Borobudur Temple Compounds*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Borobudur
Štát	Indonézia
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, vi
Identifikačné č.	592
Región**	Ázia a Pacifik
História zápisu
Zápis	1991  (15. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Borobudur (zo sanskritského Vihara Buddha Ur, čo možno preložiť ako „budhistický chrám na hore“) je najväčšia budhistická stavba na svete. Nachádza sa v Indonézii.

Je kamennou učebnicou budhistickej náuky a najznámejšia budhistická pamiatka v Indonézii. Nachádza sa 42 km na severozápad od mesta Jogjakarta, najdôležitejšieho mesta strednej Jávy. Borobudur vznikol okolo roku 800 po Kr. pod patronátom dynastie Šailendrovcov. Jeho stavitelia sa snažili o napodobenie posvätného vrchu Meru z indickej mytológie. Borobudur sa skladá zo šiestich postupne stúpajúcich štvorcových terás zakončených tromi kruhovými terasami, celá stavba je obložená 2 672 reliéfnymi panelmi a 504 sochami Buddhu^[1], Borobudur je najväčší kamenný monument na južnej pologuli. V roku 1991 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.^[2]

Raz ročne v areáli chrámu slávia budhisti sviatok vesak (narodenie Buddhu). Chrámový komplex je najnavštevovanejšou indonézskou turistickou atrakciou.^[3][4][5]

Dejiny

Chrámový komplex pochádza asi z 9. storočia, výstavba trvala pravdepodobne 75 rokov. V priebehu 14. storočia bol chrám opustený a prestal sa využívať na náboženské účely, pravdepodobne z dôvodu prehlbujúceho sa úpadku buddhistických a hinduistických kráľovstiev na Jáve a postupnej konverzie značnej časti obyvateľov Jávy na islam.^[1] V období napoleonských vojen Jávu dobyli a Borobudur objavili Angličania. Roku 1907 začali Holanďania s reštaurovaním chrámu. V rokoch 1970 až 1980 sa konali ďalšie reštaurátorské práce s podporou organizácie UNESCO.

Tvar

Pri pohľade zhora sa javí ako trojrozmerná mandala (rituálny diagram vesmíru, ktorý symbolicky spája nebo a Zem).

Chrám postavený na návrší má tvar terasovitej pyramídy. Vysoký je 34 metrov a podľa odhadov obsahuje vyše 55 000 kubických metrov kameňa. Päť hlboko položených terás má štvorcový pôdorys a predstavujú pozemský svet. Nad tým sú položené tri kruhovité terasy symbolizujúce duchovný svet. Na horných terasách sú rady svätýň (stúpy).

Sochy

Borobudur – detail

Každá socha má zvonovitý tvar a vnútri skrýva jednu Budhovu sochu. Rozdielne gestá rúk jednotlivých sôch poukazujú na rozličné aspekty budhistického učenia.

Na vrchole komplexu, uprostred najvyššej terasy sa nachádza svätyňa s priemerom 15 m, symbolizujúca najvyšší cieľ budhizmu nirvánu, duchovnú slobodu a nebo.

Práve Borobudur bol centrem ríše, ktorá bola odjakživa pod silným vplyvom Indie. Preto sú tu ďalšie skvostné stavby, napríklad impozantný areál v Prambanane.

Kde sa nachádza?

Nachádza sa v meste Magelang uprostred indonézskej provnice Jáva.

Literatúra

• ALBANESE, Maria Ausilia. Krása zaniklých civilizací: světy, které objevila archeologie. Čestlice : REBO, 1998. ISBN 80-85815-99-0. Kapitola Borobudur, Hora Mahájánského Buddhy, s. 242–247.
• Divy světa: fascinující stavby a památky: od Kolosea k Tádžmahalu. Praha : Knižní klub : Balios, 2000. ISBN 80-242-0475-4. Kapitola Borobudur, s. 100–101.
• FORMAN, Bedřich. Borobudur: kamenná legenda buddhismu. Praha : Aventinum, 2004. ISBN 80-903284-6-6.
• PROCHÁZKA, Michal. Borobudur. Brno : Masarykova Univerzita: Ústav religionistiky, 2008. (Bakalářská diplomová práce.)
• WERNER, Karel. Náboženská tradice Asie: Od Indie po Japonsko. Brno : Masarykova Univerzita, 2000. ISBN 80-210-2978-1. S. 562–574.
• ATMADI, Parmono. Some Architectural Design Principles of Temples in Java: A study through the buildings projection on the reliefs of Borobudur temple. Yogyakarta : Gajah Mada University Press, 1988. ISBN 979-420-085-9.
• DUMARÇAY, Jacques. Borobudur. Singapore : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-588550-3.
• GOMEZ, Luis O.; WOODWARD, Hiram W.. Barabudur, history and significance of a Buddhist monument. Berkeley : Asian Humanities Press, 1974. ISBN 0-89581-151-0.
• KEMPERS, August J. B.. Ageless Borobudur : Buddhist mystery in stone, decay and restoration, Mendut and Pawon, folklife in ancient Java. Wassenaar : Servire, 1976. ISBN 90-6077-553-8.
• MIKSIC, John. The Mysteries of Borobudur. Hongkong : Periplus, 1999. ISBN 962-593-198-8.
• SNODGRASS, Adrian. The symbolism of the stupa. Ithaca, N. Y. : Cornell University, 1985. ISBN 0-87727-700-1.

Referencie

1. ↑ ^{a b} Soekmono. Chandi Borobudur: A Monument of Makind. Paris : The UNESCO Press, 1976. S. 35–36. (anglicky)
2. ↑ Borobudur Temple Compounds . UNESCO, . Dostupné online. (anglicky)
3. ↑ ELLIOTT, Mark; TURNE, Peter. Indonesia. Melbourne : Lonely Planet Publications Pty Ltd, 2003. ISBN 1-74059-154-2. S. 211–215. (anglicky)
4. ↑ HAMPTON, Mark P.. Heritage, Local Communities and Economic Development. Annals of Tourism Research, 2005, roč. 32, čís. 3, s. 735–759. DOI: 10.1016/j.annals.2004.10.010. (anglicky)
5. ↑ SEDYAWATI, E.. Potential and Challenges of Tourism: Managing the National Cultural Heritage of Indonesia. Yogyakarta : Gajah Mada University Press. S. 25–35. (anglicky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borobudur

Externé odkazy

• Oficiálna stránka
• Chandi Borobudur
• Archeológia a architektúra Borobuduru
• Výskumný projekt Australia National University
• Borobuduru na buddhismus.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Borobudur na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.