Bulharské cárstvo (1908 – 1946) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské cárstvo
Царство България)
Carstvo Bălgarija
 Bulharské kniežatstvo
 Východná Rumélia
1908 – 1946 Bulharská ľudová republika 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Mila Rodino
Geografia
Mapa štátu
Bulharsko pred a po Prvej svetovej vojne
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Vznik
5. október 1908
(vyhlásenie nezávislého kráľovstva)
Zánik
15. september 1946
(komunistický prevrat)
Predchádzajúce štáty:
Bulharské kniežatstvo Bulharské kniežatstvo
Východná Rumélia Východná Rumélia
Nástupnícke štáty:
Bulharská ľudová republika Bulharská ľudová republika

Bulharské cárstvo (iné preklady: Bulharské kráľovstvo, Bulharské cisárstvo, bulh. Царство България – Carstvo Bălgarija) bol nezávislý štát na Balkáne v rokoch 1908 - 1946. Bulharské cárstvo vzniklo po roku 1908 vyhlásením cárstva (kráľovstva) v Bulharsku a zaniklo komunistickým prevratom a ľudovým referendom (pod dohľadom Červenej armády) v septembri 1946. Tvorí druhú fázu tzv. tretej bulharskej ríše.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bulharska

Vznik

V roku 1908 bulharské knieža Ferdinand vyhlasuje vo Veľkom Tarnove nezávislosť Bulharska od Osmanskej ríše a prijíma titul cára a vládne ako cár Ferdinand I. Medzinárodne sa Bulharsko oficiálne uvádzalo aj ako kráľovstvo.

Balkánske vojny

V roku 1912 sa Bulharsko zapája spolu so spojencami Balkánskeho spolku do prvej balkánskej vojny s Osmanskou ríšou. Bulharská armáda dobýva mesto Drinopol, dnes Edirne v Turecku, a len o niekoľko hodín prehráva s Gréckom "preteky" o obsadenie Solúnu. Vzhľadom na spory so Srbskom o Macedóniu (Srbi odmietli vydať tzv. nesporné pásmo) a bezvýsledným mierovým rokovaním vydal bulharský cár Ferdinand I. v júni 1913 rozkaz zaútočiť na srbské pozície. Druhá balkánska vojna dopadla pre Bulharov katastrofálne, Osmanskej ríši museli nechať Drinopol, Rumunsko si vynútilo predaj južnej Dobrudže.

Bulharsko za prvej svetovej vojny

Bulharské západné stratené územia po prvej svetovej vojne.

Po počiatočnej neutralite vstupuje v roku 1915 Bulharsko do prvej svetovej vojny na strane Centrálnych veľmocí a vyhlasuje vojnu Srbsku. Cieľom je zvrátiť výsledky druhej balkánskej vojny. Prvá svetová vojna končí pre Bulharsko druhou národnou katastrofou. Aj keď je mu zmluvne garantovaný prístup k Egejskému moru, po grécko-tureckej vojne oňho v dôsledku presídľovania maloázijských Grékov prichádza.

Bulharsko v medzivojnovom období

Dňa 3. októbra 1918, vo chvíli najťažších politických, ekonomických a náboženských kríz, nastúpil na trón Boris III. Hneď po nástupe do funkcie musel svoju monarchiu brániť proti dvom republikánskym stranám – Agrárnej strane Alexandra Stambolijského a komunistickej strane.

Takisto ako jeho otec Ferdinand, bol aj Boris rozvážny a tichý panovník, ktorý nikdy nešiel do sporov. Po prevrate dňa 9. júna 1923 sa rozpadla agrárna strana a v septembri toho istého roku ju nasledovala komunistická strana. Cárove postavenie sa upevnilo.

Jeho zahraničná politika bola opatrná. Za oblasti nových krajín (južná Dobrudža), ktoré získal od Rumunska, dostal titul „cár osloboditeľ". Jeho diplomatické schopnosti sa prejavili v rokovaniach so štátmi Veľkej sily na začiatku druhej svetovej vojny. Tie však nedokončil, pretože 28. augusta 1943 zomrel.

Bulharsko za druhej svetovej vojny

Na začiatku druhej svetovej vojny vyhlásilo Bulharsko neutralitu, pod tlakom ekonomických okolností ale v roku 1941 vstupuje do vojenského konfliktu na strane nacistického Nemecka. Vojnu Sovietskemu zväzu avšak Bulharsko nevyhlásilo. Po smrti Borisa III. sa cárom stáva jeho vtedajší šesťročný syn Simeon ako cár Simeon II., ale vládla za neho regentská rada. Už od roku 1944 má najväčšiu moc v Bulharsku komunistická strana. V roku 1944 vstupuje na územie Bulharska Červená armáda. Koncom druhej svetovej vojny už sa Bulharsko zúčastňuje na strane spojencov.

Zánik monarchie

V roku 1946 je referendom zrušené cisárstvo a Bulharsko sa stáva republikou. Bulharsko sa stáva súčasťou východného bloku.

Bulharskí cári

Dynastia: sasko-kobursko-gothajská

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bulharské carství na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Bulharské cárstvo (1908 – 1946)


Ílchanát
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Iracká republika (1958 – 1968)
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk