Cesta môže byť:

• v širšom zmysle:
  • a) akýkoľvek upravený pás územia určený na premávku kolesových (alebo pásových) dopravných prostriedkov alebo chodcov^[1][2],
  • b) pozemná komunikácia (t. j. diaľnica, cesta v užšom zmysle, miestna cesta alebo účelová cesta)^[3][4][5]
• v užšom zmysle (podľa cestného zákona a podľa STN 73 6100): druh pozemnej komunikácie iný ako diaľnica, miestna cesta alebo účelová cesta^[6]; „pozemná komunikácia určená na vzájomné dopravné spojenie medzi sídelnými útvarmi alebo ich záujmovým územím, medzi regiónmi, príp. krajmi a okresmi, s mimoúrovňovými a úrovňovými križovatkami; môže byť s neobmedzeným a obmedzeným prístupom alebo s obmedzeným pripojením“^[7].

Terminológia

Slovenské historické názvy cesty v užšom zmysle boli:

• najstaršie názvy: hradská alebo hradská cesta^{[8][9][10][11]} alebo silnica (Termíny hradská (cesta) a silnica ale niekedy zahŕňali aj obecné cesty, teda miestne komunikácie, t. j. tieto termíny sa niekedy chápali ako akékoľvek verejné spevnené pozemné komunikácie. Termín hradská zas niekedy naopak v užšom zmysle znamenal len štátnu cestu a silnica len štátnu a župnú cestu (takto napr. v tomto texte^[12]).)^{[10][13][14][15][16][17][12]};
• koniec 19. stor. – 1949: štátna cesta + krajinská cesta (resp. do roku 1928 župná cesta) + vicinálna cesta^[18]
• v rokoch 1949 – 1961: štátna cesta (v českom znení zákona: „státní silnice“)^{[19][20][pozn 1]};
• v rokoch 1961 – 1996: automobilová cesta alebo skrátene cesta (v českom znení zákona je použitý len výraz „silnice“, v slovenskom znení zákona je použitý striedavo výraz „automobilová cesta“ a „cesta“);^[23]

Cesta v užšom zmysle (t. j. podľa cestného zákona a STN 73 6100)

Pod pojem cesta spadajú aj pozemné komunikácie mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení. ^[24]

Podľa cestného zákona sa cesty delia na^[25] :

• a) cesty I. triedy (štátne cesty), ktoré majú nadregionálny dopravný význam a vzájomne prepájajú dopravné centrá vyššej úrovne a pripájajú ich k diaľniciam; označujú sa číslami od 1 do 99,
• b) cesty II. triedy (krajské cesty), ktoré majú regionálny dopravný význam a vzájomne prepájajú dopravné centrá nižšej úrovne a pripájajú ich k diaľniciam a cestám I. triedy; označujú sa číslami od 100 do 999,
• c) cesty III. triedy (lokálne cesty), ktoré vzájomne prepájajú ostatné sídelné útvary a pripájajú ich k cestám I. a II. triedy, výnimočne k diaľniciam; označujú sa štvormiestnymi číslami^[26].

Cesta musí byť zaradená do cestnej siete. O zaradení pozemnej komunikácie do cestnej siete rozhoduje Ministerstvo dopravy SR. ^[27] Evidencia cestnej siete je súčasťou centrálnej technickej evidencie pozemných komunikácií (CTEPK), ktorú vedie Slovenská správa ciest. ^[28]

Poznámky

1. ↑ Hoci text zákona č. 147/1949 Zb. hovorí len o štátnych cestách a dodáva, že sa delia na tri triedy, dobový Technický naučný slovník, ktorý cituje odborné zdroje z rokov 1955 – 1958, používa termín(y) štátna cesta a miestna cesta, keďže delí komunikácie mimo sídelných útvarov (popri diaľniciach, poľných a lesných cestách, chodníkoch a cestičkách) na „státní silnice I. třídy“, „státní silnice II. třídy“ a „místní silnice (též silnice III. třídy)“. Termín „místní silnice“ tu nezodpovedá miestnym komunikáciám, ale je to cesta „spájajúca poľnohospodárske strediská, strediská výkupu a služieb, okresné mestá s osídlenými miestami okresu.“ ^[21]. Treba dodať, že na inom mieste v tom istom zdroji je uvedené rovnaké delenie pozemných komunikácií, aké sa používa ešte aj dnes (teda delenie na „dálnice, silnice, místní komunikace, účelová komunikace“). ^[22].

Referencie

Portál cesty