Britské impérium - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Britské impérium
Britské impérium
British Empire
 Anglické kráľovstvo 15831997 Spoločenstvo národov 
Vlajka štátu
vlajka
Hymna: Bože, chráň kráľovnú/kráľa
Motto: Boh a moje právo
Geografia
Mapa štátu
Územia ktoré v histórii boli pod britskou kontrolou.
Rozloha
34 000 000 km² km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
458 000 000
angličtina a mnohé iné
Štátny útvar
Libra šterlinkov
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Anglické kráľovstvo Anglické kráľovstvo
Nástupnícke štáty:
Spoločenstvo národov Spoločenstvo národov
Britské impérium v roku 1897, označené ružovou farbou

Britské impérium (angl. British Empire) alebo Britská ríša alebo Britská koloniálna ríša bola sústava závislých území (kolónií, protektorátov a iných území) pod britskou vládou od 17. storočia do roku 1931, keď ju nahradilo Britské spoločenstvo národov (dnes Spoločenstvo národov). Pojem bol prvýkrát použitý za vlády Alžbety I. (1533 – 1603). V širšom zmysle sa aj Spoločenstvo národov označuje ako Britské impérium. Bola to najväčšia koloniálna ríša v dejinách ľudstva. Rozloha v roku 1922 činila 33 miliónov km², čiže približne štvrtinu celkovej rozlohy zemskej súše.[1] Celkový počet obyvateľov bol v tomto roku cca 458 miliónov, čo predstavovalo štvrtinu vtedajšej svetovej populácie.[2]

Prehľad území

Prvými britskými zámorskými územiami boli začiatkom 17. storočia osady v Severnej Amerike a obchodné stanice v Západnej Indii, Východnej Indii a Afrike. V 18. storočí pribudol Gibraltár, územia v Indii a Kanada (1763), od konca 18. storočia Malajský polostrov (Malaya), Mys dobrej nádeje, Cejlón, Malta a Austrália (1788) s Novým Zélandom. V 19. storočí pribudol Aden (1839), Hongkong (1842), Suezský prieplav (1875 – 1956), Nigéria, Egypt, územia neskoršej Britskej východnej Afriky (Keňa, Uganda, Zanzibar a Tanganika) a časť dnešnej Juhoafrickej republiky. Po prvej svetovej vojne pribudla Nemecká východná Afrika, časť Kamerunu a Toga, Nemecká juhozápadná Afrika, Mezopotámia, Palestína a Nemecké tichomorské ostrovy.

V roku 1783 sa osamostatnili USA. Následne dostali viaceré kolónie postavenie „domínií“, ktoré po prvej svetovej vojne vstúpili do Spoločnosti národov ako nezávislé štáty: Kanada (1867), Austrália (1901), Nový Zéland (1907), Juhoafrická únia (1910) a Írsky slobodný štát (1921).

Charakteristika

V polovici 18. storočia sa Britské impérium rozkladalo na jednej pätine sveta a ovládalo štvrtinu svetovej populácie.
Existencia britského, ale aj ostatných koloniálnych impérií sa stala rozhodujúcim hnacím motorom mocenských zápasov novovekej Európy. Spočiatku išlo o objaviteľské nadšenie a nepochybne aj o príležitosť pre výnosný obchod, drancovanie a obohatenie. Britské impérium pomáhalo dlho identifikovať britský národ a historicky tvorilo najväčší politicko-hospodársky celok. Dôvodom jeho dlhej trvácnosti bol nepochybne fakt, že sa Briti na rozdiel napr. od Španielov neusilovali o centralistický režim, ale podporovali režim obojstrannej (hlavne ekonomickej) výhodnosti. Pri spätnom pohľade sa ukázalo veľkou chybou neschopnosť modernej Británie „odísť so cťou“. Pozostatky britského kolonializmu a ich často náhly útek z ovládaných teritórií sa stali základom mnohých medzinárodných konfliktov trvajúcich dodnes. Najznámejšími sú kašmírsky konflikt, nezvládnutie židovskej kolonizácie Palestíny a vytvorenie monokultúrneho poľnohospodárstva v mnohých afrických krajinách.

Ekonomika

V roku 1846 boli zrušené obilné zákony, ktoré umelo chránili ceny britských obilnín. Nasledovali zákony o plavbe a cukre a nastal čas voľného obchodu. Túto liberalizáciu podnietila priemyselná revolúcia a fakt, že Británia si mohla dovoliť robiť sýpky z iných krajín a svojich poľnohospodárov jednoducho vyslať do zámoria. Po páde impéria sa preto podobne ako ostatné európske štáty navrátila k protekcionizmu, ktorý je dnes vedený Európskou úniou. Aj napriek tomu, že voľný obchod kolóniám rozviazal ruky, obchodné zväzky ostali pevné. V čase priemyselnej revolúcie však zároveň prestalo byť impérium obchodne výhodné. Kolónie sa stali len zdrojmi surovín. V polovici 19. storočia napríklad do kolónií smerovalo len 27 percent britského vývozu. Magickú hranicu 35 percent export prekročil paradoxne až v čase rozpadu po druhej svetovej vojne. Impérium začalo byť vecou cti a postavenia, čo nakoniec spôsobilo neschopnosť Britov vyrovnať sa s jeho možným rozpadom.

Niektoré špecifické územia

India

Britská východoindická spoločnosť svojimi jednotkami obsadila v polovici 18. storočia územia dnešnej Indie, Pakistanu, Bangladéša a Mjanmarska. Pôsobenie Britov v Indii bolo spočiatku bezohľadné, podobne ako inde. Paradoxne väčšina obetí však nebola spôsobená armádou, ale hladom. Británia začala okamžite po obsadení s násilnou industrializáciou a poľnohospodárskou reformou, ktorá v polovici 19. storočia spôsobila hladomor, ktorý stál život 40 miliónov Indov. Nasledujúce nepokoje boli potláčané veľmi nevyberavo. Pre hinduistov je krava posvätná a pre moslimov je poškvrňujúce dotknúť sa nečistého prasaťa a tak indická armáda v Kalkate napúšťala náboje kravským trusom a prasacím tukom.

V roku 1857 prepuklo Veľké indické povstanie. Veľká časť indickej armády bola v tom čase nasadená v Číne v ópiových vojnách, čo umožnilo vzbúrencom zmocniť sa množstva arzenálu. Briti boli šokovaní správami o masakre britských žien a detí v meste Kanpur. Britský národ bol v tom čase živený teóriami o barbarstve necivilizovaných národov, ktoré sú jednoznačne podradné. Masaker tak vyvolal ostrú odvetu. Moslimovia boli navliekaní do prasacích koží a vešaní. Indickí zajatci v Kanpure boli nútení vyčistiť krvavé stopy, tí čo protestovali, ich mali čistiť jazykom. Ďalší povstalci boli priväzovaní k ústiam diel. Po týchto krokoch povstanie postupne v roku 1858 utíchlo, ale ostala po ňom v krajine hlboká rasová priepasť. Najviac na ňom stratila Britská východoindická spoločnosť, ktorá bola pozbavená moci a podriadená Korune, vrátane armády.

India bola ústavne pevne spútaná s Britániou. Na druhej strane sa však posilnil hospodársky rozvoj krajiny a India sa stala skutočnou perlou Impéria. Stala sa jeho skutočne výnosnou, finančne sebestačnou súčasťou, na ktorej Británia bohatla nielen peňažne. Indická armáda zaisťovala jej záujmy v Číne, Perzii (Irán), Habeši (Etiópia), Egypte a Sudáne a inde.

Pýcha Britov na Indiu prerastala až v jej reálny význam. V roku 1876 bola kráľovná Viktória korunovaná za cisárovnú Indie. Išlo jednak o politickú snahu pripútať indických formálnych panovníkov (vládnucich v jednotlivých provinciách) k Británii a jednak o čisto teatrálne a ceremoniálne gesto. Sama cisárovná nikdy svoje ázijské panstvo nenavštívila.

Kanada

V 18. storočí, keď Británia vojensky získala aj francúzsku časť Kanady, bolo zákonom z roku 1791 toto územie rozdelené na Hornú (dnešné Ontario) a Dolnú (frankofónny Québec) Kanadu. Toto ústavné rozdelenie malo zabrániť konfliktom medzi obyvateľstvom. V konečnom dôsledku ale prispelo k tomu, že takto národnostne rozdelená zostala Kanada dodnes a Québec bojuje o samostatnosť.
Kanada bola zjednotená až v roku 1840 na základe tzv. Durhamovej správy, ktorá bola dlho vychvaľovaná ako liek na koloniálne problémy. Okrem zjednotenia totiž priniesla aj systém „zodpovednej vlády“, ktorá dala guvernérovi postavenie zástupcu panovníka a vládu tvorenú volenými zástupcami. Do právomocí britskej vlády patrili len otázky imperiálneho záujmu, zahraničná a obchodná politika, zmeny ústavy a prerozdeľovanie pôdy. Na tú dobu vysoká autonómia sa stala nezvratným procesom a zo strany Britov bola prezentovaná ako odmena pre poslušné a prosperujúce kolónie. Takto vznikli domíniá Kanada, Austrália, Nový Zéland a Kapsko (Juhoafrická republika). Kanada bola prvou, pretože pre Britániu bolo určujúce si ju udržať jednak z ekonomických a jednak z vojensko-strategických dôvodov. Až do konca 19. storočia sa totiž Spojené štáty americké netajili záujmom Kanadu pripojiť, na čo dokonca pamätá aj ich ústava.

USA

Po strate amerických kolónií sa množili názory o začiatku konca Britského impéria. Ale americká ekonomika sa po zbavení imperiálnych obmedzení a vojenských požiadaviek výrazne posilnila a anglo-americký obchod kvitol ako nikdy predtým. Hlavným hospodárskym cieľom Britskej kolonizácie bolo získavať v nových krajinách suroviny na spracovanie v britských továrniach a predaj hotových výrobkov späť v kolóniám. Tento režim sa voči Spojeným štátom nezmenil ani po ich osamostatnení a nakoniec bol iskrou Americkej občianskej vojny, po ktorej sa Amerika začala intenzívnejšie orientovať na ázijský trh.

Austrália

Bez straty amerických kolónií by pravdepodobne nepriplávali anglické vlajky v roku 1788 do Botany Bay (Botanický záliv). Pustá krajina, ktorej sa hovorilo nielen terra incognita, ale aj terror incognita, mala nahradiť americké kolónie nie hospodársky, ale ako trestanecká kolónia. O viac ako sto rokov neskôr sa situácia obrátila. Výstavba väzníc v Británii a prisťahovalectvo spôsobilo, že pre Britov už nebolo výhodné platiť za deportácie do krajiny, kam sa hrnú slobodní ľudia. Austrália sa potom stala dejiskom rôznych pokusov sociálneho inžinierstva, tieto však vláda odmietla financovať a tak bolo obsadzovanie pozemkov väčšinou svojvoľné. Ekonomika bola postavená na chove oviec a zlatej horúčke. Začalo obdobie, kedy ľudia neutekali do zámoria pred chudobou a prenasledovaním, ale za šťastím a úspechom. V tomto období vznikol aj termín „squatter“, ktorým sa označovali farmári, ktorí obsadzovali pôdu patriacu korune a pásli na nej ovce. Kolonisti so sebou priniesli na lodiach aj králiky, ktoré spustošili veľké plochy krajiny, teritórium Queensland muselo byť oplotené a dodnes Austrália s týmito premnoženými hlodavcami bojuje.

Egypt

V roku 1869 bol otvorený Suezský prieplav. Aj tento projekt sa – tak ako väčšina kolonizačných krokov – začal ako čisto súkromný anglicko-francúzsky podnik. Prirodzene, že najväčší zisk z neho mala Británia, ktorej sa tak enormne navýšili zisky z obchodu s Indiou, Austráliou a Ďalekým Východom. Udržať prieplav voľný sa stalo hlavnou prioritou Britskej vlády. Británia sa začala čoraz intenzívnejšie zaoberať vnútornými vecami Egypta až do priamej vojenskej intervencie v roku 1882. Od otvorenia prieplavu totiž Francúzsko aj Británia veľkoryso ponúkali Egyptu úvermi, ktorý ich bral až do neúnosného zadlženia. Situácia došla tak ďaleko, že v roku 1877 bol egyptský vládca donútený menovať do vlády jedného britského a jedného francúzskeho ministra. Vplyv Európanov v Egypte bol pre miestnych natoľko neúnosný, že títo sa za podpory armády začali búriť. Keď bol nakoniec povstalecký plukovník Orbí Paša menovaný premiérom, rozhodla sa Británia nasadením loďstva v Alexandrii pre demonštráciu sily. Po zabití 40 Európanov v meste sa svetom začali šíriť poplašné správy o masakre Európanov a britský národ a akcionári tlačili na vojenský zákrok. Po obsadení Egypta vláda prisľúbila stiahnutie okupačného vojska, získala však právo na stále posádky pozdĺž celého prieplavu. Postupne však obchodne a administratívne prenikali do krajiny tisíce Britov. Z Egypta sa stala oficiálne nezávislá krajina, uznávajúca však suverenitu tureckého sultána a reálne vedená Britmi, ktorí Egypt nakoniec definitívne počas prvej svetovej vojny formálne vyhlásili za britský protektorát. Britská prítomnosť v krajine tak trvala nakoniec vyše sedemdesiat rokov, počas ktorých k nemu ešte Briti pripojili Sudán. V rámci ochrany Suezu bolo upevnené panstvo Britov v Habeši a Adene (spočiatku len mesto, neskôr dnešný Jemen), ktorý bol pod správou Indie.

Karibik a otroci

Už od samotného počiatku dovozu černochov z Afriky sa Briti obávali „černošskej vzbury“. Po skúsenostiach z Indie sa na už v tom čase oslobodených otrokov v Karibiku pozeralo podozrievavo. Podobne ako kedysi bývalí trestanci v Austrálii boli iracionálne podozrievaní zo všetkých neúspechov a kríz. Keď nakoniec na Jamajke roku 1865 vypuklo povstanie, Briti sa opäť uchýlili k represáliám. Po jeho potlačení bol vytvorený inštitút korunnej kolónie, čo bola vlastne prvá (aj keď krátkodobá) forma priamej autokratickej vlády Londýna v zámorí, ktorá miestnym inštitúciám nepriznávala takmer žiadne práva.

Kapská republika a Afrika

K oficiálnej anexii územia okolo Mysu dobrej nádeje došlo v roku 1815. Briti v Južnej Afrike nenarazili len na odpor Afričanov, ale aj holandských osadníkov. Územie dnešnej Juhoafrickej republiky bolo až do anglicko-holandských vojen pod správou Holandska. Briti toto územie obsadili, pretože to bola v tom čase jediná možná cesta do Indie vzhľadom na to, že pozemnú cestu sťažovali meniace sa vzťahy s Osmanskou ríšou. V južnej Afrike Briti narazili pravdepodobne na najtvrdší odpor v imperiálnej histórii. Aj napriek tomu, že sa mnohí vyslovovali proti nasadzovaniu vo vnútrozemí, začalo impérium viesť takzvané búrske vojny a vojnu proti Zuulom. Najtvrdšie boje sa viedli o oblasti Natal a Transvaal. V roku 1881 sa odohrala bitka pri Majube kde utrpeli Briti zdrvujúcu porážku a termín Majuba sa dlho držal ako symbol neschopnosti imperiálnej armády. Južná Afrika však spočiatku pre impérium nebola hospodársky vôbec výhodná. Mnohé plodiny ako cukor či tabak sa nepodarilo adekvátne zaviesť a kvalita miestneho dreva bola veľmi nízka. Po otvorení Suezu sa čiastočne strácal aj význam obchodnej cesty. Zmenu prinieslo až objavenie diamantov v roku 1869. Diamantová horúčka oživila sen britskej správy o zjednotení Južnej Afriky do jedného federatívneho štátu. Koncom 19. storočia sa už však britské úrady v procese imperiálnej expanzie nerady finančne angažovali. V tomto čase vychádza na povrch pravé imperiálne nadšenie jednotlivcov, ktorí túto úlohu vykonávali namiesto Koruny. Takýmto jednotlivcom bol aj Cecil Rhodes. Rhodes bol obchodník, ktorý sa stal vďaka ťažbe diamantov milionárom. Založil Rhodesovu Britskú juhoafrickú spoločnosť ktorej cieľom bolo vytvoriť súvislé britské územie od Prétorie (hlavné mesto Kapska) až ku Káhire. Do svojej smrti sa mu podarilo obsadiť územia až k dnešnému Kongu. Tak vytvoril Severnú a Južnú Rodéziu. Jeho odhodlanie pokračovať však bolo otupené náhlou smrťou jeho dlhoročného milenca, ktorý mal byť aj dedičom jeho sna. Aj napriek tomu boli britské koloniálne zisky v rokoch 1880 – 1902 impozantné. Pripojené boli Egypt, Sudán, Britské Somálsko, Uganda, Keňa, Zanzibar, Severná a Južná Rodézia, Njasko, Bečuánsko, časť Nigérie, vnútrozemie Zlatého pobrežia a zvyšné nezávislé územia v Južnej Afrike (Transvaal a Oranžský štát).

Národná identita a Impérium

Britské impérium v roku 1921

Briti do ovládaných krajín neprinášali len hospodárske a administratívne zmeny. Často sa hovorí, že ešte kým Briti vztýčili v hlavnom meste vlajku, postavili železnicu a kriketové ihrisko. Britské nadšenie pre šport vyústilo do exportu tradičných britských hier ako dostihy, kriket, futbal, pólo, box či rugby. Zakrátko začali vznikať hry o imperiálne tituly, až nakoniec v roku 1930 vznikli Hry impéria (variácia Olympijských hier), ktoré sa uskutočňujú dodnes ako Hry spoločenstva. Ale nové hry nie vždy nadchli miestne obyvateľstvo. Takto popísal situáciu v indickej škole jeden súčasník: „Dreváky im lietali vo vzduchu, nočné košele plieskali do tvárí a tí, ktorých kožená lopta udrela do tváre kričali, že sú poškvrnení a museli sa ísť umyť a upokojiť.“

Začiatkom 20. storočia sa začalo šíriť presvedčenie, že Británia upadá. Takzvané eduardovské obdobie bolo poznačené ohrozením zvnútra (robotnícke hnutia) aj zvonka. Problémom bola napríklad aj veľmi nízka telesná zdatnosť armádnych dobrovoľníkov a takzvané „zahnívanie národa“. Mladí muži už neodchádzali do zámoria kvôli sláve a bohatstvu, ale kvôli pokojnej a ľahko nadobudnuteľnej kariére v imperiálnej správe. Jedným z mužov, ktorí chceli túto situáciu riešiť bol plukovník Robert Baden-Powell, ktorý založil skauting. Skauting mal mladých britských chlapcov vychovať k telesnej zdatnosti, vlastenectvu a sexuálnej zdržanlivosti. Sám Baden-Powell dokonca tvrdil, že sexuálne pocity sú nemužné. Nasledovali ďalšie podobné organizácie s polovojenskou štruktúrou ako: Námorná liga, Kadeti lorda Rodneyho, Chlapčenská brigáda a podobne. Dievčatá tiež neboli vyňaté z imperiálnej výchovy, Baden-Powellowa sestra Agnes pre nich napísala brožúrku Ako môžu dievčatá pomáhať pri budovaní impéria.

V tomto období začína aj smutná doba imperiálnej propagandy na školách. Nové učebnice bez obalu hovoria o nadradenosti Britov a úcte k impériu, pretože podľa mnohých práve Briti boli predurčení vládnuť svetu. Na týchto učebniciach sa podieľal napríklad aj veľký imperiálny nadšenec, spisovateľ Rudyard Kipling.

V roku 1924 bola usporiadaná výstava Britského Impéria. Pri tejto príležitosti bolo vybudované množstvo pavilónov vrátane štadiónu Wembley, ktorý potom získal futbalový zväz. Pri otváraní prehovoril kráľ nielen k prítomným, ale vďaka britskému rozhlasu (BBC založené v roku 1922) aj k asi miliónu domácností. Od roku 1932 bolo zahájené pravidelné vysielanie pre impérium, ktoré malo po celom svete šíriť vieru britského národa v impérium.

Referencie

  1. Ferguson, Colossus, S. 15
  2. MADDISON, Angus. The World Economy: A Millennial Perspective.  : OECD, 2001. S. 98, 242.

Literatúra

  • BECHYNĚ, Jan. Imperiální zájmy a britská zahraniční politika v 19.století. Historický obzor, 1997, 8 (1/2), s. 9-14.
  • FERGUSON, Niall. Britské impérium : cesta k modernímu světu. Praha : Prostor, 2007. ISBN 978-80-7260-175-2. )
  • MUIR, Ramsay. Britské imperium, jeho vývoj a organisace. Londýn : Čechoslovák, 1941.
  • PORTER, Bernard. The absent-minded imperialists : empire, society, and culture in Britain. Oxford : Oxord University Press, 2006. ISBN 0-19-929959-5.
  • MORGAN, Philip D.; HAWKINS, Sean. Black experience and the empire. Oxford : Oxord University Press, 2004. ISBN 0-19-926029-X.

Iné projekty

Externéodkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Britské impérium

Úmrtí v roce 2021
Úniková rychlost
Ústava Spojených států amerických
Čínština
Čínské znaky
Čínský císař
Čao Wen-chua
Čarodějnictví
Časové pásmo
Černá díra
Černé moře
Černý trpaslík
Červený obr
Česká Kubice
Česká Wikipedie
Česká západní dráha
České království
Česko
Říše Ming
Římské číslice
Řecko
Šáhruch
Šablona:Cite book
Šablona:Cite journal
Šablona:Infobox - železniční trať/legenda
Šestiočka sadistická
Španělští Habsburkové
Španělská Florida
Španělské impérium
Španělské Nizozemí
Španělsko
Španělsko v době osvícenství
Švédsko
Ťia-ťing
Železniční napájecí soustava
Železniční trať Domažlice – Planá u Mariánských Lázní
Železniční trať Horažďovice předměstí – Domažlice
Železniční trať Nýřany – Heřmanova Huť
Železniční trať Plzeň–Cheb
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Železniční trať Staňkov–Poběžovice
Železo
Život
1. březen
1. duben
1. leden
1. srpen
1. září
10. září
11. duben
11. listopad
11. srpen
11. září
12. únor
12. červen
13. únor
13. říjen
13. září
14. červen
14. červenec
14. listopad
14. srpen
15. červenec
15. duben
15. srpen
1512
1565
16. únor
16. duben
16. listopad
16. prosinec
16. srpen
16. století
1649
1653
1659
1664
1668
1669
1670
1671
1682
1684
1685
1697
1698
1699
17. červen
17. leden
17. prosinec
17. století
1700
1701
1702
1703
1704
1705
1706
1707
1708
1709
1710
1711
1712
1713
1714
1715
1716
1717
1718
1719
1720
1721
1722
1723
1724
1725
1726
1727
1728
1729
1730
1731
1732
1733
1734
1735
1736
1737
1738
1739
1740
1741
1742
1743
1744
1745
1746
1747
1748
1749
1750
1751
1752
1753
1754
1755
1756
1757
1758
1759
1760
1761
1762
1763
1764
1765
1766
1767
1768
1769
1770
1771
1772
1773
1774
1775
1776
1777
1778
1779
1780
1781
1782
1783
1784
1785
1786
1787
1788
1789
1790
1791
1792
1793
1794
1795
1796
1797
1798
1799
18. prosinec
18. století
1800
1801
1802
1804
1808
1810
1812
1815
1816
1829
1838
1855
1870
19. říjen
19. století
1920
1960
1973
1994
2. březen
2. tisíciletí
20. únor
20. červen
20. červenec
20. leden
20. listopad
20. prosinec
20. století
2005
2017
21. březen
21. květen
21. srpen
21. září
22. říjen
23. červen
23. květen
23. leden
24. únor
24. březen
24. květen
25. říjen
25. listopad
26. únor
26. červenec
26. březen
26. květen
26. leden
27. prosinec
28. březen
28. prosinec
28. srpen
28. září
3. září
30. říjen
30. září
31. květen
31. prosinec
4. červen
4. listopad
4. srpen
5. březen
5. srpen
6. prosinec
7. říjen
7. březen
7. leden
7. srpen
8. červen
8. červenec
8. srpen
81P/Wild-2
9. březen
9. září
Ašraf Ghaní
Abbás III.
Abenakové
Adrastea (měsíc)
Adrian Zingg
Afghánistán
Afrika
Akádie
Akrece
Aktivní galaktické jádro
Alaouite
Albánie
Americká válka za nezávislost
Amerika
Amharsko
Anglické království
Anglie
Anglo-španělská válka (1727–1729)
Anna Göldi
Anna Ivanovna
Anna Stuartovna
Appalačské pohoří
Aragonské království
Aristarchos ze Samu
Arizona
Arthur Eddington
Asie
Astrofotografie
Astronomická jednotka
Astronomie
Asymptotická větev obrů
Atom
Augusta Württemberská (1734–1787)
Austrálie
Autorita (knihovnictví)
Bílý trpaslík
Babylon (okres Domažlice)
Bahnstrecke Plzeň–Furth im Wald
Bastila
Bavorské kurfiřtství
Bavorsko
Berijev Be-200
Bitva na řece Čorna
Bitva na Abrahamových pláních
Bitva u Cassana
Bitva u Cullodenu
Bitva u Höchstädtu
Bitva u Malplaquet
Bitva u Oudenaarde
Bitva u Palásí
Bitva u Poltavy
Bitva u Quiberonu
Bitva u Ramillies
Bitva u Turína
Bitva u Varšavy (1920)
Bitva u Yorktownu (1781)
Bitva v zátoce Vigo
Blížejov
Bleskosvod
Boston
Bostonské pití čaje
Bourboni
Bourbonské Španělsko
Brestská pevnost
Britské impérium
Brumairový převrat
Brunšvicko-lüneburské kurfiřtství
Cape Breton
Carl Sagan
Casus belli
Celostátní dráha
Cenzorát
Champlainovo jezero
Charleston (Jižní Karolína)
Charles Alexandre de Calonne
Charles Bukowski
Charles Cornwallis, první markýz Cornwallis
Charles Louis Montesquieu
Charon (měsíc)
Chemická reakce
Chemický prvek
Chotěšov u Stoda
Chu Cung-sien
Claude de Villars
Commons:Featured pictures/cs
Connecticut (řeka)
Covid-19
Cung-tu
Dánsko-Norsko
Dějiny Anglie
Degenerovaný plyn
Deimos (měsíc)
Deklarace nezávislosti Spojených států amerických
Deklarace nezávislosti USA (Trumbull)
Devítiletá válka
Didius Iulianus
Diferenciální rotace
Digital object identifier
Dolní Kamenice (Holýšov)
Domažlice
Domenico Trezzini
Domobrana
Dopad neznámého tělesa na Jupiter roku 2009
Dráhová rezonance
Elektromagnetické spektrum
Elipsa
Eliptická galaxie
Emanuel Swedenborg
en:Jean Alaux
Encyklopedie
Encyklopedie aneb Racionální slovník věd, umění a řemesel
Energie
Epidemie
Etiopie
Europa (měsíc)
Evžen Savojský
Evropa
Excentricita dráhy
Exoplaneta
Falcké kurfiřtství
Federální okruhy Ruska
Filadelfský ústavní konvent
Filipína Alžběta Orleánská
Filip V. Španělský
Florida
Formation and evolution of the Solar System?oldid=364891809
Fosfidy
Fosilie
François-Joseph Gossec
François de Neufville de Villeroy
Francie
Francisco Zeno
Francouzi
Francouzské království
Francouzský král
Francouzsko-indiánská válka
František I. Rakouský
František II. Rákóczi
František Martin Pelcl
Franz Anton Mesmer
Frederik I. Švédský
Fred Hoyle
Fridrich I. Pruský
Fridrich II. Veliký
Fridrich Vilém I.
Furth im Wald
Furth im Wald–Plzeň-vasútvonal
Fyzika
Götingen
Galaktické jádro
Galaktický epicykl
Galaktický rok
Galaxie Mléčná dráha
Galaxie v Andromedě
Galileovy měsíce
Ganymed (měsíc)
Gemeinsame Normdatei
Geodata
Geologie
George Rooke
Georg Stahl
Gerd Müller
Gibraltar
Gravitační kolaps
Gravitace
Gregoriánský kalendář
Guido Starhemberg
Gunther Jakob
Habsburkové
Habsburská monarchie
Habsburské Španělsko
Haiti
Haitská revoluce
Hannoverské kurfiřtství
Havana
Heliocentrismus
Heliový záblesk
Helium
Hertzsprungův–Russellův diagram
Hertzsprungův–Russellův diagram#Horizontální větev
Hesensko-Kasselsko
Historie hypotéz vzniku a vývoje sluneční soustavy
Hlavní pás
Hlavní posloupnost
Hlavní strana
Hohenzollernové
Holýšov
Hradec u Stoda
Hromadná vymírání
Hubbleův vesmírný dalekohled
Hudsonův záliv
Hugenoti
Hustota
Hustota zalidnění
Hvězda
Hvězda typu T Tauri
Hvězdný vítr
Hvězdokupa
Hydrostatická rovnováha
Immanuel Kant
Indiáni
Infračervené záření
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Internet Archive
Io (měsíc)
Irokézové
Irsko
Itálie
Izotop
Józef Piłsudski
Jaan Kaplinski
Jaderná reakce
Jakobitské povstání
Jakub II. Stuart
James Fitzjames, vévoda z Berwicku
James Watt
Jan Antonín Otto Minquitz z Minquitzburgu
Jan Josef z Vrtby
Jan Nepomucký
Jan V. Portugalský
Japonsko
Jean-Baptiste Rey
Jean-Jacques Rousseau
Jen Sung
Jiří Grygar
Jiří I.
Jiří II.
Jiří II. (britský král)
Jiří III.
Jiří Pernes
Jižní Amerika
Jižní federální okruh
John Churchill, vévoda z Marlborough
John Leake
Josef Ferdinand Bavorský
Josef I. Habsburský
Josef II.
Joseph Wright of Derby
JSTOR
Jupiter (planeta)
Kábul
Křemičitany
Kanada
Karel Alexandr Württemberský
Karel II. Španělský
Karel II. Stuart
Karel VI.
Karel XII.
Kastilská koruna
Katalánské knížectví
Katalánsko
Kateřina II. Veliká
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1734
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolicismus
Kchang-si
Kelvin
Kerč
Klement XII.
Kmitání
Kolínské kurfiřtství
Kolize galaxie v Andromedě s Mléčnou dráhou
Kometa
Kongres Spojených států amerických
Kontinent
Kovy
Královské Uhersko
Království Velké Británie
Kráter
Kríkové
Kraje v Rusku
Krasnodar
Krasnodarský kraj
Kryštof Karel Gayer
Krymská válka
Krystalická struktura
Kubáň
Kuiperův pás
Kurt Biedenkopf
Květen
Kyjev
Kypr
Lady Diana Beauclerk
Lalibela
Ledový obr
Leopold I.
Letní olympijské hry 2020
Librační centrum
Library of Congress Control Number
Linia kolejowa Plzeň – Furth im Wald
Lisabonské zemětřesení
Lithium
Lokomotiva 754
Louise de Keroual
Louis Joseph de Bourbon, vévoda z Vendôme
Louis Lully
Ludvík Vilém I. Bádenský
Ludvík XIV.
Ludvík XV.
Ludvík XVI.
Luk
Lutyšské knížecí biskupství
Místní skupina galaxií
Místokrálovství Nové Španělsko
Měsíc
Měsíce Jupiteru
Měsíce Saturnu
Měsíc (satelit)
Měsíc planetky
Město-hrdina
Mahmud I.
Maine
Malá noční hudba
Mallorské království
Mantovské vévodství
Marianna Benti Bulgarelli
Marie I. Portugalská
Marie Terezie
Maroko
Mars (planeta)
Massachusetts
Maxmilián II. Emanuel
Menorca
Merkur (planeta)
Metalicita
Meteorit
Meteor Crater
Methan
Metis (měsíc)
Mezihvězdné prostředí
Michael Mark Woolfson
Michal Bedřich z Althanu
Mikmakové
Mikrometeorit
Milánské vévodství
Milavče
Minsk
Miroslav Tetter
Mississippi (řeka)
Mlhovina v Orionu
Mlhovinová hypotéza
Mobile
Model z Nice
Modrý obr
Mohawkové
Mohykáni
Molekulární mračno
Moment hybnosti
Morové epidemie v českých zemích
Moskva
Motorová jednotka 844
Motorový vůz 842
Mušketa
Mughalská říše
Murmansk
MusicBrainz
Nádir Šáh
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní parlamentní knihovna Japonska
Následník trůnu
Nýřany
Německo
Načezové
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nakamikado
Napoleon Bonaparte
National Archives and Records Administration
Nature
Neapolské království
Neptun (planeta)
Newfoundland
New Hampshire
Nicolaas Laurens Burman
Nikl
Nová Anglie
Nová Francie
Nové Skotsko
Nový Brunšvik
Nový Jižní Wales
Novorossijsk
Novorossijsk (rozcestník)
Nukleosyntéza
Nystadská smlouva
Oběžná dráha
Obyvatelná zóna
Ochrana životního prostředí
Oděsa
Oddělený disk
Olympijské hry
Online Computer Library Center
Oortův oblak
OpenStreetMap
Osmanská říše
Ostrov prince Edvarda
Osvračín
Otáčení
Ottův slovník naučný
Ottův slovník naučný/Novorossijsk
Oxidy
Oxid uhličitý
Pátek
Píka
Přístav
Pacifická astronomická společnost
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panspermie
Papež
Parní stroj
Parsek
Pchin-jin
Pensacola
Personální unie
Peter Perez Burdett
Petrohrad
Petr Havel
Petr I. Veliký
Phobos (měsíc)
Pierre-Simon Laplace
Pierre Simon de Laplace
Piráti wo-kchou v éře Ťia-ťing
Planetární mlhovina
Planetární prstenec
Planetární soustava
Planeta
Planetesimála
Planetka
Planetologie
Ploutvonožci
Pluto (trpasličí planeta)
Plynný obr
Plzeň-Jižní Předměstí (nádraží)
Plzeň hlavní nádraží
Poštovní směrovací číslo
Poláci
Polské království
Pontiacovo povstání
Portál:Španělsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kanada
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Novověk
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Spojené státy americké
Portál:Sport
Portál:Válka
Portugalské království
Portugalsko
Posmrtné jméno
Povinná školní docházka
Povrch Země
Pozdní velké bombardování
Prokop Diviš
Proměnná hvězda
Protestantismus
Protohvězda
Protoplanetární disk
Protoplaneta
Provozovatel dráhy
Prstencová mlhovina
Pruské království
Prusko
Prusko-francouzská válka
Prusové
První dělení Polska
Q150701#identifiers
Q150701#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q15760
Q15760#identifiers
Q15760#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q2890323
Q803015
Q869045#identifiers
Q869045#identifiers|Editovat na Wikidatech
Québec
Queen Anne's War?oldid=1009855349
Rázová vlna
Radbuza
Radioaktivní datování
Rakouští Habsburkové
Rakouské arcivévodství
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-turecká válka (1716–1718)
Rakousko-turecká válka (1787–1791)
Ralph Abercromby
Rastattský mír
Regio-Shuttle RS1
Richterova stupnice
Roční období
Robert Roy MacGregor
Rocheova mez
Rok
Ropná skvrna
Rozchod koleje
Rozloha
Rozptýlený disk
Ruština
Rudá armáda
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1768–1774)
Sün-fu
Sü Chaj
Safíovci
Sardinie
Sardinské království
SARS-CoV-2
Saturn (planeta)
Savannah (řeka)
Savojské vévodství
Savojsko
Science
Sedmihradské knížectví
Sedmiletá válka
Senkaku
Sergej Adamovič Kovaljov
Sevastopol
Severní Amerika
Severní válka
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Shoemaker-Levy 9
Sicílie
Sicilské království
Skleníkové plyny
Skleníkový efekt
Skotské království
Skvrňany
Slapy
Slunce
Sluneční soustava
Sluneční vítr
Smlouva
Smolensk
Sněžná čára (astrofyzika)
Sonda Cassini
Soubor:胡宗憲.jpg
Soubor:236084main MilkyWay-full-annotated cs.jpg
Soubor:Artist's concept of collision at HD 172555.jpg
Soubor:Bandera de España 1701-1760.svg
Soubor:Banner of arms crown of Castille Habsbourg style.svg
Soubor:Barringer Meteor Crater, Arizona.jpg
Soubor:Before Destruction (35073757404).jpg
Soubor:Bouchot - Le general Bonaparte au Conseil des Cinq-Cents.jpg
Soubor:BSicon ÜST.svg
Soubor:BSicon ABZg+l.svg
Soubor:BSicon ABZg+nr.svg
Soubor:BSicon ABZgl.svg
Soubor:BSicon ABZgnl.svg
Soubor:BSicon ABZgnr.svg
Soubor:BSicon ABZgr.svg
Soubor:BSicon BHF.svg
Soubor:BSicon BST.svg
Soubor:BSicon BUE.svg
Soubor:BSicon eABZg+l.svg
Soubor:BSicon eABZgl.svg
Soubor:BSicon eBST.svg
Soubor:BSicon GRENZE.svg
Soubor:BSicon HST.svg
Soubor:BSicon KMW.svg
Soubor:BSicon KRZo.svg
Soubor:BSicon STR+INCIDO.svg
Soubor:BSicon STR+r.svg
Soubor:BSicon STRr.svg
Soubor:BSicon WBRÜCKE2.svg
Soubor:Catherine II by I.Argunov (1762, Russian museum).jpg
Soubor:Charles II (1670-80).jpg
Soubor:Coat of Arms of Novorossiysk.svg
Soubor:Coa Hungary Country History (14th century).svg
Soubor:Croix huguenote.svg
Soubor:Death of Father Sebastian Rale of the Society of Jesus.jpg
Soubor:Declaration of Independence (1819), by John Trumbull.jpg
Soubor:DeerfieldRaid1704.jpg
Soubor:Didius Julianus (cropped) - Residenz Museum - Munich.jpg
Soubor:Europe c. 1700.png
Soubor:EvacutionOfPortRoyal1710byCWJefferys.png
Soubor:Flag of Cross of Burgundy.svg
Soubor:Flag of England.svg
Soubor:Flag of Great Britain (1707–1800).svg
Soubor:Flag of Novorossiysk.svg
Soubor:Flag of Spain (1760–1785).svg
Soubor:HaverhillRaid1708.png
Soubor:JosephFerdinand.jpg
Soubor:Jozef Pilsudski1.jpg
Soubor:Lhborbits.png
Soubor:Louis XIV of France.jpg
Soubor:M42proplyds.jpg
Soubor:M57 The Ring Nebula.JPG
Soubor:Map of Russia - Krasnodar Krai (Crimea disputed).svg
Soubor:MassacreOfTheIndiansByOrderOfChurch.png
Soubor:Mohawk-kings.jpg
Soubor:Nouvelle-France map-en.svg
Soubor:Nov Pan.jpg
Soubor:Peter der-Grosse 1838.jpg
Soubor:Pierre-Simon Laplace.jpg
Soubor:Plzen cz railway-main-station 1.JPG
Soubor:Portrait, Pierre Le Moyne d'Iberville, Montréal Archives.jpg
Soubor:PortRoyalAcadia1702.jpg
Soubor:Protoplanetary-disk.jpg
Soubor:QueenAnnesWarBefore.svg
Soubor:Quibcardinaux2.jpg
Soubor:Royal Standard of King Louis XIV.svg
Soubor:Royal Standard of the King of France.svg
Soubor:SirJohnLeake.jpg
Soubor:Solar Life Cycle cs.svg
Soubor:Sun red giant cs.svg
Soubor:Vendome-and-PhilipV.jpg
Soubor:Vitčice - socha svatého Jana Nepomuckého.jpg
Soubor:Voyager 2 Neptune and Triton.jpg
Soubor:Western Europe Utrecht Treaty.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Sovětsko-polská válka
Speciální:Co odkazuje na/Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Související změny/Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-670-80379-0
Speciální:Zdroje knih/0030062284
Speciální:Zdroje knih/1-58381-134-6
Speciální:Zdroje knih/80-204-0637-9
Speciální:Zdroje knih/80-204-0805-3
Speciální:Zdroje knih/80-7185-380-1
Speciální:Zdroje knih/80-7277-008-X
Speciální:Zdroje knih/80-85876-25-6
Speciální:Zdroje knih/80-902745-5-2
Speciální:Zdroje knih/978-0-300-05917-5
Speciální:Zdroje knih/978-0-471-24690-9
Speciální:Zdroje knih/978-0-520-05126-3
Speciální:Zdroje knih/978-0-582-42401-2
Speciální:Zdroje knih/978-0-7425-6094-9
Speciální:Zdroje knih/978-0-7735-2699-0
Speciální:Zdroje knih/978-0-8020-3755-8
Speciální:Zdroje knih/978-0-8032-3575-5
Speciální:Zdroje knih/978-0-8032-9861-3
Speciální:Zdroje knih/978-0-8078-2910-3
Speciální:Zdroje knih/978-0-8122-1869-5
Speciální:Zdroje knih/978-0-8173-0528-4
Speciální:Zdroje knih/978-0-8203-0305-5
Speciální:Zdroje knih/978-0-8263-0706-4
Speciální:Zdroje knih/978-0470092972
Speciální:Zdroje knih/978-1-85109-411-0
Speciální:Zdroje knih/978-1854109613
Speciální:Zdroje knih/978-84-16473-45-8
Speciální:Zdroje knih/9780874515268
Spirála
Spojené království
Spojené provincie nizozemské
Spojené státy americké
Společnost Hudsonova zálivu
Správa železnic
Srážka vlaků u Milavčí
Stát
Středomoří
St. Augustine (Florida)
St. John's (Newfoundland a Labrador)
Staňkov (okres Domažlice)
Stanislav I. Leszczyński
Stardust (sonda)
Starosta
Stephan Rautenstrauch
Stod
Století
Sulfidy
Supernova
Světelný rok
Světový oceán
Svatá říše římská
Svatý Kryštof a Nevis
Tálibán
Tření
Telefonní předvolba
Teorie chaosu
Teorie relativity
Teorie velkého impaktu
Teplota
Teplota tání
Terestrická planeta
Termonukleární fúze
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Titan (měsíc)
Tlak
Tlučná
Tokio
Toleranční patent
Tomahavk
Tomas Venclova
Tony Esposito (lední hokejista)
Tovaryšstvo Ježíšovo
Triton (měsíc)
Tula
Turecko
Tuscarorové
Uhersko
Uhlík
Ukrajinština
UNESCO
Uran (planeta)
UTC+3
Utrechtský mír
Válka
Válka čtverné aliance
Válka krále Filipa
Válka krále Viléma
Válka královny Anny
Válka o španělské dědictví
Válka o bavorské dědictví
Válka o polské následnictví
Válka o rakouské dědictví
Válka v Tigraji
Vázaná rotace
Vít Vlnas
Vakcína proti covidu-19
Valencijské království
Vejprnice
Velká aliance
Velká francouzská revoluce
Velká jezera
Velký křach
Velký montréalský mír
Venuše (planeta)
Vesmír
Viktor Amadeus II.
Virginie
Virtual International Authority File
Vitčice
Vital Šyšov
Vladimir Mitrofanovič Puriškevič
Vodík
Voda
Voda na Marsu
Vodní pára
Volgograd
Voyager 2
Vypařování
Vznik a vývoj sluneční soustavy
Württemberské vévodství
Wang Č’ (pirát)
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfgang Amadeus Mozart
Wolfgang von Kempelen
WorldCat
Yves-Joseph Kerguélen-Trémarec
Záření
Zářivý výkon
Zářivost
Zákon zachování hybnosti
Západní Evropa
Závěť
Závist (okres Blansko)
Zakázané moře
Zbůch
Země
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení na Haiti 2021
Země prince Ruprechta
Zemská osa
Zubřina




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk