A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ch-25 | ||
---|---|---|
Ch-25ML pripevňovaná na Su-24 na základni pri Lazikiji (Sýria) | ||
Typ: | Raketa vzduch-zem krátkeho dosahu | |
Miesto pôvodu: | Sovietsky zväz Rusko | |
História služby | ||
V službe: | Ch-25: 3. februára 1976 Ch-25M: 13. augusta 1989 - súčasnosť | |
História výroby | ||
Výrobca: | Zvezda Zvezda-Strela | |
Vyrobené: | Ch-25: 1975 - 1983 Ch-25M: 1981 - 1997 | |
Varianty: | Ch-25MP Ch-25ML Ch-25MR | |
Základné údaje | ||
Bojová hlavica: | trieštivo - trhavá |
Ch-25 (v kóde NATO: AS-10 Karen) je strela typu vzduch-zem krátkeho dosahu vyvinutá Sovietskym zväzom v konštrukčnej kancelárii Zvezda (v súčasnosti ruská spoločnosť Zvezda-Strela). Je určená na ničenie stacionárnych a mobilných pozemných cieľov.
Hoci je strela v ruskom letectve dodnes využívaná, čoskoro ju zrejme nahradí modernejšia Ch-38M vyvinutá spoločnosťou Raduga.
Vznik a vývoj
Skúsenosti s prvými ruskými riadenými strelami "vzduch-zem" (Ch-23) neboli úplne uspokojivé. Okrem nízkej presnosti raketa Ch-23 výrazne zaťažovala pilota. Ten sa totiž musel venovať súčasne pilotovaniu lietadla, navádzaniu strely a v prípade nutnosti ešte vykonávať bojové manévre. Vedecko-technický pokrok v oblasti mikroelektroniky a optiky v prvej polovici 70. rokov 20. storočia umožnil posun taktiež vo vývoji riadených striel.
Dňa 4. decembra 1970 bolo prijaté rozhodnutie o zvýšení takticko-technických charakteristík lietadiel Su-7BM a Su-17M, ktoré malo byť dosiahnuté novou laserom navádzanou raketou a laserovým značkovačom "Prožektor-1". O 2 roky neskôr bol zahájený vývoj strely Ch-25.[1] Testovanie novej rakety začalo v roku 1973, kedy bolo z lietadiel Su-7BM a Su-17M vystrelených celkovo 12 exemplárov. Keďže výsledky boli z hľadiska presnosti neuspokojivé, testy ďalej pokračovali pomocou Su-17M2, ktorý mal sofistikovanejšie zameriavacie zariadenie. K ďalším odpalom došlo v priebehu roka 1974 a testovali sa strelby aj z MiG-23BK (MiG-27K). Raketa Ch-25 bola zaradená do výzbroje 3. februára 1976 a vyrábala sa do roku 1983. Dňa 13. augusta 1989 boli zavedené jej vylepšené verzie Ch-25MP, Ch-25ML a Ch-25MR, ktoré sa vyrábali až do roku 1997.
Konštrukcia a vlastnosti
Od svojho predchodcu (Ch-23) zdedila strela Ch-25 len vonkajší vzhľad a aerodynamický dizajn.
V prednej časti sa nachádza navádzací systém - laserový, rádiovo-povelový, pasívny/aktívny rádiolokačný, satelitný, optický TV alebo infračervený. Nasleduje riadiaci systém a za ním vysoko výbušná bojová hlavica. V zadnej časti je umiestnený raketový motor s bočnými tryskami.[2]
Nasadenie
Sovietska intervencia v Afganistane
Od apríla 1986 bombardovali sovietske Su-25 strelami Ch-25ML vchody do jaskýň, ktoré využívali afganskí mudžahedíni ako úkryty a sklady zbraní. Útoky boli vykonávané z výšky až 8 km.[3]
Invázia Iraku do Kuvajtu
Na začiatku invázie do Kuvajtu stratil Irak lietadlá Su-22 a MiG-23 po zásahu raketami zem-vzduch zo systému MIM-23B (I-Hawk). Na potlačenie kuvajtskej protivzdušnej obrany použilo iracké letectvo strely Ch-25MP vystrelené z lietadiel Su-22.[4]
Ruská intervencia v Sýrii
V októbri 2015 útočili ruské Su-24 na pozície militantov v Sýrii strelami Ch-25ML.[5]
Varianty
- Ch-25MP – protirádiolokačná verzia s inerciálnym a pasívnym rádiolokačným systémom navedenia, ktorá nahrádzala Ch-27PS.[6]
- Ch-25MPU – modernizovaná protirádiolokačná verzia s pasívnym rádiolokačným systémom navedenia.
- Ch-25ML – laserom navádzaná verzia, ktorá nahrádzala Ch-25.
- Ch-25MR – verzia s rádiovým povelovým systémom, ktorá nahrádzala Ch-23.[7]
- Ch-25MT – verzia s pasívnym TV systémom navedenia.
- Ch-25MTP – verzia s pasívnym infračerveným systémom navedenia.[8]
- Ch-25MA – verzia s inerciálnym a aktívnym rádiolokačným systémom navedenia.[9]
- Ch-25MS – verzia so satelitným systémom navedenia.[10]
Špecifikácie
Ch-25 | Ch-25ML | Ch-25МR | Ch-25МP | |
---|---|---|---|---|
Výrobné označenie | Výrobok 69 | Výrobok 713 | Výrobok 714 | Výrobok 711/ Výrobok 712 |
Rok zavedenia do výzbroje | 1976 | 1981 | 1981 | 1981 |
Navádzanie | laserové | laserové | rádiovo povelové | pasívne rádiolokačné |
Motor | PRD-228 | PRD-276 | ||
Efektívny dostrel minimálny, km | 3 | |||
Efektívny dostrel maximálny, km | 7 | 10 | 10 | 40 |
Kruhová odchýlka, m | 5-10 | 5-10 | do 0,5 - 1 | do 0,5 - 1 |
Rýchlosť nosiča pri odpale, km/h | 700-1000 | 700-1250 | ||
Minimálna výška odpalu, km | 0,5 | 0,05 | ||
Maximálna výška odpalu, km | 4 | 5 | 12 | |
Maximálna rýchlosť strely | 850 | 870 | 860 | 920 |
Dĺžka, mm | 3750 | 3705 | 3830 | 4194/4294 |
Priemer, mm | 275 | |||
Rozpätie krídel, mm | 820 | 755 | ||
Hmotnosť, kg | 320 | 299±8 | 320 | 315±8 |
Bojová časť | F25-1М trieštivo - trhavá |
F27 | ||
Hmotnosť bojovej časti | 112 | 86-90 | 140 | 86-90 |
Závesníky | APU-68, APU-68UМ, APU-68-85, APU-68UМ2, APU-68UМ3 | |||
Nosiče | Su-17, Su-24, Su-25, Su-27, MiG-27, MiG-29, MiG-31BМ, Ка-50 (Ch-25МL) |
Používatelia
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk