Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944
Bombardovanie Bratislavy a Sládkovičova 6. decembra 1944
Súčasť druhej svetovej vojny

B-24 Liberator 465. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF, ilustračný snímok
Dátum 6. december 1944
Miesto Bratislava, Slovensko
Diosek, Maďarsko
Výsledok dočasné prerušenie niekoľkých koľají pri odstavnom nádraží Bratislava, 2 civilné obete[1]
Protivníci
USA (1912-1959) Spojené štáty Slovenská republika (1939 – 1945) Slovensko
Maďarsko (1920-1946) Maďarsko
Sila
26 bombardérov B-24 Liberator 465. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF, 13 útočilo na Bratislavu a 13 na Diosek[1]:158 žiadna
Straty
počas náletu žiadne
dočasné prerušenie niekoľkých koľají pri odstavnom nádraží Bratislava

2 mŕtvi
3 zranení
[1]:158

Bombardovanie Bratislavy a Sládkovičova 6. decembra 1944 boli nálety 15. leteckej armády amerických vzdušných síl na železničnú infraštruktúru na Slovensku, v Maďarsku a Nemecku.[pozn. 1] 464. a 465. bombardovacia skupina mala bombardovať železničnú stanicu v Bratislave. Cieľ bol ale zahalený mrakmi a bomby naň zhodilo len 13 bombardérov 465. skupiny. Ďalších 13 bombardérov 465. skupiny bombardovalo náhradný cieľ – Diosek (dnes Sládkovičovo) vo vtedajšom Maďarsku. 464. skupina sa oneskorila pri štarte a keď dorazila nad Slovensko, z dôvodu veľkej oblačnosti nad primárnym cieľom zaútočila na príležitostný cieľ - zoraďovaciu železničnú stanicu Devínska Nová Ves. Bratislavská stanica - odstavné nádražie - bola poškodená len dočasne, bombardovanie prinieslo 2 civilné obete.[1]:158-159

Predohra

11. decembra 1941, potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1941.[2]

Na rozdiel od vojny s Poľskom a ZSSR nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. Až v roku 1944 začalo bojové nasadenie slovenského letectva proti americkým bombardérom a v júni začalo bombardovanie Slovenska 15. leteckou armádou amerických vzdušných síl.

Priebeh náletu

Dňa 6. decembra 1944 vykonala 15. letecká armáda amerických vzdušných síl masívny nálet na železničnú infraštruktúru v strednej Európe: 270 strategických bombardérov B-17 a B-24 zaútočilo na železničné zriaďovacie stanice v mestách Graz a Maribor (vtedy Nemecká ríša), Szombathely, Sopron, Nagycenk, Hegyeshalom a Zalaegerszeg v Maďarsku, na Slovensku bola cieľom Bratislava – železničná stanica, odstavné nádražie s depom.[1]:158

Na Bratislavu štartovala zo základne Pantanella ako prvá bombardovacia skupina 465. Nad Bratislavu dorazili bombardéry o 11:15, v tom čase už bol primárny cieľ (depo a železničná stanica) zahalený oblakmi znemožňujúcimi vizuálne bombardovanie. 13 bombardérov zhodilo 34.25 ton bômb z výšky 7000 metrov pomocou PFF zameriavača. Ďalších 13 bombardérov zamierilo nad príležitostný cieľ – Diosek (dnes Sládkovičovo), kde 9 bombardérov zhodilo na mestečko 19.5 ton bômb a ďalšie 4 bombardéry sa zbavili bômb na neurčenom mieste.[1]:158

Výsledky náletu

Kvôli oblačnosti bola úspešnosť náletu vyhodnotená až dodatočným leteckým prieskumom. Zasiahnutých bolo niekoľko koľají na sever od depa a priemyselná oblasť severovýchodne od cieľa (zasiahnutá opravovňa motorových vozidiel značky Mercedes majiteľa Lipperta na Račišdorfskej ceste, takmer úplne zničená železolejáreň firmy Emailit na dnešnej Varšavskej ulici, zasiahnutá Račišdorfská cesta pred továrňou Stollwerck). Usmrtení boli Eduard Baneša a Alžbeta Brankovičová, zranené boli tri osoby.[1]:158

Poznámka

  1. Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii 12. decembra 1941.

Referencie

  1. a b c d e f g KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
  2. ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk