A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Celulóza (zastarano: buničina) je rastlinný polysacharid, ktorý je súčasťou stien rastlinných buniek.
Makromolekula celulózy obsahuje viac, ako 1000 stavebných jednotiek beta-D-glukopyranózy. Na rozdiel od škrobu a glykogénu je tu B-glykozidová väzba. Vzniká reťazec, ktorý má v prírodnom materiáli charakter dlhého nevetveného vlákna. Celulóza je hlavná stavebná látka rastlinných buniek a spolu s lignínom sa podieľa na stavbe sekundárnych bunkový stien. V niektorých látkach sa tvorí čistá celulóza(bavlna), v inom prípade, napr. v dreve, je sprevádzaná inými látkami: lignínom, hemicelulózou a živicami. Celulóza je najrozšírenejším biopolymérom na zemi, ročne jej vzniká až 1,5×109 ton[1].
Celulóza je nerozpustná látka. Pri reakcii celulózy s hydroxidom sodným a sírouhlíkom vzniká xantogenan celulózy – medziprodukt na výrobu viskózového hodvábu a celofánu. Celulóza sa používa na výrobu papiera, obalových materiálov, hygienických potrieb a podobne. Je hlavnou živinou pre bylinožravcov a najrozšírenejšia organická látka na Zemi.
Príroda
V bunkových stenách rastlín sú jednotlivé celulózové vlákna ďalej spojené vodíkovým mostíkom a ponorené do sacharidovej matrice. To bunkovým stenám dáva pevnosť a tuhosť. Na rozdiel od ďalšieho rastlinného polysacharidu, škrobu, sa polymér nerozvetvuje ani nekrúti, ale zostáva vo forme dlhých rovných reťazcov.
Živočíchy nemajú enzým, ktorý by dokázal rozštiepiť β 1,4 väzby medzi jednotlivými glukózovými jednotkami. Preto je pre väčšinu živočíchov (aj človeka) celulóza nestráviteľná a v potrave tvorí tzv. vlákninu, ktorá prejde cez tráviacu sústavu bezo zmeny a z tela sa vylúči. Jediné tvory schopné spracovať celulózu sú baktérie. Tieto majú schopnosť celulózu štiepiť a metabolizovať. Pri hydrolytickom štiepení celulózy vznikajú produkty štiepenia (cellopentóza, cellotetróza, cellotrióza, cellobióza) až po glukózu. Bylinožravce teda musia vo svojom tráviacom trakte hostiť symbiotické baktérie, ktoré celulózu rastlinných bunkových stien rozštiepia a umožnia tak zužitkovať energiu, ktorú obsahujú. Najznámejší požierači celulózy sú termity a prežúvavce, ktoré dokážu celulózu takto stráviť.
Využitie
Celulóza sa vyrába z dreva odstránením ostatných zložiek (lignín, hemicelulóza a pod.). Používa sa v papierenskom a textilnom priemysle. Celulóza je hlavná zložka papiera a bavlny. Jej derivátom sú umelé vlákna, ako acetát celulózy (viskóza), surovina na výrobu umelého hodvábu a celofánu. Nitráciou celulózy vzniká nitrocelulóza, známa aj ako strelná bavlna.
Referencie
- ↑ Discovery of Cellulose as a Smart Material Jaehwan Kim and Sungryul Yun Macromolecules, 2006, 4202-4206, DOI:10.1021/ma060261e
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Celulóza (organická látka)
- Wikislovník ponúka heslo Celulóza (organická látka)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Astrobiológia
Biochémia
Bioetika
Biofyzika
Biogeografia
Biológia podľa štátu
Biológovia
Biologická literatúra
Biologická terminológia
Biologické databázy
Biologické teórie
Biologické výhonky
Biologické zoznamy
Biologický odpad
Biomasa
Biomatematika
Ľudský jedinec
Živá bytosť
Živá fosília
Živá hmota
Živina
Život
Životný cyklus
Abiotickosť
Abnormita
Abortácia
Abortovaný orgán
Abysál
Abysofóbny
Abysofilný
Abysopelagiál
Acidofília
Actio immanens
Aerób
Analógia (biológia)
Anorganizmus
Apetitus
Asimilácia (biológia)
Astrobiológia
Atavizmus
Bentos
Binomická nomenklatúra
Biocenológia
Biodiverzita
Bioelektrina
Biofília
Biogénia
Biogénny
Biogenealógia
Biogenetický
Biogenetický zákon
Biokulturológia
Biológia
Biologická antropológia
Biologická evolúcia
Biologický pohyb
Biomolekula
Bionómia
Biotechnológia
Boj o život
Chemická evolúcia
Chemosyntéza
Choanocyt
Cytológia
Cytosól
Disimilácia (biológia)
Druh (taxonómia)
Embryológia
Endemit
Epigenéza (biológia)
Evolučná teória (veda)
Exoskelet
Fenológia
Fotobiologický jav
Fotoperiodizmus
Fylogenéza
Geneticky modifikovaný organizmus
Genetika
Histológia
Hlava (anatómia)
Hlboko-širkomorský
Homológia (biológia)
Hypertrofia
Hypotéza zriedkavej Zeme
Invázny druh
Jednobunkový organizmus
Kmeň (taxonómia)
Kognitívna biológia
Konchológia
Kopulácia (párenie)
Kutikula
Mäsožravosť
Masa (prírodoveda)
Matka (biológia)
Mnohobunkový organizmus
Morfológia (biológia)
Morfologické vedy
Napodobovanie
Nekrofágia (biológia)
Organogenéza (embryogenéza)
Pach (vnem v biológii)
Patogén
Patológia
Pigment (biológia)
Podtvar
Pohlavný styk
Polygenéza
Populácia (biológia)
Populácia (ekológia)
Portál:Biológia
Potreba (biológia)
Premenlivosť (biológia)
Priebežná rovnováha
Probiont
Protozoológia
Rad (taxonómia)
Rast (biológia)
Rodič
Rod (taxonómia)
Rudiment
Saprofytizmus
Sexuálny dimorfizmus
Siláž
Somatotyp
Spánok
Stres (biológia)
Symbióza
Systém živých organizmov
Systém lovec-korisť
Taxonómia (biológia)
Teoretická biológia
Trávenie (biológia)
Transkripčný faktor
Trieda (taxonómia)
Trifid (botanika)
Turgor
Uhlíková metóda C14
Vývin (rast)
Všeobecná biológia
Vajce
Vdych
Vitamín
Vodný potenciál
Vzájomné vzťahy medzi organizmami
Západonílsky vírus
Zdravie
Zinkový prst
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk