažlivá skala v jazere, súložil s ňou a splodil obrovského kamenného netvora Ullikummiho, ktorý vyrastie až do neba, napadne a porazí Tešuba a ohrozuje existenciu bohov aj ľudí. Eovi sa podarí získať od starých bohov nôž, ktorým kedysi oddelili nebo od zeme a odreže ním Ullikummiho nohy, ktoré sú zdrojom jeho sily. Tešub zostúpi do mora a nakoniec obra definitívne porazí.
Mýtus o Chedammuovi
Hlavnou postavou tohto mýtu je drak Chedammu, opäť protivník boha Tešuba. Narodil sa zo spojenia Kumarbiho s dcérou Mora Šertapšuruchi. Chedammu je nesmierne pažravý a ohrozuje ľudstvo. Bohovia sú znepokojení, pretože zánik ľudstva by znamenal, že im nebude mať kto slúžiť a prišli by o svoje pohodlie. Na záchrannú akciu sa podujme bohyňa Ištar, ktorá Chedammua zvedie hrou na tamburínu a svojím nahým telom. Podarí sa jej Chedammua úplne ovládnuť, koniec mýtu sa však nezachoval.
Bibliografia
- René Lebrun. „From Hittite Mythology: The Kummarbi Cycle“. In: Jack M. Sasson (ed.), Civilizations of the Ancient Near East, vol. III–IV, Peabody (MA): Hendrickson Publishers, 2000, s. 1971-1980.
- Gregory McMahon. „Theology, Priests and Worship in Hittite Anatolia“. In: Jack M. Sasson (ed.), Civilizations of the Ancient Near East, vol. III–IV, Peabody (MA): Hendrickson Publishers, 2000, s. 1981-1995.
- ELIADE, Mircea; CULIANU, Ioan Petru; WIESNEROVÁ, H. S. Slovník náboženství. Preklad Milan Lyčka. Vyd. 2. Praha : Argo, 2001. 318 s. ISBN 80-7203-393-X. S. 92-94.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šintoizmus
Baháizmus
Budhizmus
Džinizmus
Etruské náboženstvo
Ezoterika
Gnosticizmus
Grécke náboženstvo
Indické náboženstvá
Šintoizmus
Abrahámovské náboženstvo
Adventizmus
Animatizmus
Bönizmus
Bahaizmus
Chetitské náboženstvo
Drúzovia
Fideizmus
Homaranizmus
Jediizmus
Jehovovi svedkovia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk