Charles de Gaulle
Základná charakteristika
Štát	Francúzsko
Druh	Lietadlová loď
Staviteľ	DCNS
Začiatok výstavby	14. apríl 1989
Dátum spustenia na vodu	7. máj 1994
Dátum prevzatia námorníctvom	18. máj 2001
Dĺžka	261,5 m
Šírka	64,36 m
Ponor	9,43 m
Bojový výtlak	42 500 ton
Posádka	1 950
Pancierovanie a výzbroj
Protilietadlová výzbroj	4 × osembunkový raketový systém Sylver (rakety zem-vzduch Aster 15) 2 × šesťbunkový raketový systém Sadral (rakety zem-vzduch Mistral) 8 × Giat 20F2 (20 mm)
Lietadlá	x 24x Rafale M 2x E-2C Hawkeye AS532 Cougar RESCO Aérospatiale AS565 Panther AS365F Dauphin Pedro[1]
Pohon a pohyb
Pohon	2 jadrové reaktory Areva K15 (2x 150 MW) 2 parné turbíny Alstom (2×60 MW) 4 turbogenerátory (2×4 MW)
Maximálna rýchlosť	27 (50 km/h) uzlov

Charles de Gaulle (R91) je francúzska lietadlová loď, pomenovaná po významnom francúzskom generálovi, politikovi a prezidentovi. Je to prvá francúzska bojová loď s jadrovým pohonom a zároveň jediná lietadlová loď s týmto pohonom mimo územia USA. Na svojej palube nesie stíhačky Rafale M, prieskumné lietadlá E-2C Hawkeye a niekoľko typov vrtuľníkov.

Prostredníctvom tejto lode získalo Francúzsko významný nástroj na projekciu svojej vojenskej sily kdekoľvek vo svete.

Vývoj novej lietadlovej lode, ktorá mala nahradiť zastarané lode triedy Clemenceau, bol schválený 3. februára 1986. Lodenica DCN v Breste začala so stavbou tejto lietadlovej lode 14. apríla 1989 a o štyri roky neskôr bol Charles De Gaulle spustený na vodu. Od januára 1999 podstúpila loď sériu námorných skúšok, pri ktorých sa zistilo, že pristávaciu palubu je potrebné predĺžiť o 4,4 m, aby na nej mohli pristávať aj lietadlá E-2C. Po odstránení viacerých konštrukčných závad bol Charles De Gaulle nakoniec 18. mája 2001 zaradený do služby.^[2]

Lietadlová loď Charles De Gaulle je dlhá 261,5 m a široká 64,36 m. Jej ponor je 9,43 m a bojový výtlak 42500 ton. Plocha letovej paluby má 12 000 m² a lietadlá z paluby štartujú pomocou dvoch amerických parných katapultov C13. Ich dĺžka je 75 m a lietadlo s hmotnosťou 25 ton dokážu zrýchliť z 0 na 300 km/h za 1,5 sekundy.

V hangári s rozlohou 4 600 m² môže byť umiestnených 40 lietadiel a vrtuľníkov, ktoré sú na palubu vynášané dvomi výťahmi, nachádzajúcimi sa na pravoboku lode za ostrovom. Katapulty majú kapacitu dostať do vzduchu až 20 lietadiel v priebehu 12 minút. Celkovo môžu lietadlá absolvovať 100 vzletov denne.

Záchytné zariadenie pre pristávajúce lietadlá pozostáva z troch brzdných lán.

Z paluby Charles de Gaulle pôvodne pôsobila zmiešaná letka stíhacích lietadiel Super Étendard a Rafale M. Bojové stroje Super Étendard boli dňa 12. júla 2016 vyradené z Francúzskeho námorného letectva^[3] a Rafale M sa tak stal jedinou palubnou stíhačkou.

Rafale M je viacúčelové stíhacie lietadlo, určené na vybojovanie vzdušnej nadvlády, ale aj na ničenie hladinových a pozemných cieľov. Je vyzbrojené infračervenými raketami MICA IR a taktiež strelami MICA EM s aktívnym radarovým navádzaním a dosahom 60 km. Na ničenie lodí môže byť lietadlo vybavené podzvukovými strelami Exocet AM39 s dosahom 70 km.^[4] Pre útoky na pozemné ciele môže byť vyzbrojené francúzskymi riadenými bombami AASM alebo americkými riadenými bombami Paveway II/III/Enhanced Paveway. V nepriateľskej oblasti, chránenej sofistikovanou protivzdušnou obranou, môže stíhačka zaútočiť na pozemné ciele strelou SCALP EG zo vzdialenosti väčšej ako 250 km.

Ďalšími strojmi, ktoré operujú z paluby lode Charles de Gaulle, sú lietadlá včasnej výstrahy E-2C Hawkeye. Tie sú schopné sledovať viac ako 2000 lietadiel súčasne na vzdialenosť, ktorá presahuje 550 km.^[5]

Okrem stíhačiek a lietadiel včasnej výstrahy nesie Charles de Gaulle na svojej palube dopravné alebo úžitkové vrtuľníky.

Základným elektronickým vybavením lode je 3D pátrací radar DRBJ 11B, ktorý dokáže detegovať vzdušné ciele na vzdialenosť 370 km.^[6] Ďalším senzorom je 2D pátrací vzdušný radar DRBV 26D Jupiter. Na detekciu vzdušných a hladinových cieľov slúži jeden rádiolokátor DRBV 15C Sea Tiger Mk2 s dosahom 133 km.^[7] Loď je vybavená ešte dvomi navigačnými radarmi Thales (v minulosti Racal) Model 1229 a jedným radarom riadenia paľby Thales Arabel.

Pre zvýšenie vlastnej obranyschopnosti je Charles de Gaulle vybavený dvomi rušičkami Thales ARBB 33 a štyrmi odpaľovacími zariadeniami klamných cieľov Sagaie od spoločnosti Sagem Defense Securite. Každé z týchto zariadení dokáže vystreliť 10 klamných cieľov pre rádiolokátory na vzdialenosť na 8 km alebo infra-červených svetlíc na vzdialenosť 3 km. Tieto protiopatrenia sú prepojené s radarovým výstražným systémom Thales ARBRE 21.

Obranu pred nepriateľskými lietadlami a protilodnými strelami poskytuje 32 rakiet Aster 15. Ide o riadené strely zem-vzduch s dosahom 30 km a s aktívnym radarovým navedením v terminálnej fáze letu. Riadenie paľby zabezpečuje 3D rádiolokátor Arabel o dosahu 70 km na ciele s efektívnou odrazovou plochou 2 m².

Protilietadlový raketový systém krátkeho dosahu Sadral pozostáva zo šiestich odpaľovacích zariadení. Na každom z týchto zariadení sú dve infračervené strely Mistral s doletom 4 km.

Loď je vyzbrojená ešte ôsmimi kanónmi Giat 20F2 kalibru 20 mm, ktoré majú kadenciu 720 rán za minútu.

Pohonný systém lode zabezpečujú 2 jadrové reaktory K15 s celkovým výkonom 300 MW (402145 ks). Reaktory dokážu byť v prevádzke nepretržite 5 rokov a po uplynutí tejto doby je potrebné doplniť palivo. Charles de Gaulle dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť 27 uzlov. Lietadlová loď tak môže prejsť denne asi 1 000 km po takmer neobmedzenú dobu.^[8]

Dňa 21. novembra 2001 sa Francúzsko rozhodlo vyslať loď Charles de Gaulle do Indického oceánu na podporu operácie Enduring Freedom, t. j. do vojny proti vláde Talibanu v Afganistane. Lietadlová loď bola sprevádzaná fregatami La Motte-Picquet, Jean de Vienne a Jean Bart, nukleárnou ponorkou Rubis a tankerom Meuse. Palubné letectvo pozostávalo zo šestnástich bojových lietadiel Super Étendard, jedného stroja včasnej výstrahy E-2C Hawkeye, dvoch stíhačiek Rafale a niekoľkých vrtuľníkov. Dňa 19. decembra vzlietli lietadlá Super Étendard na svoju prvú misiu nad Afganistanom, ktorá zahŕňala prieskum a bombardovanie pozemných cieľov. Celkovo absolvovali 140 misií, v priemere ich bolo 12 denne.^[9]

Dňa 20. marca 2011 bolo do Líbye vyslané bojové zoskupenie lodí, ktoré pozostávalo z lietadlovej lode Charles de Gaulle, tankera Meuse, torpédoborca Dupleix, fregaty Aconit a nukleárnej ponorky Améthyste. Lietadlová loď niesla 10 stíhačiek Rafale, 6 bojových lietadiel Super Étendard, 2 lietadiel včasnej výstrahy E-2C Hawkeye a 7 vrtuľníkov. Dňa 22. marca dorazila formácia k pobrežiu Líbye, kde sa k nej pripojili fregaty Forbin a Jean Bart. Ešte v ten istý deň bolo z paluby Charles de Gaulle vyslané prvé lietadlo na misiu nad územie Líbye. Do vzdušného hliadkovania a útokov na pozemné ciele sa zapojili oba typy bojových strojov – Rafale i Super Étendard.^[10] Dňa 10. augusta, po takmer piatich mesiacoch, ukončila lietadlová loď svoju misiu v Líbyi a vydala sa na cestu do prístavu Toulon.^[11]

Dňa 22. februára 2015 vzlietli z paluby lietadlovej lode Charles de Gaulle prvé stíhačky, aby zaútočili na pozície teroristickej organizácie Islamský štát. Dvanásť stíhačiek Rafale a deväť strojov Super Etendard významne zvýšili silu francúzskeho letectva, ktoré už v regióne disponovalo pätnástimi stíhacími lietadlami Rafale a Mirage, dislokovanými na základniach v Spojených arabských emirátoch a Jordánsku. Loď Charles de Gaulle bola sprevádzaná jednou útočnou ponorkou, jednou francúzskou fregatou a britskou fregatou HMS Kent.^[12] Po dvoch mesiacoch náletov na pozície ISIL v Iraku a Sýrii opustila lietadlová loď Perzský záliv. Palubné stíhacie lietadlá uskutočnili denne v priemere 10 – 15 letov, v rámci ktorých vykonávali prieskum a útoky na pozemné ciele.^[13]

Dňa 18. novembra 2015 znovu vyplávala loď Charles de Gaulle z námornej základne v Toulone a zamierila do východného Stredomoria. Už o päť dní neskôr zaútočila letka stíhačiek z tejto lietadlovej lode na pozície ISIL v Iraku a Sýrii. Lietadlá, ktoré štartovali z lode Charles de Gaulle, podnikli do 6. decembra dokopy 130 bojových misií a deväť prieskumných letov nad územím kontrolovaným Islamským štátom. Pri náletoch zasiahli veliteľské centrá a výcvikové tábory ISIL, ako aj sklady zbraní a dielne na výrobu výbušnín. Okrem toho francúzske lietadlá poskytli zo vzduchu podporu irackej armáde počas jej operácií proti ISIL. Po dvojtýždňovej misii v Stredozemnom mori sa loď presunula do Perzského zálivu. Od 19. decembra 2015 do 22. februára 2016 uskutočnili piloti francúzskeho námorného letectva 80 útokov na pozície ISIL a 23 prieskumných letov.^[14]

Ďalšie operácie proti džihádistom z Islamského štátu spustili z paluby lode Charles de Gaulle dňa 30. septembra 2016. Na palube lode sa nachádza 24 stíhačiek Rafale M, 2 lietadlá včasnej výstrahy E-2C Hawkeye a 4 vrtuľníky. Francúzske námorné letectvo sa tak zapojilo do oslobodzovania irackého mesta Mosul. Okrem lietadlovej lode sa v námornom zväze nachádzajú francúzske fregaty Chevalier Paul, Cassard a Jean de Vienne, americký torpédoborec USS Ross, nemecká fregata Augsburg, francúzska nukleárna ponorka a tanker Marne.^[15]

1. ↑ FS Charles de Gaulle (R91) Nuclear-Powered Aircraft Carrier (2001)
2. ↑ Charles de Gaulle (R 91)
3. ↑ French Navy retires Super Etendard
4. ↑ AM39 Exocet
5. ↑ E-2C/D Hawkeye Early Warning Aircraft, United States of America . . Dostupné online. Archivované 2016-12-20 z originálu.
6. ↑ DRBJ 11B
7. ↑ DRBV 15C Sea Tiger Mk2 . . Dostupné online. Archivované 2016-12-20 z originálu.
8. ↑ Charles De Gaulle Nuclear-Powered Aircraft Carrier, France
9. ↑ Charles de Gaulle (R 91)
10. ↑ KJELL ENGELBREKT, MARCUS MOHLIN, CHARLOTTE WAGNSSON. The NATO Intervention in Libya: Lessons learned from the campaign.  : Routledge, 2014. ISBN 978-0-415-70549-3. S. 285. (Anglický)
11. ↑ France to withdraw Libya carrier by mid-August . . Dostupné online. Archivované 2016-12-20 z originálu.
12. ↑ French Aircraft Carrier in Gulf for IS Fight
13. ↑ French Carrier Charles de Gaulle Bound for India After Two Months of Strikes Against ISIS
14. ↑ French Navy Carrier Strike Group Concludes Operations in the Gulf, Heads To Mediterranean . . Dostupné online. Archivované 2016-12-20 z originálu.
15. ↑ French Navy Charles de Gaulle Carrier Strike Group Started Combat Operations Against IS