Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (po šv. Sveriges Riksbanks pris i ekonomisk vetenskap till Alfred Nobels minne), omylom nazývaná Nobelova cena za ekonómiu sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.

Proces udeľovania

O cene rozhoduje, podobne ako pri Nobelovej cene za chémiu a fyziku, Kráľovská švédska akadémia vied a udeľuje sa popri ostatných cenách v oblasti vied. Každý rok kvalifikovaní nominátori nominujú sto žijúcich osôb, ktoré potom dostane osemčlenný výbor, ktorý nakoniec predloží návrh ceny Nobelovmu zhromaždeniu. Nobelovo zhromaždenie potom hlasuje o kandidátoch (až do troch kandidátov). Udeľovanie sa uskutočňuje v Štokholme a je spojené s cenou 10 miliónov švédskych korún (čiže asi 1 milión eur v roku 2004).

Kontroverzia

Kontroverzia vyplýva z niekoľkých problémov:

spojenie ceny s Nobelovým menom, hoci nie je časťou Nobelovho dedičstva
dojem, že sa cena "nespravodlivo" udeľuje častejšie neoliberálnym ekonómom
ekonómia je spoločenská veda, čo sťažuje objektívne hodnotenie kandidátov
dojem, že najvplyvnejší ekonómovia dostali ceny v 70. a 80. rokoch, a že odvtedy sú existujúci kandidáti v oblasti ekonómie slabší a preto kontroverznejší

Jedným z najhlasnejších kritikov tejto ceny je Peter Nobel, člen Nobelovej rodiny – stará mama starého otca jeho otca bola jednou z dcér Ludviga, staršieho brata Alfreda Nobela.

Nositelia

1969 až 1980 · 1981 až 1990 · 1991 až 2000 · 2001 až 2010

1969-1980

Rok	Nositeľ	Zdôvodnenie
1969	Ragnar Anton Kittil Frisch a Jan Tinbergen	"Za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov"
1970	Paul A. Samuelson	"Za vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede"
1971	Simon Kuznets	"Za jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov"
1972	John Hicks a Kenneth Arrow	"Za prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu"
1973	Wassily Leontief	"Za vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch"
1974	Gunnar Myrdal a Friedrich Hayek	"Za prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry a za dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov"
1975	Leonid Vitalievič Kantorovič (Леонид Витальевич Канторович) a Tjalling Koopmans	"Za príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov"
1976	Milton Friedman	"Za príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky"
1977	Bertil Ohlin a James Meade	"Za prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu"
1978	Herbert Simon	"Za prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách"
1979	Theodore W. Schultz a William Arthur Lewis	"Za prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín"
1980	Lawrence Klein	"Za konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky"

1981-1990

Rok	Nositeľ	Zdôvodnenie
1981	James Tobin	"Za analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien"
1982	George Stigler	"Za prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu"
1983	Gerard Debreu	"Za zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov"
1984	Richard Stone	"Za prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy"
1985	Franco Modigliani	"Za prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov"
1986	James M. Buchanan	"Za vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania"
1987	Robert M. Solow	"Za práce o ekonomických teóriách rastu"
1988	Maurice Allais	"Za prelomové príspevky k teórii trhov a eficientného využívania zdrojov"
1989	Trygve Haavelmo	"Za formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti"
1990	Harry M. Markowitz Merton Miller William F. Sharpe	"Za vývoj teórie výberu portfólia" "Za základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania" "Za základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky"

1991-2000

Rok	Nositeľ	Zdôvodnenie
1991	Ronald Coase	„Za objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva“
1992	Gary Becker	„Za rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce“
1993	Robert Fogel a Douglass North	„Za obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny“
1994	Reinhard Selten, John Forbes Nash Jr. a John C. Harsanyi	„Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier“
1995	Robert E. Lucas	„Za formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania“
1996	James Mirrlees a William Vickrey	„Za základné príspevky k ekonomickej teórii o „incentives“ pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu“
1997	Robert Merton a Myron Scholes	„Za vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze“
1998	Amartya Sen	„Za základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o. i. v rozvojových krajinách“
1999	Robert Mundell	„Za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území“
2000	James Heckman Daniel McFadden	"Za vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek" "Za vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere"

2001-2010

Rok	Nositeľ	Zdôvodnenie
2001	George Akerlof, Michael Spence a Joseph E. Stiglitz	"Za analýzu trhov s asymetrickými informáciami"
2002	Daniel Kahneman Vernon L. Smith	"Za zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote" "Za použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov"
2003	Robert F. Engle Clive W. J. Granger	"Za metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH)" "Za metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia)"
2004	Finn E. Kydland a Edward C. Prescott	"Za príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov"
2005	Robert J. Aumann a Thomas Schelling	"Za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier"
2006	Edmund S. Phelps	"Za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike"
2007	Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. Myerson	"Za položenie základov teórie návrhu mechanizmov"
2008	Paul Krugman	"Za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity"
2009	Elinor Ostrom a Oliver Williamson	"Za analýzu ekonomického riadenia, najmä spoločného vlastníctva" "Za analýzu ekonomického riadenia, najmä pre objav v otázke hraníc riadenia firiem"
2010	Peter Diamond, Dale Mortensen, Christopher Pissarides	"Za analýzu trhov práce zaťažených nákladmi na vyhľadávanie"

2011-2020

Rok	Nositeľ	Zdôvodnenie
2011	Thomas J. Sargent, Christopher A. Sims	"Za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike"
2012	Alvin E. Roth, Lloyd S. Shapley	"Za teóriu stabilných trhových alokácií a praktický návrh trhov"
2013	Eugene Fama, Robert J. Shiller, Lars Peter Hansen	"Za empirické analýzy cien akcií, úverov a nehnuteľností"
2014	Jean Tirole	"za analýzu tržnej sily a regulácie
2015	Angus Deaton	"Za analýzu spotreby, chudoby a bohatstva"
2016	Oliver Hart, Bengt Holmström	Za rozvoj teórie zmlúv"^[1]
2017	Richard Thaler	"Za svoj príspevok k behaviorálnej ekonómii"^[2]
2018	William Nordhaus, Paul Romer	"Za začlenenie zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Nordhaus) a za začlenenie technologických inovácií do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Romer)"^[3]
2019	Abhijit Banerjee, Esther Duflo, Michael Kremer	"Za experimentálny prístup k znižovaniu globálnej chudoby"^[4]^[5]
2020	Paul Milgrom, Robert B. Wilson	"Za vývoj teórie aukcií"^[6]

2021-2030

Rok	Nositeľ	Zdôvodnenie
2021	David Card Joshua D. Angrist, Guido W. Imbens	"Za empirické príspevky k ekonómii práce" "Za metodologické príspevky k analýze kauzálnych vzťahov"^[7]
2022	Ben Bernanke, Douglas Diamond, Philip Dybvig	"Za výskum týkajúci sa úlohy bánk v ekonómii, predovšetkým počas finančných kríz"^[8]

1969 až 1980 · 1981 až 1990 · 1991 až 2000 · 2001 až 2010 · 2011 až 2020

Referencie

↑ Dva ekonomové zkoumali „pavučiny smluv a dohod“. Dostali Nobelovu cenu . ČT24, 2016-10-10, . Dostupné online.
↑ Nobelovu cenu za ekonomii dostal Richard H. Thaler . ČT24, 2017-10-09, . Dostupné online.
↑ Press release: The Prize in Economic Sciences 2018 . nobelprize.org, 2018-10-08, . Dostupné online.
↑ All Prizes in Economic Sciences. NobelPrize.org. Dostupné online . (po anglicky)
↑ Česká televize. Nobelovu cenu za ekonomii získali Duflová, Banerjee a Kremer za experimentální přístup ke zmírnění světové chudoby. ČT24. Dostupné online .
↑ BAČIŠIN, Vladimír. Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali Paul Milgrom a Robert Wilson . Finančné Noviny, 2018-10-13, . Dostupné online.
↑ TASR. Nobelovu cenu za ekonómiu získali David Card a Joshua D. Angrist a Guido W. Imbens . aktuality.sk, 2021-10-11, . Dostupné online.
↑ VEDA NA DOSAH. Cenu na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu získali Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig . VEDA NA DOSAH, 2022-10-10, . Dostupné online.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Oficiálny zoznam (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Dva ekonomové zkoumali „pavučiny smluv a dohod“. Dostali Nobelovu cenu . ČT24, 2016-10-10, . Dostupné online.

[2] Nobelovu cenu za ekonomii dostal Richard H. Thaler . ČT24, 2017-10-09, . Dostupné online.

[3] Press release: The Prize in Economic Sciences 2018 . nobelprize.org, 2018-10-08, . Dostupné online.

[4] All Prizes in Economic Sciences. NobelPrize.org. Dostupné online . (po anglicky)

[:1-5] Česká televize. Nobelovu cenu za ekonomii získali Duflová, Banerjee a Kremer za experimentální přístup ke zmírnění světové chudoby. ČT24. Dostupné online .

[6] BAČIŠIN, Vladimír. Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali Paul Milgrom a Robert Wilson . Finančné Noviny, 2018-10-13, . Dostupné online.

[7] TASR. Nobelovu cenu za ekonómiu získali David Card a Joshua D. Angrist a Guido W. Imbens . aktuality.sk, 2021-10-11, . Dostupné online.

[8] VEDA NA DOSAH. Cenu na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu získali Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig . VEDA NA DOSAH, 2022-10-10, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]