Borealopelta
Stratigrafický výskyt: spodná krieda (alb), asi pred 115 až 112 miliónmi rokov
Exemplár holotypu vystavený v Royal Tyrrell Museum v meste Drumheller v Kanade
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Trieda (classis) plazy (Reptilia) Nadrad (superordo) dinosaury (Dinosauria) Rad (ordo) vtákopanvé (Ornithischia) Podrad (subordo) obrnené dinosaury (Thyreophora) Infrarad (infraordo) ankylosaury (Ankylosauria) Čeľaď (familia) nodosaury (Nodosauridae) Rod (genus) Borealopelta
Vedecký názov
Borealiopelta markmitchelli Brown et al., 2017
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál  Portál vedy o Zemi

Borealopelta (doslova „severný štít“) je rod ankylosaurov z čeľade nodosaury zo spodnej kriedy z provincie Alberta v Kanade. Zahŕňa jediný druh Borealopelta markmitchelli, pomenovaný v roku 2017 Calebom Brownom et al.

Typový exemplár bol objavený v bani na ťažbu dechtových pieskov severne od Fort McMurray v Alberte, ktorú vlastní spoločnosť Suncor Energy. Je pozoruhodný tým, že patrí medzi najzachovalejšie fosílie dinosaurov jeho veľkosti.

Objav a dejiny

Typový exemplár bol objavený 21. marca 2011 v Millennium Mine, bani na ťažbu dechtových pieskov 30 kilometrov severne od Fort McMurray v Alberte, ktorú vlastní a prevádzkuje spoločnosť Suncor Energy.^[1] Boli odstraňované sedimenty člena Wabiskaw, aby sa umožnila ťažba základných bitúmenových pieskov formácie McMurray, keď do fosílie narazil bager. Obsluha si všimla neobvyklosť odokrytých fragmentov a zalarmovala Royal Tyrrell Museum of Palaeontology. V súlade s povolením spoločnosti Suncor na ťažbu a podľa zákona Alberty o fosíliách sa exemplár stal majetkom vlády Alberty.^[1]

23. marca do bane prišiel vedec Donald Henderson a vedúci technik Darren Tanke (obaja boli pracovníkmi spomínaného múzea), aby preskúmali exemplár. Na základe fotografií očakávali, že pôjde o plesiosaura alebo iného morského plaza, pretože nikdy predtým neboli objavené žiadne suchozemské zvieratá v dechtových pieskoch.^[1] Po správnej identifikácii, ktorú na mieste vykonal Tanke, Henderson s údivom zistil, že išlo o ankylosaura, a nie o morského plaza. Živočích bol zrejme po smrti vyplavený na more.^[2]

Po troch dňoch školenia o bezpečnosti v bani začali pracovníci múzea a zamestnanci spoločnosti Suncor Energy pracovať na získaní všetkých kúskov fosílií. Okrem niekoľkých prv odlomených kúskov bola prevažná časť exemplára stále uložená 8 metrov nahor v útese, ktorý bol vysoký 12 metrov. Vykopávanie trvalo celkovo štrnásť dní.^[1]

Keď sa odstraňoval hlavný kus skaly obsahujúcej fosíliu, rozbil sa pod vlastnou váhou na niekoľko kusov. Pracovníci múzea zachránili exemplár zabalením a stabilizáciou kúskov do sádry, po čom ich mohli úspešne dopraviť do Royal Tyrell Museum. Tam technik Mark Mitchell strávil šesť rokov odstraňovaním priľnutej horniny a prípravou fosílie na skúmanie, čo sponzorovala spoločnosť National Geographic Society. Druh B. markmitchelli bol pomenovaný po ňom ako prejav uznania jeho kvalifikovanej práce.^[1][3][4]

Exemplár bol spolu s ďalšími exemplármi objavenými pri priemyselných aktivitách verejne vystavený od 12. mája 2017 ako súčasť výstavy „Grounds for Discovery“ v Royal Tyrell Museum.^[4]

Opis

Nález z bane Suncor Energy je pozoruhodný tým, že sa trojrozmerne zachoval veľký dinosaura s kosťami spojenými tak, ako boli za živa, a s mäkkými tkanivami. Hoci sa zachovalo veľa malých dinosaurov so stopami mäkkých tkanív a kože, tieto sú zvyčajne sploštené a stlačené fosilizáciou. Podobne vyzerajúce „múmie“ hadrosaurov majú v dôsledku čiastočnej mumufikácie fosilizáciou scvrknutý a vysušený výzor. Zdá sa však, že exemplár z bane Suncor Energy sa krátko smrti potopil hore nohami na morské dno, čo spôsobilo, že horná polovica tela bola rýchlo zakopaná s minimálnym skreslením. Výsledkom je exemplár, ktorý zachoval zviera takmer tak, ako by vyzeralo za živa, bez sploštenia či scvrknutia.^[5][3]

Nález z bane Suncor Energy má zachované početné rady malých pancierových doštičiek, t.j. osteodermov, ktoré pokrývali vrch a boky jeho širokého tela. Z pliec vyčnieval pár dlhých tŕňov, tvarovaných ako rohy býka. Výskum pigmentov prítomných vo zvyškoch kože a šupinách naznačuje, že dinosaurus mohol mať za živa červenohnedé sfarbenie, so vzorom používajúcim tzv. countershading na maskovanie.^[5][3]

Paleobiológia

Objav, že Borealopelta vlastnil maskovacie sfarbenie, naznačuje, že bol napriek veľkej veľkosti ohrozovaný predátormi, a že pancier na chrbte sa primárne používal skôr na obranné ako na prezentačné účely.^[5] Hroty rodu Borealopelta navyše mali dvojitú funkciu - ako obranné zbrane a potenciálne prezentačné útvary užitočné pri prilákaní opačného pohlavia a pri rozpoznávaní druhu.^[6]

Strava

Vyšetrenie obsahu žalúdka exemplára ukazuje, že hlavnou súčasťou potravy zvieraťa boli listy papradí (Polypodiidae) a v oveľa menšej miere cykasorastov a ihličnanov, ako aj drevené uhlie, stonky a drevo. Skutočnosť, že paprade tvorili väčšinu posledného jedla jedinca, naznačuje, že išlo o vysoko selektívne sa kŕmiaci druh. To, že zhruba šesť percent obsahu žalúdka obsahovalo aj drevené uhlie, viedlo k záveru, že Borealopelta sa kŕmil v oblasti, kde po nedávnom požiari došlo k opätovnému rastu. Brown a kolegovia z toho vyvodili, že samotné paprade boli pri požití už v polovici vegetačného obdobia, čo naznačuje, že predmetný jedinec rodu Borealopelta ich požil začiatkom alebo v polovici leta a zomrel len niekoľko hodín potom.^[7][8][9]

Paleoekológia

Nález z bane Suncor Energy sa zachoval v morských pieskovcoch a bridliciach člena Wabiskaw z formácie Clearwater, ktoré vznikli počas spodnej kriedy v období alb, t.j. asi pred 110 - 112 miliónmi rokov.^[5] V tom čase región pokrývalo vnútrozemské more, ktoré sa po anglicky volá Western Interior Seaway, a ktoré sa tiahlo od Severného ľadového oceánu po Mexický záliv^[3][10] a sedimenty Wabiskaw boli ukladané v morskom prostredí na pobreží.^[5]

Borealopelta bol zrejme vymytý do mora, možno počas povodne. Nafúknutá zdochlina plávala, pravdepodobne celé týždne, potom praskla a potopila sa.^[3] Pristála na morskom dne na chrbte s dostatočnou silou na to, aby zdeformovala sedimenty bezprostredne pod ňou. Asi 15 centimetrov sedimentu sa usadilo na zdochline pred únikom telesných tekutín, čo dokazujú štruktúry vytvorené vytekajúcimi tekutinami zachované v sedimentoch, a telesná dutina sa zaplnila pieskom. Okolo zdochliny sa krátko po jej páde na morské dno začal tvoriť sideritová konkrécia, ktorá zabránila chovala neporušené telo so šupinami a osteodermami v pôvodnej zostave.^[5]

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borealopelta

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Borealopelta na anglickej Wikipédii.