Borovica tuhá

	borovica tuhá
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Plantae,Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	cievnaté (Tracheobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	nahosemenné (Gymnospermae)
Oddelenie	borovicorasty (Pinophyta)
Trieda (classis)	ihličnany (Pinopsida)
Čeľaď (familia)	borovicovité (Pinaceae)
Rod (genus)	borovica (Pinus)
Druh (species)	borovica tuhá (Pinus rigida)
Vedecký názov
	Pinus rigida
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Borovica tuhá (Pinus rigida) je severoamerická borovica s tromi ihlicami vo zväzku, ktorá k nám bola vo väčšej miere sadená na prelome 19. a 20. storočia (spoločne s borovicou vejmutovkou a borovicou Banksovou) ako zamýšľaná náhrada za borovicu sosnovú, ktorej výsadby v tej dobe veľmi trpeli sypavkou.

Vzhľad

Šiška borovice tuhej

Borovica tuhá je menší strom s výškou 15-28 metrov, väčšinou s krivými kmeňmi s vetvami vodorovne rozloženými. Koruna plochá, nepravidelná a široká. Kôra rozpraskaná a z miest bývalých preslenov často vyrážajú malé zväzky ihlíc a vetvičky na kmeňoch a silných vetvách, čo je pre nich charakteristické. Letokruhy má svetlo zelené až oranžovohnedé. Puky vajcovité, ostro prišpicatené, 6-14 mm dlhé, hnedožlté a živičnaté. Ihlice vždy po 3 vo zväzku, 7-14 cm dlhé, skrútené, tmavo zelené, s prieduchmi. Šišky po 3 až 5, skoro prisadnuté, žltohnedé až popolavé, symetrické, štítok kosoštvorcový, pupok s malým ostňom. Semená 4 x 3 mm, s veľkým krídlom.

Výskyt

Vo východnej časti Severnej Ameriky; na juhovýchode USA v štátoch Georgia, Kentucky a Maine s presahom do juhovýchodnej Kanady do provincii Ontário a Quebec. Táto borovica zaberá celý rad biotopov od suchých cez kyslé piesočnaté vrchoviny až po močaristé nížiny, a dokáže prežiť vo veľmi zlých podmienkach, je primárnou drevinou oblasti Pine Barrens.^[2] Na Slovensku do konca 19. storočia vysadzovaná pokusne v lesných priestoroch, ale neosvedčila sa. Dodnes sa občas nachádza v parkoch a okrasných výsadbách vhodná ako osamotený jedinec.

Využitie

V Amerike je zdrojom dreva (palivo a drevné uhlie), na Slovensku ako parková drevina.

Referencie

↑ P. F. Stevens. PINACEAE . Angiosperm Phylogeny Website. Dostupné online.
↑ Moore, Gerry; Kershner, Bruce; Craig Tufts; Daniel Mathews; Gil Nelson; Spellenberg, Richard; Thieret, John W.; Terry Purinton; Block, Andrew. National Wildlife Federation Field Guide to Trees of North America. New York : Sterling, 2008. ISBN 1-4027-3875-7. S. 756.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borovica tuhá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Borovica tuhá

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[APweb-1] P. F. Stevens. PINACEAE . Angiosperm Phylogeny Website. Dostupné online.

[Moore2008-2] Moore, Gerry; Kershner, Bruce; Craig Tufts; Daniel Mathews; Gil Nelson; Spellenberg, Richard; Thieret, John W.; Terry Purinton; Block, Andrew. National Wildlife Federation Field Guide to Trees of North America. New York : Sterling, 2008. ISBN 1-4027-3875-7. S. 756.

[1]

[2]