A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Charakteristická energia C3 v astro-dynamike je mierou nadmernej špecifickej energie, ktorá je potrebná na to, aby sonda unikla od centrálneho telesa.
Jednotkou je meter2 / sekunda2, teda rýchlosť na druhú alebo dvojnásobok energie na jednotku hmotnosti J / kg.
Inak povedané charakteristická energia C3 je hodnota dvojnásobku kinetickej energie na jednotku hmotnosti, ktorú má sonda po opustený sféry vplyvu telesa, vztiahnuté k tomuto telesu.
Niekde je nazývaná aj ako energia štartu C3 a je definovaná ako štvorec hyperbolickej rýchlosti sondy v nekonečne (v∞) vzhľadom na teleso, z ktorého sa štartuje, C3=v∞2.
V systéme dvoch telies, kde hmotnosť M centrálneho telesa je ďaleko väčšia ako hmotnosť m obiehajúceho telesa, má každý objekt konštantnú špecifickú energiu ε rovnajúcu sa súčtu jeho kinetickej a potenciálnej energie na jednotku hmotnosti:
ε=1/2*v2−μ/r=konštante=1/2*C3
- μ=G*M - gravitačný parameter
- G - gravitačná konštanta
- M- hmotnosť centrálneho telesa
- r - vzdialenosť od centra
- v- rýchlosť telesa m oproti telesu M
C3=v2−vesc2.
Obežná dráha
Sonda s nedostatočnou energiou na únik zostane na eliptickej obežnej dráhe,
C3=-μ/a<0
a - hlavná polos obežnej elipsy
Parabolická dráha
Sonda, ktorá opúšťa centrálne teleso po parabolickej trajektórii, má presne potrebnú energiu na únik,
C3=0
Hyperbolická dráha
Sonda, ktorá opúšťa centrálne teleso po hyperbolickej trajektórii, má viac ako dostatok energie na únik,
C3=μ/abs(a)>0
a - hlavná polos odletovej hyperboly
C3=v∞2
v∞ - asymptotická rýchlosť v nekonečnej vzdialenosti. Rýchlosť sondy sa približuje v∞ , pretože je ďaleko od gravitácie centrálneho telesa.
Príklady
MAVEN, sonda k Marsu, bola vypustená na trajektóriu s charakteristickou energiou 12,2 km2/s2 s ohľadom na Zem.[1] Pri zjednodušení na problém s dvoma telesami by to znamenalo, že MAVEN unikol Zemi na hyperbolickej trajektórii a gravitácia Zeme pomaly znižovala jej rýchlosť smerom k sqrt (12,2 km2/s2)= 3,5 km/s. Gravitačné pole Slnka je oveľa silnejšie ako Zem, tak riešenie s dvoma telesami je nedostatočné. Charakteristická energia vo vzťahu k Slnku je negatívna a MAVEN - namiesto toho, aby smerovala do nekonečna - vstúpila na eliptickú obežnú dráhu okolo Slnka. Maximálna rýchlosť na novej obežnej dráhe je približne 33,5 km/s tým, že k rýchlosti 3,5 km/s sa pripočíta obežná rýchlosť Zeme 30 km/s.
Misia InSight k Marsu začala s maximálnou hodnotou C3 14,3 km2/s2.[2] Sonda Parker Solar Probe má C3 152 km2/s2.[3] Potrebná charakteristická energia C3 v km2/s2 zo Zeme, aby sa sonda dostala k rôznym planétam: Mars 12, Jupiter 80, Saturn alebo Urán 147,[4] Pluto (s orbitálnym sklonom) potrebuje približne 160-164 km2/s2.[5]
Referencie
- ↑ Atlas V set to launch MAVEN on Mars mission, nasaspaceflight.com, 17 November 2013.
- ↑ BANERDT, B.. Mars Exploration Program Analysis Group . 2016-10-06. Dostupné online.
- ↑ JHUAPL. Parker Solar Probe: The Mission . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ NASA studies for Europa Clipper mission
- ↑ New Horizons Mission Design
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Characteristic energy na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Špecifická obežná energia
3. kozmická rýchlosť
Analema
Anomália (astronómia)
Apex (astronómia)
Apogalaktikum
Apsida (astronómia)
Areocentrická dráha
Argument šírky pericentra
Aspekt (astronómia)
Astrodynamika
Astronomická jednotka
Barycentrum
Bod rovnodennosti
Bod slnovratu
Cassiniho zákony
Charakteristická energia C3
Delta-v
Dráha hviezdy
Dráha nebeského telesa
Dráhová rezonancia
Drakonická obežná doba
Družica
Dvojeliptická prechodová dráha
Efektívny potenciál
Elementy dráhy
Eliptická dráha
Elongácia (astronómia)
Excentricita (astronómia)
Geocentrizmus
Gravitačný manéver
Gravitačný parameter
Gravitačný potenciál
Heliocentrická dráha
Heliocentrizmus
Hillova sféra
Hohmannova prechodová dráha
Horizontálne súradnice
Hyperbolická dráha
Isaac Newton
J2000.0
Juliánsky dátum
Keplerova rovnica
Keplerove zákony
Koorbitálny mesiac
Kruhová dráha
Kruhová rýchlosť
Librácia (astronómia)
Libračný bod
Mikrogravitácia
Nebeská mechanika
Nebeský rovník
Obežná doba (astronómia)
Obežná dráha
Obežná rýchlosť
Oberthov efekt
Parabolická dráha
Plošná rýchlosť
Plošné zrýchlenie
Pohyby Zeme
Poyntingov-Robertsonov efekt
Problém n telies
Problém troch telies
Reštringovaný problém
Rocheov lalok
Rotácia Zeme
Rotačná perióda
Rovnica zachovania orbitálnej energie
Rovnodennosť
Siderická obežná doba
Sklon dráhy
Slnovrat (astronómia)
Stáčanie priamky apsíd
Stavový vektor
Stredná anomália
Synodická obežná doba
Synodický obeh
Uzol (astrodynamika)
Veľká polos
Viazaná rotácia
Vrchol večného svetla
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk