A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Budhizmus v pop-kultúre (manga a anime) je označenie pre vplyv ideológie budhizmu, či jeho elementy využívané v anime. Anime môže byť označenie pre animovaný film alebo seriál, a je dominantnou súčasťou populárnej kultúry Japonska, ktoré väčšinou vzniká z najprv nakreslenej mangy v špecifickom japonskom štýle. V západnom povedomí je anime určené skôr pre mladšiu vekovú kategóriu – deti a teenagerov. V Japonsku sa manga a anime rozšírili všade, do všetkých kútov, a pre všetky vekové kategórie, nakoľko anime nezahŕňa iba jeden žáner, ale patrí tu aj žáner náučných seriálov/filmov, detektívok, hororov, alebo dokonca hentai (pornografia v mange/anime), a iné.[1]
Budhizmus v Japonsku
Budhizmus sa dostal do Japonska v priebehu šiesteho storočia (presnejšie medzi 538 – 552 po Kr.; obdobie Asuka – jap. 飛鳥時代 – Asuka Jidai) z Kórey (do ktorej sa doniesol z Číny), vďaka kórejským imigrantom praktizujúcim budhizmus v Japonsku. Svoju podporu budhizmus oficiálne od vlády získal až za čias panovania cisára Jomei-a (jap. 用明天皇 – Yomei-Tenno). Niektoré šľachtické klany spočiatku odmietali budhizmus, no nedokázali jeho vplyv zastaviť. Pre zvýšenie celkovej civilizovanosti Japonska sa niektorí mnísi a študenti rozhodli vycestovať do Číny pre lepšie vzdelanie v doktrínach budhizmu. Hlavnú zásluhu za rozšírenie budhizmu po ostrovoch Japonska má na svedomí princ Šotoku (jap. 聖徳太子 – Shōtoku Taishi), ktorý prišiel s novou konštitúciou, v ktorej zdôraznil princípy budhizmu, ale aj konfuciánstva. Okrem toho postavil aj viac než 40 budhistických chrámov a kláštorov, medzi ktoré patria napríklad chrámy Šitennou-dži (jap. 四天王寺 – Shitennō-ji) v Osake, Hórjú-dži (jap. 法隆寺 – Hōryū-ji) v Ikaruge, či Houkou-dži (jap. 方広寺 – Hōkō-ji) v Kjóte.
Dá sa povedať, že pôvodné japonské animistické náboženstvo, šintoizmus, začalo s budhizmom koexistovať. Vzájomne sa dopĺňali, hlavne v posmrtnej otázke, nakoľko šintoizmus posmrtný život neopisoval, no budhizmus dodal Japoncom predstavu.[2]
Budhizmus v mange/anime
Na základe značného vplyvu budhizmu v Japonsku sa začala využívať budhistická ideológia aj v tvorbe mangy, a to dokonca do takej miery, že začali vznikať mangy a animované filmy aj seriály, ktoré sa sústreďujú výlučne na tému budhizmu. K takýmto patrí napríklad:
- Buddha (1972 – 1983); neskôr vyšlo aj niekoľko filmov
- Buddha: The Great Departure (jap. 手塚治虫のブッダ 赤い砂漠よ!美しく – Tezuka Osamu no Budda: Akai Sabaku yo! Utsukushiku) (2011)
- Buddha 2: (jap. BUDDHA2 手塚治虫のブッダ 終りなき旅 – Tezuka Osamu no Buddha: Owarinaki Tabi) (2014)
- The Book of the Dead (jap. 死者の書 – Shisha no Sho) (2005)
Budhizmus v Narutovi
Naruto (jap. ナルト – Naruto) je jedno z najpopulárnejších anime, nielen v Japonsku, ale signifikantne prerazilo aj na západ. Jeho autorom je manga umelec Masaši Kišimoto (jap. 岸本 斉史 – Kishimoto Masashi), ktorý sa Narutom preslávil a predal viac, než 250 miliónov kópií mangy (4. najvyšší predaj všetkých máng sveta).[3] Naruto spadá do tejto témy napriek tomu, že je z omnoho väčšej časti založené na šintoistickej mytológii, a príbeh tvoria životy nindžov (nindža, alebo šinobi – špeciálne vycvičený japonský špión, či vrah). V Narutovi je možno objaviť mnoho budhistických elementov, no objavujú sa aj iné náboženské prvky, napríklad hinduizmu, džinizmu, a jedna konkrétna postava v anime (Hidan) vyznáva dokonca fiktívne náboženstvo „džašinizmus“ (jap. ジャシン教 – Jashinkyō. V krátkosti – džašinizmus je odvodené z japonského slova „džašin“, (jap. ジャシン – Jashin; dosl.: skazené srdce/zlý boh), ktoré označuje samotného fiktívneho boha Džašina. Existujú názory, že toto náboženstvo je skutočné a vzniklo ešte veľmi dávno, pred inými svetovo-známymi náboženstvami, no bolo neskôr silne potlačené budhizmom, kresťanstvom a i.; no neexistuje žiaden dôveryhodný zdroj poskytujúci informácie o tom, že náboženstvo skutočne existovalo. Navyše, vyznávači tohto náboženstva tvrdia, že je akýmsi mixom budhizmu a taoizmu, čo sa vylučuje, nakoľko budhizmus prichádza z Indie, a taoizmus z Číny, ktoré sa dostávajú do Japonska až oveľa neskôr od údajného vzniku džašinizmu. Z džašinizmu sa takisto budhizmus ani taoizmus nemohli odvodiť, pretože tieto dva náboženské smery nepochádzajú z Japonska, a neexistujú žiadne záznamy o skoršom vplyve džašinizmu v iných krajinách; jedná sa teda len o konšpirácie a džašinizmus tak ostáva iba fiktívnym náboženstvom.
Manga aj anime Naruta sú rozdelené do 2 hlavných sérií (tie sa neskôr delia na kapitoly po približne 20 epizód/dielov):
- Naruto (220 epizód)
- Naruto Šippúden (500 epizód) – príbeh sa odohráva o 3 roky neskôr po prvej časti.
+nasledovateľom má byť seriál Boruto (Narutov syn), no autorom už nie je Kišimoto, hoci sa podieľa na spolupráci.
Najočividnejším vplyvom budhizmu v Narutovi je Pein šiestich ciest (jap. ペイン六道 – Pein Rikudō). Pein je v Narutovi vodca zločineckej organizácie Akacuki (jap. 暁 – Akatsuki), ktorá po svete zbiera chvostových démonov a zhromažďuje financie pod zámienkou dosiahnutia svetového mieru; je tak jeden z prominentných antagonistov. Pein označuje až šesť postáv (preto šiestich ciest), no v skutočnosti majú iba jednú myseľ. Každá postava z Peinov je pomenovaná po budhistických šiestich sférach reinkarnácie. Budhizmus uvádza šesť sfér, či šesť ríš, pričom do jednej z nich máme podľa jeho ideológie po smrti poputovať. Do ktorej sféry sa po smrti reinkarnujeme nám určuje karma. Týchto šesť sfér tvoria:
- Deva (boh) – podľa budhizmu najvyššia zo sfér, život v nej je jednoduchý a bezstarostný; po prežití života v tejto sfére zvyčajne nasleduje nirvána, ktorú predtým nedosiahli, pretože boli pravdepodobne stále naviazaní na svetské pôžitky; nezažívajú takmer žiadne utrpenie
- Asura (poloboh) – polobohovia sú v tejto sfére, pretože viedli dovtedy dobrý život s dobrými úmyslami, no stále boli naviazaní na svetské pôžitky, závideli iným, boli neúprimní, a pod.; polobohovia môžu byť aj zlí, vtedy sa označujú ako „monštrá“; ich utrpenie môže spôsobovať závisť bohom v sfére Deva
- Manussa (človek) – prvá najnižšia sféra, z ktorej človek dokáže priamo dosiahnuť nirvánu; ľudia majú vyváženú mieru utrpenia – je ho dostatok pre motiváciu na únik z tejto sféry, konaním dobrých skutkov sa človek môže dostať do jednej z vyšších sfér, no funguje to aj opačne – zlé skutky = reinkarnácia do nižších sfér, z ktorých je ťažšie dostať sa do vyšších
- Tiryagyoni (zviera) – zvieratá a ľudia, napriek dvom rozdielnym sféram, sa môžu vzájomne vidieť, tak ako Devy a Asury; do tejto sféry sa dá dostať žitím neusporiadaného života s pesimistickým zmýšľaním, a všeobecne zlým zaobchádzaním s inými
- Preta (duch) – v tejto sfére sú duchovia, alebo hladní duchovia, ktorí pociťujú silnú potrebu jesť a piť, no nikdy si potrebu nemôžu uspokojiť; ide o druhú najhoršiu sféru, ktorá reprezentuje „miernejšie peklo“
- Naraka (peklo) – duša sa ocitne v pekle (narozdiel od kresťanstva nejde o večné peklo), ak v predošlom živote bola naplnená silným hnevom a nenávisťou, je možné sa z tejto sféry dostať, no trvá to roky a duša počas nich trpí – tým sa vyváži akumulovaná zlá karma [4]
Štyri postavy z Peina šiestich ciest si v mange dokonca zachovali svoje pôvodné mená zo sanskritu – Deva, Asura, Preta a Naraka, pričom Deva pôsobil ako vodca ostatných. Znovu paralela s budhizmom, kde Deva predstavuje najlepšiu sféru pre život.
Okrem toho, Pein ovláda špeciálnu očnú techniku Rinegan (jap. 輪廻眼 – Rinnegan; dosl.: „oko samsary“). Samsara je termín označujúci cyklickú existenciu a cyklický koncept smrti a znovuzrodenia. Nagato, tvorca Peinov šiestich ciest mal schopnosť oživiť mŕtvych, a Naraka zo šiestich ciest, dokázal obnoviť poškodené telá zvyšných sfér počas boja a navrátiť im „život“.
Druhým veľmi očividným vplyvom je samotné pomenovanie dvoch významných bratov nindžov – Indra a Ašura (jap. 大筒木アシュラ – Ōtsutsuki Ashura). Bratia proti sebe bojovali kvôli moci – Indra sa cítil ohrozený a závidel Ašurovu moc. Polobohovia (asura) môžu byť v budhistickom koncepte vykresľovaní negatívnejšie. Ašura v Narutovi reprezentuje polobohov (asura) z budhistického konceptu. Napriek tomu zohráva Ašura v Narutovi paradoxne kladnú rolu. Indra závidí mladšiemu bratovi jeho schopnosti, napriek tomu, že má reprezentovať bohov (Deva).
Vadžra (budhizmus) je viacúčelový budhistický meditačný alebo rituálny predmet, a jej primárnou úlohou je eliminovať nevedomosť a príčinu nášho utrpenia, no dá sa použiť aj ako zbraň (spodný predmet na obr.2). Ako symbol má predstavovať nezničiteľnosť a neodolateľnú silu.[5] V japonskej histórii existovali rody, ktoré sa nazývali „klany“. Klany sa vyskytujú aj v Narutovi – ide o klany nindžov, pričom každý z nich ma isté schopnosti špecifické pre daný klan (nindžom sa v pop-kultúre často prideľujú okrem bojových umení aj nadprirodzené schopnosti). Už v prvej sérií Naruta (epizódy 1-220) sa objavuje horný symbol (Obr.2), ktorý reprezentuje klan Sendžu (jap. Senju). V rámci príbehu Naruta, ide o najsilnejší klan nindžov, pre ktorý bola špecifická schopnosť – voľná manipulácia dreva. Element dreva v Narutovi spadá pod špeciálnu kategóriu manipulácie elementov spojením elementu vody a zeme (ide o vrodenú schopnosť) – táto informácia je dôležitá pre pochopenie spojitosti medzi klanom Sendžu a vadžrou. Symbol reprezentujúci klan Sendžu má podobu s vadžrou a majú aj spoločnú symboliku.
Vadžra a klan Sendžu tvoria dve paralely:
- Klan Sendžu (Naruto) – najsilnejší klan, bratia Haširama (jap. 千手柱間 – Senju Hashirama) a Tobirama sa stávajú vodcovia Dediny ukrytej v listoch, a sú prezentovaní ako dvaja najsilnejší muži, ktorí vdýchli život do predtým neobývanej holej zeme, a vytvorili tak dedinu vďaka svojim schopnostiam používať element dreva, vody a zeme; postavili budovy, vytvorili rieky a stromy
- Vadžra (budhizmus) – zbraň (reprezentuje silu), symbol nezničiteľnosti a neodolateľnej sily
- Klan Sendžu (Naruto) – náväznosť na tvorbu dediny, do ktorej priniesli prosperitu a postarali sa o bezpečnosť dedinčanov, chránili ich pred nepriateľom
- Vadžra (budhizmus) – symbol pevnosti, duchovnej sily
Ďalším prvkom je zjav postáv a bytostí v Narutovi. Pri Narutovej aktivácii módu Asura Kurama, získa jeho deväť-chvostový démon tri tváre a šesť rúk. Jedna z postáv z Peinovych šiestich ciest (Asura) má takisto tri tváre a šesť rúk. Asura je v budhizme poloboh, alebo titan a je typicky vykresľovaný s tromi hlavami a štyrmi, šiestimi alebo ôsmimi rukami.
Referencie
- ↑ Japanese Anime Culture | TokyoTreat: Japanese Candy & Snacks Subscription Box . TokyoTreat, 2019-03-03, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Buddhism in Ancient Japan . Ancient History Encyclopedia, . Dostupné online.
- ↑ 「NARUTO―ナルト―」作者・岸本斉史さん 新連載『サムライ8(エイト)八丸伝(ハチマルデン)』スタート 君も完璧じゃなくていい : エンタメ・文化 : ニュース . 読売新聞オンライン, 2019-05-03, . Dostupné online. (po japonsky)
- ↑ Six Paths of Pain . Narutopedia, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Senju Clan . Narutopedia, . Dostupné online. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ánanda (učeník)
Óm mani padmé húm
Útočisko (budhizmus)
Ňingma
Šúnja
Šúnjatá
Šan
Šikantaza
Štyri vznešené pravdy
Šugendó
Arhat
Asanga
Asura
Atíša
Avíči
Avalókitéšvara
Avidjá
Bódhisattva
Bódhi (prebudenie)
Bardo (budhizmus)
Budha (prebudená osoba)
Budhistická filozofia
Budhistický tantrizmus
Budhizmus
Budhizmus v popkultúre (manga a anime)
Dógen Zendži
Dharma
Dharmakája
Dhjána
Dhjánibudha
E-mej-šan
Hakuin Ekaku
Jamabuši
Japamala
Japonský budhizmus
Kagjü
Karma
Karmapa
Karma Kagjü
Kesa (rúcho)
Khakkhara
Khatag
Láma
Lóka
Lobsang Rampa
Mahájána
Mahákášjapa
Malá nirvána
Materiálny pokrok
Mu (filozofia)
Nádí
Naldžorpa
Niródha
Nirvána
Ole Nydahl
Páli (jazyk)
Parinirvána
Philip Glenn Whalen
Pitaka
PL Kjódan
Pradžňá
Pradžňápáramitá
Pratítjasamutpáda
Rangdžung Rigpä Dordže
Sáramati
Sómapura Mahávihára
Sótó zen
Samádhi (budhizmus)
Sangha
Sansára
Sarma
Sawaki Kódó
Shinzen Young
Siddhártha Gautama Buddha
Skandha
Sojombo (symbol)
Starší budhizmus
Stong-pa-ňid
Thajä Dordže
Tibetská kniha mŕtvych
Tibetský budhizmus
Tršna
Trailókja
Trišikša
Tri klenoty
Tulku
Tulpa
Upali
Vírjá
Vairóčana
Vidžňánaváda
Vipassaná
Wu-tchaj-šan
Zazen
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk