Bradlo je geomorfologicky významný útvar tektonického pôvodu. Geomorfologicky sa prejavujú ako eróziou vypreprarované tvrdoše.

Klasifikácia

Staršie členenia rozlišovali netektonické teda väčšinou geologicky pomerne mladé štruktúry ako sú napr. rify, olistolity, bloky v zosuvoch) a tektonické typy bradiel. Bradlá švajčiarskeho typu je označenie pre príkrovové trosky^[1]. V nemeckej literatúre sa pre ne používa termín klippe - útes. Moravský typ bradiel tvoria šupiny v čelách príkrovov, známe sú napríklad z ždánickej jednotky flyšového pásma Karpát. Bradlá pieninského typu sú chápané ako od svojho podkladu tektonicky oddelené šošovky jurských a spodnokriedových karbonátov so vztýčenými až prevrátenými vrstevným sledom, viazané na bradlové pásmo. V minulosti sa vyčleňovalo viacero typov, napr. rudinský, vršatecký, a v užšom zmysle i samostatný pieninský^[2].

Novšie návrhy klasifikácie bradiel^[2], sú založené nielen na základe spôsobu ich vzniku ale aj pozície v prostredí. Podla spôsobu vzniku sa rozlišuje primárne (oddelené tektonicky) a sekundárne bradlá (erózne, gravitačné a tie, ktoré vznikli pričinením ľudí). Ak je ich vrstvovitosť rovnobežná s povrchom bradlá vytvárajú plošné skupiny (napr. príkrovové trosky), ak majú vztýčenú polohu sú zoradené v radoch.

Pôsobením jedného alebo viacerých týchto faktorv znikajú geomorfologické objekty ako platá, „jašteričie“ chrbty, olistolity a olistoplaky, prípadne ich skupiny, brachyklinály („rebrá“), stolové a svedecké hory, „korytnačie“ chrbty, skalné veže a ihly (resp. mogoty) a kozie chrbty (kvesty). Tvar bradiel môže byť pozmenený aj činnosťou človek, známe „otesance“.

Referencie