Bussardov náporový motor alebo Bussardov kolektor (angl. Bussard ramjet alebo Bussard ramscoop alebo Bussard collector) je teoretický spôsob kozmického pohonu navrhnutý v roku 1960 americkým fyzikom Robertom W. Bussardom.

Bussard navrhol variant pohonu fúznej kozmickej lode založený na náporovom motore, pri ktorom je táto loď schopná vykonať medzihviezdny let. Palivo získava s využitím obrovských elektromagnetických polí (v rozsahu od kilometrov po mnoho tisíc kilometrov v priemere) ako vstupného kolektora na zber a stláčanie vodíka z medzihviezdnej hmoty. Vysoké rýchlosti kozmickej lode vtlačia naberanú medzihviezdnu hmotu do postupne sa zužujúceho magnetického poľa a stláčajú ju, kým nedôjde k termonukleárnej fúzii. Magnetické pole potom smeruje energiu do dýzy rakety a poskytuje ťah. Predpokladalo sa, že dynamický odpor na vstupe je nižší ako ťah, vytvorený pohonom.

T. A. Heppenheimer analyzoval Bussardov pôvodný návrh s fúziou protónov, ale zistil, že straty pri kompresii medzihviezdnych protónov v porovnaní s hustotou fúzie boli väčšie ako výkon, ktorý bolo možné vyrobiť, čo naznačuje, že navrhovaná verzia Bussardovho náporového motora bola nerealizovateľná.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bussard ramjet na anglickej Wikipédii.