Boris Michajlovič Šapošnikov
Narodenie	2. október 1882 Zlatoust, Ufská gubernia, Ruská ríša
Úmrtie	26. marec 1945 (62 rokov) Moskva, Sovietsky zväz
Národnosť	Rus
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily	Ruská imperiálna armáda Robotnícko-roľnícka červená armáda
Zložka	Jazdectvo
Hodnosť	Maršal Sovietskeho zväzu
V službe	1901 - 1945
Účasť v bojoch
Vojny	prvá svetová vojna ruská občianska vojna druhá svetová vojna

Boris Michailovič Šapošnikov (rus. Борис Михайлович Шапошников; * 2. október 1882, Zlatoust, Rusko – † 26. marec 1945, Moskva, ZSSR) bol sovietsky vojvodca, maršal Sovietskeho zväzu (1940), vojenský teoretik, profesor vojenských vied.

Narodil sa v meste Zlatoust blízko Čeľabinska 2. októbra 1882 (20. septembra podľa juliánskeho kalendára). Jeho otec bol štátny úradník kozáckeho pôvodu, matka pracovala ako učiteľka. Po skončení meštianskej školy v roku 1901 nastúpil na moskovské vojenské učilište, ktoré ukončil v roku 1903, kedy mu bola udelená hodnosť podporučíka. Nastúpil následne do 1. turkestanského streleckého práporu, kde slúžil ako veliteľ polroty až roku 1907. Následne do roku 1901 navštevoval cársku Nikolajevskú akadémiu generálneho štábu. Zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Slúžil v štábe 14. jazdeckej divízie sídliacej v poľskom meste Čenstochová na ruskom západnom fronte. Neskôr slúžil v štábe 12. armády. Vojnu skončil v hodnosti plukovníka. Počas občianskej vojny sa pripojil k boľševikom. Viedol prieskumný štáb červenej armády. V medzivojnovom období v rokoch 1928 až 1931 bol náčelníkom štábu červenej armády. Neskôr v rokoch 1932 až 1935 viedol Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho. Od roku 1937 do 1940 pôsobil znovu ako náčelník generálneho štábu a vykonával tiež funkciu námestníka národného komisariátu obrany (vtedajšieho ministerstva obrany). Z týchto funkcii odstúpil kvôli zdravotným problémom.

Podieľal sa na plánovaní vpádu do Fínska, ktorý bol neskôr pre údajný pesimizmus prepracovaný maršalom Vorošilovom. Vorošilovov plán sa v praxi ukázal nereálnym a sovietske sily utrpeli pri útoku na Fínsko ťažké straty. V kritickom období po čistkách koncom 30. rokov sa zaslúžil obnovu zdecimovaného dôstojníckeho zboru. Pokúšal sa zvýšiť bojaschopnosť čistkami ťažko poznačených sovietskych ozbrojených síl. Krátko pred vojnou pripravil plán modernizácie a prezbrojenia Červenej armády. Tento podľa niektorých názorov dopomohol zvýšiť bojaschopnosť Sovietskeho zväzu v nadchádzajúcich bojoch druhej svetovej vojny. Maršalom Sovietskeho zväzu sa stal v máji 1940.^[1]

Od augusta 1940 do júla 1941 a neskôr po prestávke od mája do 1942 do júna 1943 ďalej pôsobil ako námestník národného komisára obrany. Pred začiatkom sovietsko-nemeckej vojny navrhoval Stalinovi stiahnuť jednotky z pohraničia hlbšie do vnútrozemia na pôvodnú Stalinovu líniu, kvôli čomu bol odvolaný z funkcie^[2]. Po napadnutí Sovietskeho zväzu pôsobil od júla 1941 do mája 1942 opäť ako náčelník generálneho štábu. Funkciu prebral po G.K. Žukovovi, ktorý sa jej pre nezhody so Stalinom vzdal. Podieľal sa na organizácii obrany Smolenska a protiofenzívy pred Moskvou na prelome rokov 1941 a 1942.^[3] Neskôr od roku 1943 do svojej smrti 26. marca 1945 vykonával funkciu náčelníka Vojenskej akadémie generálneho štábu. Zomrel na následky ťažkej choroby. Bol spopolnený a urna s jeho popolom bola uložená v Kremeľskej stene v Moskve.

1. ↑ FIDLER, Jiří. Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové). Brno : Jota, 2005 v počet strán = 290. ISBN 80-7217-354-5. (česky)
2. ↑ Sasso, C. R., Tucker, S. C., Shaposhnikov, Boris Mikhailovich. in Tucker, S. C. (Editor) Second World War. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1139-1140
3. ↑ Ogarkov, N. V. a kolektív, 1978, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 8. Vojenizdat, Moskva, s. 491

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boris Michajlovič Šapošnikov