Cafu
Osobné údaje
Celé meno	Marcos Evangelista de Moraes
Dátum narodenia	7.6.19707. jún 1970 (53 rokov)
Miesto narodenia	São Paulo, Brazília
Výška	178 cm
Pozícia	Pravý obranca
Mládežnícke kluby
1988-1990	São Paulo
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
1989-1994 1994-1995 1995 1996-1997 1997-2003 2003-2008	São Paulo Juventude Real Zaragoza Palmeiras AS Rím AC Miláno		115 (7) 0 (0) 16 (0) 35 (0) 163 (5) 102 (3)
Národné mužstvo2
1990-2006	Brazília		156 (1)[1]
1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 3. októbru 2007. 2 Zápasy a góly v reprezentácii k 1. júlu 2006.  Futbalový portál

Marcos Evangelista de Moraes (* 7. jún 1970, São Paulo), známejší ako Cafu, je bývalý brazílsky futbalista. Je dvojnásobný majster sveta vo futbale, hrával v Brazílii, Zaragoze a predovšetkým v talianskej Serie A za AS Rím a AC Miláno.

Cafu hrával na poste pravého krajného obrancu. Za brazílske národné mužstvo odohral 156 zápasov, v rokoch 1994 a 2002 získal v jeho drese titul majstra sveta.

Hráčska kariéra

Ako jeden zo siedmich detí sa narodil vo favele v São Paule. Keď mal sedem rokov navštevoval futbalovú akadémiu a dostal sa do juniorských tímov Nacional, Portuguesa a Itaquaquecetuba AC. Tiež hral dva roky futsal.

V roku 1988 sa stal členom juniorského tímu klubu São Paulo FC a hneď vyhral mládežnícky turnaj Copa São Paulo. Nasledujúcu sezónu strávil väčšinu iba na lavičke. V tom čase mu tréner Telê Santana odporučil aby sa presunul zo zálohy na krídlo.^[2] Neskôr sa stal členom prvého tímu, s ktorým vyhral viaceré turnaje, vrátane Copa Libertadores dvakrát po sebe v rokoch 1992 a 1993. V roku 1994 získal ocenenie Juhoamerický futbalista roka.

Cafu začal ročník 1995 v brazílskom tíme Juventude, ale skončil ju v španielskom klube Real Zaragoza, s ktorým neskôr získal Pohár víťazov pohárov UEFA. Po krátkom pobyte v klube Palmeiras sa vrátil Cafu späť do Európy, prestúpil do klubu AS Rím, s ktorým neskôr dosiahol viaceré úspechy. V roku 2001 s ním vyhral scudetto. Práve počas pôsobenia v tomto klube dostal prezývku Il Pendolino (Expresný vlak).

Aj napriek účasti vo finále talianskeho pohára Coppa Italia v roku 2003 za Rím, Cafu sa rozhodol prestúpiť do klubu AC Miláno. Neprestúpil nakoniec do japonského klubu Yokohama F. Marinos. S AC Miláno vyhral jeho druhé Scudetto v roku 2004 a zahral si v jeho prvom finále Ligy majstrov v roku 2005. V roku 2007 vyhral s Rossoneri Ligu majstrov. Po sezóne 2007-08 sa rozhodol ukončiť svoju kariéru.

V decembri 2008 sprebehli špekulácie, ktoré ho spájali s pôsobením v anglickom okresnom klube Garforth Town.^[3]

Reprezentačná kariéra

Tréner brazílskej reprezentácie Paulo Roberto Falcão ho prvýkrát postavil do prípravného zápasu 12. septembra 1990 so Španielskom, v ktorého drese nastúpili napr. Butragueño či Zubizarreta. Brazília prehrala 0:3. ^[4] Ďalší rok bol nominovaný na juhoamerický turnaj Copa America, ale neneastúpil ani do jedného zápasu. Na ďalšom turnaji Copa America v roku 1993 už bol v základe v troch zápasoch zo štyroch, Brazília ale proti Argentíne v osemfinále neuspela po penaltovom rozstrele.

MS 1994

Tréner Carlos Alberto Parreira a jeho asistent Mario Zagallo ho nominovali na svetový šampionát, ktorý sa v roku 1994 konal v USA. Brazílske mužstvo bolo domácimi médiami podceňované a kritizované za opustenie tradičného futbalu, ktorým sa Brazília zvyčajne prezentovala.^[5] Cafú stál po boku hviezd akými boli Romário, Bebeto, Leonardo alebo Branco . V obrane tím spoliehal na zónové bránenie.^[5] V skupine Brazília zdolala Rusko 2:0, Kamerun 3:0, sa Švédskom sa hralo nerozhodne 1:1. Cafú strávil zápasy skupiny iba na lavičke náhradníkov.

Osemfinále proti domácim Spojeným štátom bolo ťažkú previerkou, tesne pred polčasom bol navyše vylúčený Leonardo. Cafú prišiel na ihrisko v 69. minúte za Zinha a o tri minúty neskôr strelil jediný gól zápasu Bebeto. ^[6] Proti Holandsku premárnila Brazília dvojgólový náskok, ale Romário strhol výhru na ich stranu. Cafú dorazil na ihrisko v samotnom závere na niekoľko desiatok sekúnd. ^[7] Po semifinálovom víťazstve nad Švédmi 1: 0 sa Brazília vo finále stretla s Talianskom . Cafú nastúpil do hry vo 35. minúte, keď sa zranil Jorginho a bol tak u výhry 3:2 na penalty, sám ale penaltu nekopal.^[8]

MS 1998

Na majstrovstvách sveta 1998 vo Francúzsku bol Cafú pravým obrancom základnej jedenástky kouča Zagalla, zatiaľ čo na ľavej strane hral Roberto Carlos. V mužstve boli tiež hviezdy ako Ronaldo, Rivaldo, Dunga či Sampaio. Brazília v úvode porazila Škótsko 2:1. ^[9] Na skorý brazílsky gól Sampaia pred polčasom odpovedal z penalty Škót John Collins. V 73. minúte vypálil Cafú z voleja do 39-ročného škótskeho brankára Jima Leightona, od ktorého hrudi sa lopta odrazila k Tomovi Boydovi, ktorý nestačil zareagovať a od neho odrazená lopta zamierila do bránky.^[10]

Vo štvrťfinále Cafú nastúpil do zápasu s Dánskom. Brazílčania ho nakoniec vyhrali 3:2, Cafú však v 81. minúte dostal druhú žltú kartu na turnaji (za zdržiavanie za stavu 3:2) a do semifinále preto nemohol nastúpiť. Semifinále tak bolo šancou pre Zé Carlosa, obrancu bez jediného štartu v národnom tíme. Brazília na penalty postúpila cez Holandsko a dostala sa do finále proti domácemu Francúzsku. Francúzsko ale v kľúčovom zápase Brazílii jednoznačne zdolalo. Cafú sa takmer vôbec nedostával do prienikov, aj vďaka malej podpore zo strany Leonarda .^[11] Francúzsko zvíťazilo 3: 0. ^[12]

MS 2002

Na svojom treťom MS viedol Brazíliu ako kapitán. V úvode čakal na mužstvo vedené koučom Luisom Scolarim zápas proti Turecku. Turci sa ešte pred polčasom dostali do vedenia, keď Cafú nezabránil Hasanovi Sasovi skórovať. Góly Ronalda a Rivalda ale otočili zápas na stranu Brazílčanov. V druhom zápase proti národnému tímu Číny sa púšťal do ofenzívy a mal aj možnosť skórovať, nakoniec si ale len pripísal asistenciu na gól Ronalda v 55. minúte na konečných 4:0. V treťom zápase proti Kostarike Brazília prestrieľala súpera 5:2, Cafú v závere zápasu dostal žltú kartu za faul na Kostaričana Stevena Bryca. Neskôr Cafú doviedol Brazíliu k osemfinálovej výhre nad Belgickom 2:0. Vo štvrťfinále sa vedenia ujalo Anglicko gólom Owena, Rivaldo ale pred prestávkou vyrovnal a Ronaldinho v 50. minúte skóroval z priameho kopu, než bol o pár minút neskôr vylúčený. Po zápase uviedol, že mu s prekonaním brankára Seamana pomohol radou Cafú.^[13] V semifinále hrala Brazília opäť proti Turecku . Cafú patril spolu s Rivaldom k najlepším hráčom svojho mužstva a svojimi výpady zamestnával tureckého ľavého krajného obrancu Erguna Penbeho. ^[14] Na začiatku zápasu skoro poslal Brazílii do vedenia a jeho spolupráca s Klebersonom robila Turecku ťažkosti. O postupe do finále rozhodol jediným gólom Ronaldo. Cafú odohral celý finálový zápas, rovnako ako odohral bez striedania všetkých šesť predchádzajúcich zápasov turnaja. Brazília po dvoch góloch Ronalda vyhrala a kapitán Cafú ako prvý dvihol trofej majstra sveta. ^[15]

Reprezentačné zápasy

Úspechy

Klubové

• 4 × víťaz ligy provincie Paulista ( 1989, 1991, 1992, 1996 )
• 1 × víťaz brazílskej ligy ( 1991 )
• 2 × víťaz talianskej ligy ( 2000/01, 2003/04 )
• 2 × víťaz talianskeho superpohára ( 2001, 2004 )
• 1 × víťaz Ligy majstrov ( 2006/07 )
• 1 × víťaz Pohára PVP ( 1994/95 )
• 2 × víťaz európskeho superpohára ( 2003, 2007 )
• 2 × víťaz Pohára osloboditeľov ( 1992, 1993 )
• 2 × víťaz Recopa Sudamericana ( 1993, 1994 )
• 1 × víťaz Supercoppa Sudamericana ( 1993 )
• 1 × víťaz Pohára Conmbolu ( 1994 )
• 1 × víťaz Majstrovstvá sveta klubov ( 2007 )
• 2 × víťaz Interkontinentálneho pohára ( 1992, 1993 )

Reprezentačné

• 4 × na MS ( 1994 - zlato, 1998 - striebro, 2002 - zlato, 2006 )
• 4 × na CA ( 1991 - striebro, 1993, 1997 - zlato, 1999 - zlato )
• 1 × na Pohár konfederácií FIFA ( 1997 - zlato )

Individuálne

• 2 × Bola de Prata (1992, 1993)
• 1 × Juhoamerický futbalista roka (1994) ^[16]
• All Stars Team UEFA (2004, 2005)
• All Stars Team FIFPro (2005)^[17]
• Zlatá lopta - najlepší tím (2020)

Vyznamenania

• Rad Rio Branco ( 4. 2. 2008 )

Osobný život

S manželkou vychovával tri deti. V roku 2019 ale zažil tragédiu, keď jeho tridsaťročný najstarší syn Danilo pri rekreačnom športovaní utrpel infarkt a na jeho následky zomrel.^[18]

Referencie

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cafu na českej Wikipédii.