Sir Bobby Robson
Osobné údaje
Celé meno	Robert William Robson
Dátum narodenia	18. február 1933
Miesto narodenia	Sacriston, Grófstvo Durham, Anglicko
Dátum úmrtia	31. júl 2009 (76 rokov)
Miesto úmrtia	Grófstvo Durham, Anglicko
Pozícia	stredový útočník
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
1950–1956 1956–1962 1962–1967 1967–1968 Celkovo	Fulham West Bromwich Albion Fulham Vancouver Royals		152 00(68) 239 00(56) 192 000(9) 000 000(0) 582 0(132)
Národné mužstvo
1957–1962	Anglicko		020 000(4)
Tréner mužstiev
1968 1969–1982 1982–1990 1990–1992 1992–1994 1994–1996 1996–1997 1998–1999 1999–2004	Fulham Ipswich Town Anglicko PSV Eindhoven Sporting CP Porto Barcelona PSV Eindhoven Newcastle United
1 Zápasy a góly za profesionálny klub . Pozri aj Športový portál

Sir Robert William "Bobby" Robson CBE (* 18. február 1933 – † 31. júl 2009)^[1] bol anglický futbalista, ktorý sa po skončení aktívnej kariéry stal trénerom siedmich európskych futbalových klubov a anglickej futbalovej reprezentácie.

Jeho profesionálna kariéra stredového útočníka trvala skoro 20 rokov, v priebehu ktorých hral za tri kluby: Fulham, West Bromwich Albion a krátko Vancouver Royals. V dvadsiatich stretnutiach reprezentoval Anglicko, za ktoré strelil štyri góly.

Po skončení hráčskej kariéry sa stal úspešným trénerom na klubovej aj medzinárodnej úrovni, keď dosiahol víťazstvá v najvyšších ligových súťažiach v Holandsku a Portugalsku, získal futbalové trofeje v Anglicku aj Španielsku a s reprezentáciou Anglicka sa prebojoval do semifinále majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1990. Jeho poslednou trénerskou zastávkou bolo pôsobenie pri Írskej futbalovej reprezentácii, v úlohe poradcu.

V roku 2002 mu bol udelený rytiersky rád Knight Bachelor, v roku 2003 bol uvedený do siene slávy anglického futbalu a stal sa čestným prezidentom Ipswich Town FC. Od roku 1991 trpel opakujúcimi sa zdravotnými ťažkosťami súvisiacimi s rakovinou. V marci 2008 podporil úsilie založiť nadáciu na výskum rakoviny, ktorá nesie jeho meno, Sir Bobby Robson Foundation. Keď mu bola v auguste 2008 potvrdená rakovina pľúc v poslednom štádiu, povedal:

„Môj stav je opisovaný ako statický a bezo zmeny napriek posledným dávkam chemoterapie… Radšej zomriem skôr než neskôr. Ale každý raz odíde a ja sa teším z každej minúty života.“

Zomrel iba o rok neskôr.

Detstvo

Narodil sa v Sacristone v grófstve Durham, ako štvrté z piatich detí Philipa a Lilian Robsonovcov.^[2] Keď mal William iba niekoľko mesiacov, jeho rodina sa presťahovala do neďalekej dediny Langley Park, jeho otec pracoval v neďalekej uhoľnej bani. Malého Williama často brával otec na zápasy Newcastle United na štadión St. James Park, čo si vyžadovalo cestovať autobusom alebo ísť pešo niekoľko míľ.^[3][4][4][5] Robsonovými idolmi v detstve boli Jackie Milburn a Len Shackleton.^[5] Obaja hrali za Newcastle v strede útoku, čo bol post, na ktorom neskôr hral počas svojej kariéry aj Robson.

Robson navštevoval Waterhouses Secondary Modern School, riaditeľ tejto školy neumožnil prihlásiť jej futbalový tím do ligovej súťaže.^[6] Keď mal jedenásť rokov začal v sobotu dopoludnia namiesto toho hrávať za juniorov v Langley Park a už v 15 rokoch hral v tíme 18-ročných.^[7] Robson hrával futbal kedykoľvek mohol, ale zároveň pracoval ako elektrikársky učeň v uhoľnej šachte Langley Park pre Národnú banskú spoločnosť.^[8] V máji 1950 navštívil domácnosť Robsonovcov tréner Fulhamu Bill Dodgin, aby Bobbymu ponúkol profesionálnu zmluvu. Hoci dostal ponuku aj z neďalekého Middlesbrough, ponuka od Dodgina bola príliš atraktívna na to, aby ju odmietol a tak podpísal zmluvu s Fulhamom a presťahoval sa do Londýna,^[9][10][11] kde hral na kraji alebo v strede útoku.^[12] Robson mal záujem hrať aj za milovaný Newcastle, ale rozhodol sa pre Fulham, keďže podľa jeho vyjadrenia: „Newcastle neprejavil žiadnu snahu, aby získal podpis“.^[10]

Hráčska kariéra

Klubová kariéra

Napriek tomu, že Robson podpísal profesionálnu zmluvu, jeho otec požadoval, aby pokračoval aj v práci elektrikára. Cez deň pracoval v expozícii umeleckej výstavy Festival of Britain a tri večery v týždni trénoval vo Fulhame.^[13]

Svoj prvý zápas za Fulham odohral v roku 1950, onedlho potom hral v anglickej najvyššej futbalovej súťaži, v zápase proti Sheffield Wednesday.^[14] Uvedomil si, že Fulham je síce „dobrý klub so širokou členskou základňou…“, ale „nikdy… nebude serióznym adeptom na majstrovský titul.“^[15] V sezóne 1951/52 Fulham spolu s Robsonom v zostave, zostúpil z najvyššej futbalovej súťaže,^[16] ale o štyri roky neskôr bol späť v prvej divízii, keď v marci 1956 podpísal zmluvu s trénerom Vicom Buckinghamom z West Bromwich Albion.^[9] Prestupová suma 25 000 libier bola vtedajším anglickým klubovým rekordom.^[17][18]

Svoj prvý zápas za WBA odohral 10. marca 1956 proti Manchesteru City, ktorý skončil víťazstvom 4-0.^[19] V sezóne 1957/58 bol najlepším strelcom klubu s 24 gólmi, vo víťaznom zápase proti Burnley 5-1, strelil 4 góly.^[20][21] Za West Bromwich Albion nastúpil v 257 zápasoch, vsietil 61 gólov a v sezónach 1960/61 a 1961/62 bol kapitánom tímu.^[22] V auguste 1962 sa však vrátil do Fulhamu, potom ako sa nedohodol s podpredsedom WBA Jimom Gauntom na navýšení svojho platu.^[23][24] Pokračujúce polemiky o minimálne a maximálnej gáži za zápas podnecoval Robsonov spoluhráč Jimmy Hill a Asociácia profesionálnych futbalistov, čo spolu s narodením Robsonovho druhého syna, ho viedlo k žiadostiam o vyšší plat.^[25] Gaunt odmietol rokovať o Robsonovej zmluve, a tak Robson požiadal o zmenu klubu a bol predaný do Fulhamu za 20 000 libier na základe kontraktu, ktorý zdvojnásobil jeho mzdu.^[26] Čoskoro potom ako sa Robson pripojil ku Fulhamu, klub predal Alana Mulleryho a Rodneyho Marsha, čo pre neho znamenalo podstatné zníženie šancí vyhrať akúkoľvek významnú trofej.^[27] Robson sám uviedol: „Počas celej svojej hráčskej kariéry som nič nevyhral.“^[27]

Napriek správam v novinách o záujme Arsenalu,^[28] and ponuke úlohy hrajúceho trénera z Southendu United,^[29] Robson v roku 1967 opustil Fulham a prijal ponuku na trojročný kontrakt v kanadskom Vancouver Royals. V otváracej sezóne 1968 severoamerickej futbalovej ligy, sa stal hrajúcim trénerom klubu a veril, že to „ . . .bola možnosť niečo dokázať.“^[9][30]

Táto pozícia sa dokazovala ťažko. Medzi spolumajiteľmi klubu bola veľká vzdialenosť, čo spôsobilo, že maďarský futbalista Ferenc Puskás viedol časť tímu v San Franciscu, zatiaľ čo Robson sa staral o druhú časť tímu vo Vancouveri. S touto situáciou bol Robson nespokojný a tak, keď mu v januári 1968 Fulham ponúkol miesto trénera, prijal túto zmluvu a odišiel na štadión Craven Cottage.^[31]

Medzinárodná hráčska kariéra

Počas svojho prvého pôsobenia vo Fulhame sa Robson zúčastnil dvoch turné tímu zloženom Anglickou futbalovou asociáciou, v Západnej Indii v roku 1955 a Južnej Afrike v roku 1956.^[32] Ale až keď hral za West Bromwich Albion, sa dostal do úplnej zostavy Anglicka, kde bol po prvýkrát povolaný v roku 1956. Jeho klubový tréner, Vic Buckingham, bol zástancom spôsobu hry push-and-run^[33], predchodcu „totálneho futbalu“ ^[34] a práve tento spôsob hry umožnil Robsonovu nomináciu do zostavy Anglicka v roku 1956.^[35] V období, keď bol vo West Bromwich Albion, Robson tiež prvý raz stretol budúceho anglického internacionála a asistenta trénera Dona Howa.^[36]

Za Anglicko nastúpil v 20 zápasoch a debutoval v novembri 1957 vo víťaznom zápase proti Francúzsku 4-0, keď dvakrát skóroval.^[37] Napriek veľmi úspešnému debutu nebol nasadený na nasledujúci zápas proti Škótsku, uprednostnení bol Bobby Charlton.^[38] Pri nominácii do tímu pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1958, bol však uprednostnený pred Natom Lofthousom a Stanleym Matthewsom, ale zo Švédska sa vrátil sklamaný, keďže Anglicko v rozhodujúcom zápase v skupine prehralo zo ZSSR.^[39]

Po majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1958 sa stal stabilným členom tímu Anglicka a v období medzi októbrom 1960 a marcom 1961 sa tešil z úpechov reprezentácie, keďže hral pri šiestich víťazstvách tímu, včítane rekordnej výhry 9-3 proti Škótsku na štadióne vo Wembley.^[40] Bol nominovaný na majstrovstvá sveta vo futbale 1962 v Čile, ale zranenie členka pretrvávajúce aj v prípravnom priateľskom zápase proti čilskému klubu mu znemožnilo odohrať väčšinu turnaja. Ako Robson spomínal:

„Už nikdy neskôr som za Anglicko nehral… moja medzinárodná kariéra zostala nenaplnená“.

^[41]

Hráčske štatistiky

Národný tým	Rok	Záp.	Góly
Anglicko	1957	1	2
	1958	4	0
	1959	0	0
	1960	6	0
	1961	8	2
	1962	1	0
Celkovo		20	4

Reprezentačné góly

#	Dátum	Miesto	Súper	Skóre	Výsledok	Dôležitosť zápasu
01.	27. november 1957	Wembley Stadium, Londýn, Anglicko	Francúzsko	2 – 0	4 – 0	Priateľský
02.	27. november 1957	Wembley Stadium, Londýn, Anglicko	Francúzsko	4 – 0	4 – 0	Priateľský
03.	15. apríl 1961	Wembley Stadium, Londýn, Anglicko	Škótsko	1 - 0	9 – 3	1961 British Home Championship
04.	10. máj 1961	Wembley Stadium, Londýn, Anglicko	Mexiko	3 – 0	8 – 0	Priateľský

Trénerská kariéra

Trénerské začiatky

V roku 1959 vtedajší tréner anglickej reprezentácie a hlavný manažér trénersko-metodickej komisie pri Anglickej futbalovej asociácii Walter Winterbottom navrhol Robsonovi, aby si urobil trénerský kurz v Lilleshall.^[36] Trénerský debut mal Robson v januári 1968 vo svojom bývalom klube, Fulhame, proti Macclesfield Town, ktorý vtedy hral v Cheshirskej lige, a to v treťom kole FA Cupu. Fulham v tom období zápasil s veľkými ťažkosťami, keď mal z 24 zápasov iba 16 bodov.^[42][43] Napriek získaniu mladého Malcolma Macdonalda, sa Robsonovi nepodarilo klub zachrániť od zostupu do druhej divízie,^[44] a opustil ho v novembri,^[45] keď bol klub na ôsmom mieste v druhej divízii. Zistil, že bude prepustený, nie však od klubu, ale z titulnej strany Evening Standard z nápisom "Robson dostal vyhadzov", keď prechádzal okolo stanice metra Putney.^[46]

V roku 1969 prešiel do Ipswich Town a práve tu dokázal, že je úspešný tréner. Voľné miesto v Suffolksom klube získal po stretnutí s Town director Murrayom Sangsterom, keď hľadal talenty na Portman Road pre trénera Chelsea Dava Sextona.^[47] Po štyroch priemerných sezónach, priviedol Robson Ipswich na 4. miesto v prvej divízii a úspechu v Texaco Cup v sezóne 1972/73.^[48] V nasledujúcich deviatich sezónach Ipswich len raz skončil nižšie ako na šiestom mieste vo First Division, v sezóne 1977/78. Táto sezóna však bola úspešná po víťazstve 1-0 vo finále FA Cupu nad Arsenalom.^[49] Počas trinástich rokov, keď trénoval Ipswichu, bol klub dvakrát na 2. mieste v lige a pravidelne sa zúčastňoval európskych pohárových súťaží. V roku 1981 získal Pohár UEFA po víťazstve vo finále nad holandským AZ Alkmaar 5–4 v súčte dvoch zápasov.^[50] V priebehu trinásťročného funkčného obdobia, priviedol do klubu len 14 hráčov z iných klubov, namiesto toho sa spoliehal na hráčov vychovaných v mládežníckych programoch Ipswichu.^[12]

V roku 2002 bola na počesť jeho úspechov s klubom, odhalená jeho socha v životnej veľkosti oproti tribúne Cobbold na štadióne klubu Ipswich Town, Portman Road.^[51] Dňa 7. júla 2006 bol Robson vymenovaný za čestného prezidenta Ipswich Town Football Club, prvým po Lady Blanche Cobbold, ktorá zomrela v roku 1987.^[52]

Tréner Anglicka

Úspechy s Ipswichom priniesli Robsonovi ponuku od Anglickej futbalovej federácie na miesto trénera anglickej reprezentácie, v dôsledku čoho odmietol ponuku od športového riaditeľa Ipswichu Patricka Cobbolda na predĺženie svojho kontraktu s klubom na obdobie ďalších desiatich rokov.^[53] Dňa 7. júla 1982, dva dni potom ako Anglicko vypadlo na majstrovstvách sveta, nahradil Rona Greenwooda na mieste trénera anglickej reprezentácie ^[9] a vybral si Dona Howeho, svojho bývalého spoluhráča z West Bromwich Albion, za svojho najbližšieho spolupracovníka.^[54]

Hneď prvý zápas pri národnom tíme viedol ku kontroverzii, keďže zo zostavy proti Dánsku vynechal Kevina Keegana, čo viedlo k roztržke s fanúšikmi Newcastle United.^[55] V stredu 21. septembra 1983 utrpel Robson jedinú prehru v 28 kvalifikačných zápasoch na lavičke anglickej reprezentácie.^[56] Táto prehra, opäť s Dánskom, nakoniec znamenala neúspech v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1984^[57] a podnietila Robsona rezignovať na post trénera v prospech Briana Clougha.^[58] Predseda Anglickej futbalovej federácie, Bert Millichip, však odmietol jeho rezignáciu (hlavne preto, že Millichip i federácia považovali Clougha za neschopného) a tak Robson viedol Anglicko aj v ďalšej kvalifikácii na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1986 v Mexiku.^[59]

Anglicko začalo majstrovstvá sveta slabo a kapitán Bryan Robson sa zranil, keď si opätovne vykĺbil rameno.^[60] Bobby Robson zmenil taktiku na rozhodujúci zápas skupiny, keď namiesto Marka Hateleyho vybral Petra Beardsleyho, ako dvojičku do útoku s Garym Linekerom.^[61] Tím vyhral nasledujúce dva zápasy, proti Poľsku a Paraguaju, rovnako 3-0 a dostal sa do štvrťfinále.^[62] Medzi poslednou osmičkou turnaja bolo Anglicko porazené Argentínou a to gólmi Diega Maradonu, neslávne známou "Božskou rukou" a o päť minút neskôr "gólom storočia", po neuveriteľnom sóle z polovice ihriska.^[62] Robson sa nenadchol Maradonovým tvrdeným, že jeho ruka bol Božský zásah:^[63] „Nebola to ruka Boha, ale ruka gaunera. Boh s tým nemal nič spoločné. Toho dňa Maradona navždy klesol v mojich očiach.“

V kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1988 Robsonovo Anglicko stratilo iba 1 bod a deklasovalo Turecko 8-0.^[57] Na samotnom turnaji v západnom Nemecku však zlyhalo, keď nepostúpilo zo základnej skupiny. Dokonca skončilo posledné v skupine, keď podľahlo Írsku, Holandsku and ZSSR.^[64] Britská tlač Robsona urážala a po remíze v priateľskom zápase s Saudskom Arábiou, jedny noviny žiadali: "V mene Alaha, odíď".^[65] Robson opätovne rezignoval na post trénera a opätovne bola jeho rezignácia Millichipom zamietnutá (dôvodom bol zase Brian Clough).^[66]

Kvalifikáciou na majstrovstvá sveta 1990 Robson previedol Anglicko bez inkasovaného gólu a na záverečnom turnaji v Taliansku bolo jedným zo šiestich nasadených tímov.^[67] Opäť sa ocitlo v skupine s Holandskom a Írskom a štvrtým tímom bol Egypt.^[68] Podobne ako na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1986, sa Robson nemohol spoľahnúť na služby kapitána tímu Bryana Robsona, ktorý mal problémy so zranenou achillovou šľachou, čo mu zabránilo hrať v druhej časti turnaja.^[69] Po zisku štyroch bodov z troch zápasov Anglicko vyhralo svoju skupinu.^[70] Postup však vôbec nebol bezproblémový. Po remíze 1-1 s Írskom Anglicko zmenilo svoje rozostavenie z tradičných 4-4-2 na hru s ešte jedným stredným obrancom a podľa niektorých zdrojov v dôsledku hráčskej revolty.^[71] Robson toto tvrdenie poprel:^[72] „Túto zmenu som neurobil, kvôli nim. Skôr som chcel zabrániť van Bastenovi a Gullitovi, aby rozpárali našu obranu.“ Vo vyraďovacej časti nasledovali víťazstvá nad Belgickom a Kamerunom a Anglicko sa ocitlo v semifinále proti západnému Nemecku.^[70] Anglicko prehralo tento zápas po rozstrele zo značky pokutového kopu, keďže zápas aj po predĺžení skončil remízou 1-1.^[73] Neskôr Robson povedal, že „neprešiel deň, aby neuvažoval nad týmto semifinále a rozhodnutiami, ktoré vtedy urobil.“^[9]

Tréner v európskych kluboch

Pred majstrovstvami sveta v roku 1990 Anglická futbalová federácia Robsonovi oznámila, že nepredĺži jeho trénerskú zmluvu pri anglickej reprezentácii. Robson si našiel nové miesto, presťahoval sa do Holandska, aby trénoval PSV Eindhoven,^[9] ktoré hľadalo trénera, ktorý by vštepil disciplínu ambicióznemu tímu.^[74] Robson opísal tento presun, ako „kultúrny šok“, ale mal „zmysel pre dobrodružstvo“.^[75] Robsona prekvapila záľuba Holanďanov v debatách o zostave. V interview pre Voetbal International sa vyžaloval: „Anglický profík príjme rozhodnutie trénera. Tu po každom zápase za mnou prichádzajú náhradníci.“ ^[76] Ďalšou výzvou v Eindhovene bol prístup k brazílskemu internacionálovi Romáriovi. Robson bol frustrovaný Brazílčanovou pracovnou morálkou, hoci pripustil: „. . .v niektorých zápasoch je fascinujúci.“^[77] Robson si spolu s Frankom Arnesenom, svojím asistentom, ktorý slúžil ako prekladateľ, dohodol dôležitý rozhovor s Romáriom. Rozhovor skončil neúspechom, keďže Romário nebol ochotný zmeniť svoj životný štýl.^[78] Napriek tomu Eindhoven vyhral holandskú ligu v oboch sezónach, 1990/91 aj 1991/92. Tím však nedosiahol vedením žiadané úspechy v Európskych pohárových súťažiach a Robson bol informovaný, že bude musieť opustiť klub na konci sezóny 1991/92.^[79]

V júli 1992 Robson prešiel do Sportingu Lisabon, kde mu ako tlmočník slúžil mladý Portugalčan José Mourinho, budúci tréner FC Porto, Chelsea a Interu Miláno. V prvej sezóne pod vedením Robsona skončil klub v portugalskej lige na treťom mieste a Robson povedal, že klub bol v „otrasnom stave“. Podľa neho bol prezident klubu ako "neriadená strelu", keďže bežne kupoval hráčov bez Robsonovho súhlasu.^[80] V decembri 1993, keď bol tím na prvom mieste v tabuľke, dostal Robson vyhadzov. Prezident klubu, Jose Sousa Cintra, ako dôvod jeho prepustenia uviedol rýchle vypadnutie z Pohára UEFA s Casinom Salzburg.^[81]

Rival Sportingu, FC Porto, konal rýchlo a najal Robsona za trénera a Mourinha urobil jeho asistentom. Pri príchode Robsona bolo Porto bol v zlom stave a priemerná návštevnosť zápasov klesla na 10 000.^[82] Vzápätí po angažovaní Robsona Porto porazilo Sporting vo finále Portugalského pohára^[9] a následne získalo dva po sebe idúce tituly v portugalskej lige v sezónach 1994/95 a 1995/96.^[83]

Robsonovo pôsobenie v Porte bolo veľmi úspešné a pre miestnych sa stal známy ako "Bobby Five-O" (slovensky: Bobby Päť-nula), čo bolo uznanie za množstvo zápasov, ktoré Porto vyhralo 5-0^[84] a v roku 1995 podpísal s klubom novú zmluvu.^[84] Napriek vážnym zdravotným ťažkostiam s rakovinou kože a po tom čo chýbal na trénerskej lavičke niekoľko prvých mesiacov v sezóne 1995/96, úspešne priviedol Porto k obhajobe ligového titulu.^[85]

Telefonát od viceprezidenta Barcelony, Joana Gasparta, v priebehu leta roku 1996 o možnosti angažovania Luísa Figa, viedol k ponuke miesta v tomto španielskom klube.^[86] V júli 1996 Robson prevzal toto miesto, opäť raz bol jeho asistentom Mourinho, keďže jeho angažovanie na miesto asistenta mal Robson v podmienkach svojej zmluvy.^[85] Jedno z kľúčových rozhodnutí, ktoré Robson počas svojho krátkeho pôsobenia v Barcelone urobil, bolo angažovanie za Ronalda za 19,5 milióna,^[87] ktorý mal významný vplyv na to, že Barcelona vyhrala španielsky pohár, španielsky superpohár a Európsky pohár víťazov pohárov.^[88] Sám Robson bol zvolený za európskeho trénera roka za sezónu 1996/97 a Ronaldo o ňom povedal: „Robson je bezpochyby jeden z najlepších trénerov na svete“.^[89]

V sezóne 1997/98 sa Robson v Barcelone posunul vyššie na pozíciu hlavného manažéra a Louis van Gaal sa stal trénerom,^[9] ale ma tomto mieste zostal iba jednu sezónu, keď v nasledujúcej sezóne 1998/99 prijal ponuku trénovať PSV Eindhoven do konca sezóny.^[90] Eindhoven ligový titul nezískal, keď skončil až na treťom mieste za Feyenoordom a Willem II Tilburg.^[91] Robson však viedol tím až do úplného konca sezóny, aj v záverečnej baráži o účasť v Lige majstrov.^[92]

Návrat do Anglicka

Po skončení zmluvy v Holandsku sa Robson vrátil do Anglicka, aby sa ujal miesta v technickom oddelení Anglickej futbalovej federácie,^[93] ale po odstúpení Ruuda Gullita z pozície trénera Newcastle United, v septembri 1999 Robson prešiel na St. James Park.^[94] Robson bol prekvapený z priveľmi ústretovej platovej ponuky a uviedol, že to „bolo na míle vzdialené od bežných spôsobov“, ale napriek tomu podpísal ročnú zmluvu na 1 milión libier.^[95]

V prvom domácom zápase pod jeho vedením, posledný Newcastle nastúpil proti druhému Sheffieldu Wednesday a deklasoval ho 8–0. V prvej sezóne pod jeho vedením, 1999/2000, priviedol klub ku konečnému 11. miestu, s 14 výhrami z 32 zápasov, ktoré s klubom odohral.^[95][96] Po odstúpení trénera Anglicka Kevina Keegana, v druhej polovici roku 2000, Anglická futbalová federácia oslovila predsedu Newcastlu United Freddyho Shepherda, aby umožnil Robsonovi na čiastočný úväzok prijať miesto zastupujúceho trénera Anglicka, ale ich žiadosti nebolo vyhovené.^[97] V sezóne 2001/02 priviedol Robson Newcastle z dolných častí tabuľky Premier League ku konečnému 4. miestu.^[98] V nasledujúcej sezóne Newcastle skončil tretí a druhý rok po sebe sa kvalifikoval do Ligy majstrov.^[99] Napriek zabezpečeniu si tretieho miesta a účasti v predkolách Ligy majstrov sa Robsonovi nepodarilo priviesť Newcastle do hlavnej fázy Ligy majstrov a tak sa klub pre sezónu 2003/04 presunul iba do Pohára UEFA.^[100] Na konci sezóny 2003/04 skončil Newcastle United na 5. mieste ligovej tabuľky, päť bodov od miesta zabezpečujúceho účasť v predkolách Ligy majstrov, ale v Pohári UEFA sa dostal až do semifinále, kde prehral z Olympique Marseille.^[101]

Trénerské miesto v Newcastle si udržal do 30. augusta 2004, keď bol Freddym Shepherdom odvolaný po slabom začiatku sezóny 2004/05 a údajnej hráčskej nespokojnosti.^[102] Robsonovo odvolanie prišlo potom, čo boli zverejnené jeho smutné pozorovania, že iba 5000 fanúšikov ostalo na konci sezóny na štadióne St. James Park, aby zhliadlo tradičné ocenenie hráčov.^[103] Stále však bol vo veľkej úcte u fanúšikov^[104] a 2. marca 2005 mu bolo mestom Newcastle-upon-Tyne udelené ocenenie „Freedom of the City“.^[105]

Jeho autobiografia s názvom Bobby Robson: Farewell but not Goodbye bola vydaná v roku 2005.^[106] Jej názov je odvodený od jeho slov, ktoré vyslovil v roku 1990, keď odchádzal z postu trénera Anglicka: "Som tu, aby som povedal zbohom – snáď nie zbohom, ale dovidenia".^[107] V knihe Robson kritizoval Shepherda, tvrdiac, že kým bol trénerom odmietal mu poskytovať informácie o zmluvách hráčov a prestupových rokovaniach. Rovnako kritizoval Shepherda a podpredsedu klubu Douglasa Halla za ich zameranie sa na prvý tím a štadión St. James Park, dôvodiac, že zanedbávali menej oslnivé záležitosti, ako tréningové centrum, rozvoj mládeže a vyhľadávanie talentov.^[108] Tréningové centrum klubu bolo neskôr obvinené Graemom Sounessom, Robsonovým naástupcom, za sled zranení hráčov prvého tímu.^[109]

Futbalový poradca

Dňa 7. júna 2005 odmietol návrh stať sa trénerom Heart of Midlothian, keďže chcel zostať v oblasti Newcastlu.^[110] Neskôr 13. januára 2006, keď bol Steve Staunton vymenovaný za trénera reprezentácie Írska, bol Robson menovaný do podpornej úlohy medzinárodného futbalového konzultanta.^[111] Robson odstúpil od tejto úlohy 17. novembra 2007, po poslednom zápase Írskej reprezentácie v neúspešnej kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008.^[112] Robson bol tiež bývalým čestným viceprezidentom Anglickej ligovej trénerskej asociácie pri anglickej lige.^[113]

Trénerské štatistiky

Klubová bilancia

Tím	Štát	Od	Do	Bilancia
Z	V	R	P	V %
Fulham		1968	1968	36	6	9	21	16.67
Ipswich Town		1969	1982	709	316	173	220	44.57
Anglicko		1982	1990	95	47	30	18	49.47
PSV Eindhoven		1990	1992	76	52	17	7	68.42
Sporting CP		1992	1994	59	34	13	12	57.63
Porto		1994	1996	120	86	23	11	71.67
Barcelona		1996	1997	58	38	12	8	65.52
PSV Eindhoven		1998	1999	38	20	10	8	52.63
Newcastle United		1999	2004	255	119	64	72	46.67
Celkovo				1446	718	351	377	49.65

Trénerské trofeje

Trofej	Tím	Rok
Texaco Cup	Ipswich Town	1973
FA Cup		1978
Pohár UEFA		1981
Rous Cup	Anglicko	1986, 1988, 1989
Holandská liga	PSV Eindhoven	1991, 1992
Portugalský pohár	Porto	1994
Portugalská liga		1995, 1996
Španielsky Superpohár	Barcelona	1996
Španielsky pohár		1997
Pohár víťazov pohárov		1997

Život mimo futbalu

Osobný život

Robson bol ženatý s Elsie od júna 1955 až do svojej smrti,^[114] spolu mali troch synov: Georga, Paula a Marka, všetci traja ho prežili.^[115][116]

Od roku 1991 Robsonovi opakovane diagnostikovali rakovinu. Podstúpil niekoľko operácii a v roku 2006 mu bol operovaný nádor na mozgu.^[117] To malo čiastočne vplyv na jeho prácu, napríklad keď bol v Porte zistili mu rakovinu kože, v dôsledku čoho chýbal niekoľko prvých mesiacov sezóny 1995/96.^[118][119] Po operácii nádoru na mozgu, Sky Sports News uviedli, že Robson mal zlú reakciu, ktorá mu spôsobila nepatrný opuch mozgu a znecitlivenie ľavej strany.

17. októbra 2006 bolo zverejnené, že Robson môže pokračovať v práci a bolo rozhodnuté o ukončení jeho zmluvy futbalového poradcu pri Írskej reprezentácii.^[120] 6. mája 2007 Robson zverejnil, že mu bola po piatykrát diagnostikovaná rakovina.^[121] V sobotu 17. mája 2008 bol Sir Bobby čestným hosťom finále FA Cupu vo Wembley, keď Portsmouth porazil Cardiff City 1–0 a odovzdal trofej víťaznému kapitánovi, Sol Campbell.

Iné aktivity

Robson vystupoval v množstve reklám, vrátane účasti na v televíznej reklame pre Carlsberg.^[122] Tiež si zahral v reklame „Učenec“ pre ITV počas majstrovstviev sveta vo futbale v roku 200 a majstrovstiev Európy 2004.^[123][124] V roku 2004 po smrti Briana Clougha, Robson krátko suploval za Clougha ako fejtonista v magazíne FourFourTwo,^[125] a od roku 2004 písal týždennú rubriku pre The Mail on Sunday.^[126]

Nadácia Sir Bobbyho Robsona

V roku 1992 Robson prekonal rakovinu čriev, v roku 1995 rakovinu kože, v roku 2006 mu zistili nádor v pravej časti pľúc, ako aj nádor na mozgu. Liečba týchto ochorení ho čiastočne obmedzovala, bol po porážke spôsobenú nádorom v mozgu a po čiastočnej protetike sánky následkom rakovine kože. V roku 2007 mu už piatykrát diagnostikovali rakovinu, tentoraz to boli rakovinové uzliny na oboch stranách pľúc. Vo februári toho roku bolo stanovené, že ide o smrteľné ochorenie, ale do decembra 2008 sa podarilo držať chorobu pod kontrolou dávkami chemoterapie.^[127] Robson po týchto skúsenostiach a krátko potom ako mu už piatykrát diagnostikovali rakovinu zasvätil svoj život pomoci v boji s touto chorobou. Dňa 25. marca 2008 založil nadáciu Sir Bobby Robson Foundation. K novembru 2008 vzrástol majetok nadácie na 1 milión libier.^[128] Zozbierané peniaze boli použité na vybavenie skúšobného výskumného centra umiestneného vo Freemanovej nemocnici v Newcastli a mohli odísť tiež na ďalšie projekty na boj s rakovinou v severovýchodnej časti Anglicka.^[129]

Na pomoc Robsonovej nadácii bol 26. júla 2009 zorganizovaný futbalový zápas medzi Anglickom a Nemeckom. Tento zápas odohrali pôvodné tímy Anglicka a Nemecka z majstrovstviev sveta vo futbale v roku 1990 a ďalší pozvaní hostia, ako opakovaný zápas semifinále, ktorý Anglicko prehralo 4-3 po rozstrele zo značky pokutového kopu.^{[130][131][132]} Pred zápasom, ktorý skončil víťazstvom Anglicka 3-2, bola Robsonovi odovzdaná čestná stráž was given a guard of honour.^[133]

V čase Robsonovej smrti vzrástol majetok jeho nadácie na 1,6 milióna libier.^[134] Celkovo 156 000 libier bolo prijatých, v priebehu 18 dní po Robsonovej smrti,^[135] dňa 15. októbra 2009 bolo oznámené, že majetok nadácie vzrástol na viac ako 2 milióny libier a základe žiadosti Robsonovej rodiny sa Alan Shearer ujal Robsonovej úlohy v nadácii.^[136]

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---