A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chazari (iné názvy: Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari, staršie Chazarovia, po hebrejsky Kuzarim) boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z Priuralia, ktoré v rokoch 650 – 965 mali Chazarskú ríšu medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom. Po roku 800 Chazari, alebo len ich vládnuca vrstva vyznávali judaizmus. Konštantín a Metod sa ich v rokoch 861/2 snažili získať pre kresťanstvo. Typickou zbraňou bola šabľa. Časť z nich roku 895 spolu so starými Maďarmi zaútočila na Karpatskú kotlinu, usadili sa pravdepodobne v dolnom Potisí, kde postupne splynuli s ostatným obyvateľstvom. Chazarskú ríšu zničil v roku 965 kyjevský knieža Sviatoslav Igorevič.
Chazari boli pôvodne kočovný, neskôr polokočovný turkický národ nejasného pôvodu, ktorý obýval strednú Áziu. Postupne, ako jeho príslušníci bohatli z kontroly tranzitného obchodu medzi európskym severom a Orientom, stále viac prechádzali k usadlému spôsobu života. Ich najdôležitejším obchodným strediskom a zároveň panovníckou rezidenciou sa stala novozaložená pevnosť Itil (poloha neznáma) v delte Volgy.
Z konfesného a kultúrneho hľadiska boli obyvatelia ríše a predovšetkým vládnuce kruhy postupne ovplyvnené islamom, judaizmom aj gréckym ortodoxným kresťanstvom, čo súviselo s politickým dianím na danom území. Dobré vzťahy mali Chazari tradične s Byzanciou, ktorej vládnuce kruhy v nich videli možných spojencov proti spoločným nepriateľom. Už roku 626, kedy ešte kočovali pri Kaspickom mori, sa s nimi snažil nadviazať kontakt cisár Hérakleios (610 – 641), pripravujúci sa vtedy na výpravu proti Perzii. O storočie neskôr, kedy bola Chazarská ríša podobne ako Byzancia nebezpečne ohrozená arabskou expanziou, bolo dohodnuté spojenectvo, ktoré roku 733 spečatil sobáš byzantského následníka trónu Konštantína s chánovou dcérou menom Čiček. Chazari vstúpili do vojny s Arabmi po boku Byzantincov, nemali však úspech a dostali sa na dlhý čas do arabského vplyvu. Jeho dôsledkom bola okrem iného vynútená islamizácia zajatého chána aj chazarskej aristokracie.
Za vlády abbásovského kalifa Hárúna ar-Rašída (786 – 809) začali Chazari nový boj proti arabskej nadvláde. Veľa z nich konvertovalo na judaizmus, ktorý sa potom stal štátnym náboženstvom. Chazari boli jedným z nehebrejských etník, ktoré hromadne prijalo židovské vyznanie.
Aj v 9. storočí si Chazarská ríša udržala dobré vzťahy s Byzanciou. Roku 834 poslal cisár Teofilos (829 – 842) Chazarom odborníkov, ktorí vybudovali na obranu proti nájazdníkom zo stepí pevnosť Sarkel na dolnom Done (stavba bola už vtedy z tehál).
V tejto oblasti mal chanát problémy predovšetkým s podmanenými staromaďarskými kmeňmi, ktoré kočovali v tzv. Lebédii, medzi Kaspickým morom a Dneprom.
Stupňujúce sa nebezpečenstvo predstavoval v druhej polovici 9. storočia pre obe ríše mocenský nástup Varjagov vo východnej Európe. Po prvom nájazde Rusov na Konštantínopol v roku 860 sa Byzancia pokúsila obnoviť spojenectvo s Chazarmi a vyslala k nim misiu, vedenú Konštantínom Filozofom a Metodom, ktorí boli poverení úlohami v rovine politickej aj náboženskej.
Zjednocovanie východných Slovanov varjagskými náčelníkmi viedlo k ich konfrontácii s Chazarmi, ktorí zrejme už v čase sťahovania národov spoplatnili kmene Poľanov, Severanov, Radimičov a Vjatičov a častými nájazdmi sa snažili si ich podriadiť ešte užšie. Okrem toho územím Chazarského chanátu ako aj Bulharskej ríše viedla dôležitá obchodná cesta využívaná Severanmi, nachádzajúca sa však pod kontrolou Chazarov a Bulharov. S príchodom Askolda a Dira do Kyjeva padla tributárna závislosť Poľanov, za vlády Olega sa z chazarského vplyvu vymanili Severania a Radimiči, na čo Chazari reagovali v rokoch 875 – 900 blokádou obchodu so striebrom. Okrem toho začala byť Chazarská ríša oslabovaná nájazdmi nomádskeho zväzu Pečenehov, ktorí vpadli do Lebédie a vytlačili odtiaľ ďalej na západ Maďarov, a lúpežnými nájazdmi Varjagov, takže nebola v stave už viac poskytovať závislému obyvateľstvu ochranu proti nomádskym vpádom zo stepí. Tú im teraz ponúkali Varjagovia a za odmenu požadovali platenie tribútu. Dávky, ktoré dosiaľ tiekli do Itilu, sa začali privážať do Kyjeva. Spočiatku len tributárne závislé oblasti boli postupne začleňované do utvárajúceho sa ruského štátu. Kyjevskí vládcovia používali titul kagan – chán, čo je tradičné turkické pomenovanie vodcu kmeňa, neskôr panovníka. Tým dávali najavo, že panovnícka moc bola prenesená z Chazarov na Rusov a legitimizovali tak svoju vládu.
K priamemu stretnutiu Chazarov s Rusmi došlo za vlády kyjevského kniežaťa Sviatoslava Igoreviča (942 – 972/973), ktorý sa úplne orientoval na expanziu. Skoro po nástupe na trón dobyl donskú pevnosť Sarkel a zničil Itil. V ďalších výpravách prenikol až na Krym a k úpätiu Kaukazu. Pod svoju kontrolu tak uviedol dôležité obchodné stredisko Tmutarakaň na východnom pobreží Azovského mora. Kyjevu spoplatnil slovanských Vjatičov a dočasne aj Volžských Bulharov, ktorí dovtedy zostávali tributárne závislými od Chazarov. Už dlhší čas slabnúci chazarský chanát tak utrpel ďalšiu citeľnú ujmu, čo umožnilo ešte razantnejší nástup Pečenehov v pričiernomorských stepiach. Po ďalšom útoku Rusov pod Sviatoslavovým vedením sa Chazarská ríša rozpadla.
Ruské pramene uvádzajú, že Chazari splynuli so vznikajúcim ruským národom.[chýba zdroj
Chazarský pôvod Židov
Spisovateľ židovského pôvodu Arthur Koestler zverejnil v roku 1976 knihu The Thirteenth Tribe, v ktorej tvrdil, že súčasní Židia už nie sú semitského pôvodu, ale sú to etnickí Chazari. Palestínčania tento argument používajú, aby spochybnili územné nároky Židov v Palestíne. Túto hypotézu vyvrátili genetické štúdie, podľa ktorých sa židovské komunity z Európy, Severnej Afriky a Blízkeho Východu nelíšia geneticky od nežidovskej populácie Blízkeho Východu a pochádzajú zo spoločnej blízkovýchodnej populácie predkov.[1]
Referencie
- ↑ Hammer, M. F.; A. J. Redd, E. T. Wood, M. R. Bonner, H. Jarjanazi, T. Karafet, S. Santachiara-Benerecetti, A. Oppenheim, M. A. Jobling, T. Jenkins, H. Ostrer, and B. Bonné-Tamir (May 9 2000). Jewish and Middle Eastern non-Jewish populations share a common pool of Y-chromosome biallelic haplotypes. Proceedings of the National Academy of Sciences.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chazari
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňania
Česi
Čuvaši
Škóti
Španieli (etnikum)
Švédi
Švajčiari
Židia
Afganci
Africké etniká, národy a národnosti
Afrikánci
Alani
Albánci
Angličania
Arabi
Arméni
Asýrčania (súčasnosť)
Azerbajdžanci
Baškirovia
Baskovia
Bengálci
Bretónci
Bulhari
Chetiti
Curaçajčania
Dákovia
Dáni
Eskimáci
Etnické skupiny podľa kontinentu
Etniká, národy a národnosti podľa štátu
Etnologické výhonky
Etruskovia
Fíni
Feničania
Filištínci
Filipínci
Flámi
Francúzi
Góti
Germáni
Gréci
Gruzínci
Haiťania
Havajčania
Holanďania
Ióni
Indiáni
Indonézania
Indovia
Inuiti
Iránci
Japonci
Kórejčania
Keňania
Kelti
Kopti
Kozáci
Kubánci
Kurdi
Laosania
Litovci
Lužickí Srbi
Maďari
Malťania
Mandžusko-tunguzské národy
Menšiny
Nóri
Nemci
Nigerčania
Nomádi
Oseti
Osobnosti podľa pôvodu
Panamčania
Poliaci
Portoričania
Portugalčania
Protobulhari
Rómovia
Rakúšania
Románi
Rumuni
Rusíni
Rusi
Sýrčania
Slováci
Slovania
Starí Germáni
Sumeri
Taliani
Tatári
Thajčania
Turci (Anatólia)
Turkické národy
Ukrajinci
Uralské národy
Vandali
Vikingovia
Walesania
Íri
Čángóovia
Šerpovia (etnikum)
Žužanovia
Abasgovia
Abcházi
Acehovia
Achájci
Alani
Američania (USA)
Amharci
Amiši
Amoriti
Angličania
Anglovia
Anti
Arabi
Aramejci
Arméni
Asýrčania (súčasnosť)
Asýrčania (starovek)
Austrálski domorodci
Avari (Stredná Ázia)
Bajuvariovia
Banjarci
Baskovia
Bavori (Germáni)
Bretónci
Buduchovia
Bulhari
Cakóni
Chazari
Dákovia
Drávidi
Egypťania (starovek)
Etruskovia
Európania
Fíni
Faerčania
Feničania
Ferganskí Kypčakovia
Filipínci
Garifuna (etnikum)
Germáni
Geti
Gruzínci
Hebrejci
Heléni
Hinalugovia
Huculi
Huni
Hyksósi
Iberi
Ilýri
Indoeurópania
Indovia
Inguši
Iránci
Italikovia
Izraeliti
Jazygovia
Kórejčania
Kabardi
Kalmyci
Kanaánci
Karaguni (Epirus)
Katalánci
Kazachovia
Khméri
Kimerovia
Koriaci
Kozáci
Kreoli
Kryzovia
Kumáni (západní Kypčakovia)
Kurši
Kurdi
Lýdi
Latgalci
Litovci
Livónci
Médi
Ma’anyan (etnikum)
Mandejci
Mandigo
Maoriovia
Mauri
Mestic
Mikronárod
Moldavčania
Mongoli (mongolské jazyky)
Mordvania
Morské národy
Mulat
Národnostná otázka
Nóri
Nemci
Oseti
Paštuni
Parti
Pečenehovia
Pelasgovia
Peržania
Portugalčania
Prusi (baltský národ)
Rómovia
Rakúšania
Rimania (staroveký národ)
Románi
Ružový ostrov
Sakovia
Sarmati
Selovia
Semiti
Skýti
Slováci
Slovania
Taliani
Tatári (etnikum)
Teutóni (kmeň)
Tibeťania
Tochari
Tráci
Turci (Anatólia)
Turkické národy
Turkméni
Ugrofíni
Ujguri
Ukrajinci
Valasi (severné Karpaty)
Varjagovia
Veneti (Itália)
Vikingovia
Vlastní Mongoli (Vonkajší a Vnútorní)
Zambo
Zemgalovia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk