A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Carl Linné | |
švédsky prírodovedec, lekár, entomológ a botanik | |
Narodenie | 23. máj 1707 Råshult |
---|---|
Úmrtie | 10. január 1778 (70 rokov) Uppsala |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Carl Linné (plné texty diel autora) |
Commons | Carl Linné |
Carl Linné (Carl von Linné, lat. Carolus Linnaeus; * 23. máj 1707, Råshult – † 10. január 1778, Uppsala) bol švédsky prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie. Ako prvý sa pokúsil o systematické zatriedenie rastlín a živočíchov. Zaviedol binomickú nomenklatúru, to znamená pomenovávanie rastlín a živočíchov dvoma menami – rodovým a druhovým. Zaoberal sa aj arachnológiou.
Svoju botanickú a zoologickú taxonómiu Linné založil na aristotelovskej logike.
Bol stúpencom kreacionizmu.
Vyslovil predpoklad o hybridnom pôvode niektorých foriem a pripúšťal obmedzenú premenlivosť druhov pod vplyvom ich existenčných podmienok.
V diele Systema naturae (Sústava prírody, 1735) popísal všetky dovtedy známe druhy rastlín a živočíchov, v prácach Genera plantarum a Species plantarum opísal 7300 druhov rastlín. Zaviedol do vedy pojem druh ako základ prirodzenej sústavy organizmov.
Je po ňom pomenovaný minerál linnéit.
Životopis
Už od detstva sa zaujímal o prírodu, pozoroval a študoval rastliny. Tento záujem prevzal po svojom otcovi farárovi, ktorý bol vášnivým záhradkárom. Rovnako ako jeho otec však nemal v úmysle pokračovať v úradníckej kariére a v roku 1727 začal študovať medicínu na univerzite v Lunde, aby po roku prestúpil na univerzitu v Uppsale, ktorá bola v tom čase považovaná za najlepšiu univerzitu vo Švédsku. Celý čas sa venoval svojej záľube - botanike. S pomocou profesora biológie Olofa Rudbecka získal Karol miesto záhradníka v univerzitnej botanickej záhrade. V tom čase bola botanika súčasťou vzdelávania lekárov, ktorí používali bylinky na liečbu. Svoje botanické znalosti výrazne rozšíril aj počas expedície v roku 1732 v Laponsku, počas ktorej prešiel viac ako 7 000 km a opísal mnoho nových druhov rastlín. Výsledkom tejto výpravy bola podrobná správa, ktorá obsahovala aj podrobnosti o živote obyvateľov a lekárske pozorovania.
Po návrate z expedície si ešte nejaký čas zarábal prednáškami, v ktorých informoval o svojich pozorovaniach v Laponsku, vrátane minerálov, o ktoré sa tiež zaujímal. Príjmy z týchto prednášok stačili na financovanie jeho druhej expedície, na ktorú sa vydal dva roky po prvej. Počas druhej výpravy sa zamiloval do Sáry, dcéry lekára z Falunu, a požiadal ju o ruku. Jeho budúci svokor mu však stanovil podmienku - najprv musí dokončiť štúdium medicíny, aby mal stály zdroj príjmu. Preto odišiel študovať do Holandska, napísal dizertačnú prácu o malárii a získal doktorát na univerzite v Harderwijku. Jeho návrat do Švédska sa oneskoril, pretože v Holandsku sa mu podarilo spriateliť s niekoľkými bohatými ľuďmi, ktorí financovali vydanie jeho životného diela Systema naturae. Neskôr dielo ešte rozšíril, takže v roku 1770 malo nakoniec viac ako 6 000 strán v troch zväzkoch. Potom navštívil Paríž, Londýn, pracoval v niekoľkých botanických záhradách v Holandsku a vydal tam niekoľko menších vedeckých prác. Napokon sa v roku 1738 vrátil do Švédska, už ako uznávaný vedec, a oženil sa so Sarou Moraeusovou. V Štokholme si otvoril lekársku prax a v roku 1742 sa stal profesorom na univerzite v Uppsale. Jeho úspechy boli uznané, stal sa prvým prezidentom práve zakladanej Kráľovskej švédskej akadémie vied (aktívne sa podieľal na jej založení), bol poctený šľachtickým titulom, funkciou lekára kráľovského dvora a zahraničným členstvom na mnohých univerzitách.
V meste Råshult sa nachádza Dom Karla Linného, ktorý bol zrekonštruovaný v štýle Linnaeusovej éry a je v ňom umiestnené vybavenie, ktoré bádateľ zozbieral. Kvetinová záhrada z 18. storočia je stále zachovaná a rastú v nej rovnaké druhy rastlín ako v jeho dobe.
S manželkou Sarou mal sedem detí - dvoch synov (Carla a Johannesa) a päť dcér (Elisabeth Christinu, Saru Magdalénu, Lovisu, Saru Christinu a Sophiu). V roku 1774 mu v práci na univerzite zabránila mozgová príhoda. Odvtedy sa jeho zdravotný stav zhoršoval, napriek tomu prežil infarkt a zomrel v roku 1778.
Zaujímavosti
- Linné popisuje, ako na svojej ceste po Laponsku ženu, ktorá tvrdila, že má v bruchu tri žaby, ktoré na jar očividne cválajú. Nepoužívala však liečbu, ktorú odporúčal Linné - pitie tekutého dechtu. Radšej sa liečila vodkou, ktorá podľa nej žaby upokojovala.
- Vo svojom prevratnom diele Systema naturae sa prikláňa k 200 rokov starej povere, podľa ktorej sa lastovičky na zimu usadia v bahne jazier a tam prečkajú.[1]
- Linné neznášal kritiku a mal osobitý spôsob, ako dráždiť svojich vedeckých oponentov. Napríklad istému nenápadnému druhu buriny dal latinský názov Siegesbeckia - podľa Johanna Siegesbecka, ktorý si dovolil mať iný názor ako on.
- Do kostola chodil so svojím obľúbeným psom Pompeom. Presne po hodine vstal a odišiel z kostola, a to bez ohľadu na to, či sa bohoslužba skončila alebo ešte prebiehala.
Dielo
- Systema naturae (Sústava prírody), 1735
- Genera plantarum (Rody rastlín), 1737
- Species Plantarum (Druhy rastlín), 1753
- Philosophia botanica (Filozofia botaniky), 1751
Pozri aj
Referencie
- ↑ Meteor o nebezpečném alkoholu, objevu z budoucnosti a vlaštovkách na Měsíci . Dvojka, 2022-12-31, . Dostupné online. (po česky)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karol Linneusz na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carl Linné
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Nécsey
Štefan Rokos
Achille Guénée
Adalbert Seitz
Adolf Adámek
Adolf Cserey
Alois Friedrich Rogenhofer
Andreas Bang-Haas
Andrej Reiprich
Andrej Terren
Anton Emil Smutný
Aristides von Caradja
Arnold Spuler
Cajetan Felder
Carl Alexander Clerck
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Carl Linné
Christian Friedrich Freyer
Conrad Gesner
Curt Jacobus Eisner
Dru Drury
Ede Agost Hudák
Edvard Troníček (mladší)
Edward Donovan
Edward Wotton
Embrik Strand
Emil Marie Hachler
Eugen Kriek
Eugen Pažický
Eugen Vángel
Felix Bryk
Ferdinand Albín Pax
Ferdinand Albin Pax
Ferdinand Heinrich Hermann Strecker
Ferdinand I. (Bulharsko)
Ferdinand Le Cerf
Ferdinand Ochsenheimer
Ferdinand Uhryk
František Antonín Nickerl
Friedrich Kolenati
Géza Horvath
Gejza Horváth
Georg Friedrich Treitschke
Grigorij Jefimovič Grum-Gržimajlo
Gustav Grosse
Gustav Július Geyer
Gyula Dahlström
Hans Ferdinand Emil Julius Stichel
Hans Fruhstorfer
Hans Kotzsch
Hans Rebel
Hynek Albrecht
Hynek Alois Joukl
Ignaz Schiffermüller
Ivan Zbíňovský
János Husz
Ján Bogsch
Ján Pável
Ján Zelný
Jacob Hübner
Jan Daniel Preysler
Jan John
Jaroslav Tykač
Jean Baptiste Alphonse Dechauffour de Boisduval
Johann Centurius von Hoffmannsegg
Johann Christian Fabricius
Johann Friedrich Wilhelm Herbst
Johann Nepomuk Cosmas Michael Denis
Johann Wilhelm Meigen
John Henry Leech
Josef Fischer von Röslerstamm
Josef Johann Mann
Josef Klika
Josef Moucha
Jozef Bošiansky
Jozef Veselý
Jules Léon Austaut
Jules Pierre Rambur
Julius Lederer
Julius von Kennel
Karel Hrubý
Karel Steinich
Karl Schawerda
Karl Wilhelm von Dalla Torre
Karol Ľudovít Doležal
Karol Cengel
Karol Kelecsényi
Karol Oboňa
Koloman Šándor
Kristián Andrej Zipser
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Issekutz
Leo Sheljuzhko
Maximilian Ferdinand Wocke
Michal Greisiger
Mieczysław Romuald Krzywicki
Miloslav Kudla
Moses Harris
Napoleon Manuel Kheil
Nikolaj Grigorievič Jeršov
Nikolaj Michajlovič Romanov
Otakar Nickerl
Otto Bang-Haas
Otto Slabý
Otto Staudinger
Paul Pekarský
Philipp Christoph Zeller
Pierre André Latreille
Pierre Millière
Róbert Lačík
Robert Townson
Roger Verity
Rudolf Felder
Rudolf Ritter von Feistmantel
Rudolf Schwarz (prírodovedec)
Rudolf Veliký
Sergej Nikolajevič Alferaki
Stanislav Nemček
Tibor Weisz
Vasilij Petrovský
Viktor Ivanovič Močuľskij
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Vladislav Šír
Vojtech Drexler
Witold Niesiołowski
Zdeněk Frankenberger
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk