Bučač - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Bučač
Bučač
(Бучач)
Buczacz
mesto
Бучач - панорама Західна сторона. Андрій Л..jpg
Pohľad na staré mesto z Bučackého hradu
Coat of Arms Buchach.PNG
Erb
Oficiálny názov: Бучач – Bučač
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Oblasť
Okres Bučaсký rajón
Historický región Halič
Rieka Strypa
Nadmorská výška 271 m n. m.
Súradnice 49°03′45″S 25°23′09″V / 49,06250°S 25,38583°V / 49.06250; 25.38583
Rozloha 9,98 km² (998 ha)
Obyvateľstvo 12 547 (2012)
Hustota 1 257,21 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1260
Hlava mesta Josyf Moscipan
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 48400–48405
Telefónna predvoľba +380 3544
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bučač (ukr. Бучач; poľ. Buczacz; jidiš בעטשאָטש; rus. Бучач) je mesto na západnej Ukrajine, ležiace v oblasti Haliče (dnešná Ternopiľská oblasť) na rieke Strypa. Mesto má približne 12 tisíc obyvateľov.

Poloha a prírodné podmienky

Historické centrum Bučača sa rozkladá v údolí a na pahorkoch nad pravým (západným) brehom rieky Strypa, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k rieke. Do Strypy sa v meste spadnúť niekoľko potokov.

Dejiny

Bučacká radnica

Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1260.

Na základe lublinskej únie v roku 1569 pripadlo mesto Poľskému kraľovstvu. Za svoju existenciu bolo mesto niekoľkokrát vydrancované Tatármi, Turkami a Rusmi.

Po prvom delení Poľska od roku 1772 patrilo Habsburskej monarchii, v rokoch 18091815 Ruskému impérium, v rokoch 1815 až 1918 opäť Rakúskemu cisárstvu, ktoré sa v roku 1867 premenilo na Rakúsko-Uhorsko.

Po 1. svetovej vojne od 1. novembra 1918 bolo mesto súčasťou Západoukrajinskej ľudovej republiky. Na konci mája a na začiatku júna 1919 krátky čas mesto bolo bydliskom prezidenta ZURL Evhena Petruševyča, jej vlády a hlavného veliteľstva armády.

Od 4. júla roku 1919 do 18. septembra 1939 bolo mesto súčasťou 2. poľskej republiky; v septembri 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom bolo pripojené k Sovietskemu zväzu (Ukrajinská SSR).

Po nacistickom vpáde do ZSSR od júla 1941 do 25. marca 1944 a od 6. apríla do 21. júla 1944 bolo obsadené Nemeckom. Potom bolo až do vyhlásenia ukrajinskej nezávislosti súčasťou Sovietskeho zväzu.

Od 24. augusta 1991 je Bučač súčasťou nezávislej Ukrajiny.

Historické pamiatky

Socha Nepoškvrneného počatia P. M.

Partnerské mestá

Rodáci

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bučač

Externé odkazy

Zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Bučač





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk