Bob Marley
Bob Marley počas koncertu okolo roku 1980
Základné informácie
Rodné meno	Nesta Robert Marley
Umelecké mená	Tuff Gong
Narodenie	6. február 1945 Nine Mile, Jamajka
Úmrtie	11. máj 1981 (36 rokov) Miami, Florida, USA
Pôsobenie	Spevák-skladateľ, hudobník, gitarista, aktivista
Žáner	reggae, ska, rocksteady
Hrá na nástrojoch	Spev, gitara, klavír, saxofón, harmonika, perkusie, lesný roh Gibson Les Paul Special
Roky pôsob.	1962 – 1981
Vydavateľstvá	Studio One, Upsetter, Tuff Gong
Súvisiace články	Bob Marley & The Wailers The Wailers The Upsetters I Threes
Webstránka	bobmarley.com

Nesta Robert "Bob" Marley, OM (* 6. február 1945, Nine Mile, Jamajka – † 11. máj 1981, Miami, Florida, USA) bol jamajský spevák-skladateľ a hudobník známy svojimi reggae nahrávkami. Bol rytmickým gitaristom a frontmanom ska, rocksteady a reggae skupín The Wailers (1963 – 1974) a Bob Marley & The Wailers (1974 – 1981). Marley sa stal najznámejším a najpredávanejším reggae hudobníkom, so 75 miliónmi predanými albumami po celom svete.^[1] Taktiež dopomohol k rozšíreniu jamajskej hudby a rastafariánstva do celého sveta.^[2]

Marleyho hudbu výrazne ovplyvnili sociálne problémy jeho domoviny.^[3] Medzi jeho najznámejšie skladby patria „I Shot the Sheriff“, „No Woman, No Cry“, „Could You Be Loved“, „Duppy Conqueror“, „Stir It Up“, „Get Up Stand Up“, „Jamming“, „Redemption Song“, „One Love“ a „Three Little Birds“,^[4] rovnako ako jeho posmrtné skladby „Buffalo Soldier“ a „Iron Lion Zion“. Kompilačný album Legend (1984), ktorý bol vydaný tri roky po jeho smrti, sa stal najpredávanejším reggae albumom pričom získal desaťkrát platinovú platňu (v USA ako diamantová platňa)^[5] s predajom viac ako 25 miliónov kópií po celom svete.^[6][7] V roku 2004 zaradil časopis Rolling Stone Boba Marleyho na 11. miesto v zozname najlepších hudobných umelcov všetkých čias.^[8]

Začiatok života a kariéra

Marley sa narodil v malej dedine Nine Mile na Jamajke. Jeho otec, Norval Sinclair Marley (narodený 1885) pracoval ako dozorca na plantáži, keď si vzal 18-ročnú Cedella Booker. Bob Marley mal desať rokov keď jeho otec zomrel na infarkt v roku 1955 vo veku 70 rokov. Marley bol terčom rasových predsudkov už v mladosti vďaka jeho zmiešanému rasovému pôvodu a otázkam o jeho vlastnej rasovej identite, ktoré sa tiahli celým jeho životom. Raz povedal:

Marley a jeho matka sa po otcovej smrti na konci 50. rokov presťahovali do hlavného mesta Jamajky. Bol prinútený naučiť sa sebaobrane, pretože sa vďaka výzoru černocha a malej postave stával terčom zastrašovania a tyranizovania. Získal si úctu vďaka svojej fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku "Tuff Gong". Marley sa tu spoznal s Nevilleom "Bunnym" Livingstonom (neskôr známym ako Bunny Wailer). Zanechal školu vo veku 14 rokov a začal pracovať ako učeň v miestnom zváračskom obchode. Vo svojom voľnom čase sa on a Livingston začali venovať hudbe s Joeom Higgsom, miestnym spevákom a Rastafariánom, ktorého mnohí považujú za Marleyho mentora. Neskôr sa stretol aj s Peterom Toshom, ktorý mal podobné hudobné ambície. V 1962 nahral Marley svoje prvé dve pesničky, "Judge Not" a "One Cup of Coffee", s producentom Leslie Kongom. Tieto pesničky, vydané pod pseudonymom Bobby Martell, nezaznamenali väčšiu pozornosť. Skladby boli neskôr opäť vydané na albume Songs of Freedom, posmrtnej kolekcii Marleyho pesničiek.

Hudobná kariéra

The Wailers

V roku 1964 Bob Marley, Bunny Livingston, Peter McIntosh založili ska-soulovú skupinu, ktorú nazvali The Teenagers. Neskôr zmenili názov na The Wailing Rudeboys, potom na The Wailing Wailers a nakoniec na The Wailers. Neskôr sa k nim pridali Junior Braithwaite, Beverley Kelso a Cherry Smith. V 1966 Braithwaite, Kelso a Smith opustili The Wailers, zanechávajúc len jadro skupiny, trio Marley, Livingston a McIntosh. Marley sa zhostil úlohy lídra, speváka a hlavného skladateľa pesničiek. Veľa zo skorej tvorby The Wailers zachytáva ich prvý singel „Simmer Down“ produkovaný Coxsone Doddom v Studio One. Simmer Down dobyl jamajské rebríčky v roku 1964 a zariadili, že The Wailers sa stali jednou z najžiadanejších skupín v krajine. Nasledovali pesničky ako „Soul Rebel“ a „400 Years“. V roku 1966 si Marley vzal Ritu Andersonovú a žil v jej byte vo Wilmingtone v Delaware pár mesiacov. Po návrate na Jamajku Marley konvertoval a stal sa členom Rastafariásneho hnutia a začal nosiť ich označenie: dredy. Po konflikte s Doddom sa Marley a jeho skupina spojili s Lee „Scratch“ Perrym a jeho skupinou The Upsetters. Hoci sa toto spojenie rozpadlo po menej ako roku, nahrali mnoho dobrých diel skupiny The Wailers. Marley a Perry sa rozišli po spore týkajúcom sa nahrávacích práv, ale zostali priaťelmi a pracovali spolu ešte niekoľkokrát. Medzi rokmi 1968 a 1972, Bob a Rita Marleyovci, Peter McIntosh a Bunny Livingston znova nahrali niektoré staré piesne s JAD Records v Kingstone a Londýne, pokúšajúc sa o komercializáciu hudby The Wailers. Livingston neskôr o týchto pesničkách tvrdil, že „nikdy nebudú vydané na albume… sú to len demá pre nahrávacie spoločnosti.“ Prvý album skupiny, Catch A Fire, bol celosvetovo vydaný roku 1973 a predával sa veľmi dobre. Ďalší rok bol nasledovaný albumom Burnin', ktorý obsahoval okrem iného aj pesničky „Get Up, Stand Up“ a „I Shot The Sheriff“. Eric Clapton urobil z pesničky „I Shot the Sheriff“ v roku 1974 hit, čím zvýšil Marleyho medzinárodný profil. The Wailers sa rozpadli v roku 1974, keď sa traja hlavní predstavitelia tejto skupiny vydali na samostatné sólové kariéry. McIntosh začal nahrávať pod menom Peter Tosh a Livingston pokračoval ako Bunny Wailer.

Bob Marley & The Wailers

Napriek rozpadu Marley pokračoval v nahrávaní ako Bob Marley & The Wailers. V jeho novej skupine účinkovali aj bratia Carlton a Aston „Family Man“ Barrettovci hrajúci na basoch a bubnoch, Junior Marvin a Al Anderson na gitare, Tyrone Downie a Earl „Wya“ Lindo na klávesoch a Alvin "Seeco" Patterson. „I Threes“ skladajúca sa z Judy Mowatt, Marcia Griffiths, a Marleyho ženy Rity poskytovali sprievodné vokály. V roku 1975 zaznamenal Marley prvý medzinárodný hit, „No Woman, No Cry„ z albumu Natty Dread. Tento úspech bol nasledovaný ďalším, tentoraz v podobe albumu Rastaman Vibration (1976), ktorý uspel hlavne v USA, keď zotrval v top desiatke Billboard rebríčku štyri týždne. V decembri 1976, dva dni pred Smile Jamaica, bezplatným koncertom organizovaným jamajským premiérom Michael Manley v pokuse o upokojenie napätia medzi dvoma súperiacimi politickými skupinami, boli Marley, jeho žena a jeho manažér Don Taylor zranení pri útoku neznámeho strelca v Marleyho dome. Taylor a Marleyho žena utrpeli vážne zranenia, ale neskôr sa z nich vyliečili. Bob Marley utrpel len menšie zranenia na hrudi a ruke. Streľba bola politicky motivovaná. Nezávisle od toho koncert pokračoval. Marley odišiel z Jamajky na konci roku 1976 do Anglicka, kde nahral svoje albumy Exodus a Kaya. Exodus zotrval v britskom albumovom rebríčku nepretržite 56 týždňov. Obsahoval štyri hity: „Exodus“, „Waiting In Vain“, „Jamming“, „One Love“.. Neskôr bol Marley zatknutý a usvedčený z prechovávania malého množstva marihuany počas pobytu v Londýne. V roku 1978 Marley účinkoval v inom politickom koncerte na Jamajke: One Love Peace koncert, opäť v úsilí upokojiť súperiace strany. Ku koncu jeho vystúpenia, na Marleyho požiadanie, Marley a jeho politický rival Edward Seaga, vstúpili na pódium a podali si ruky. Survival, vzdorovitý a politikou nabitý album, bol vydaný roku 1979. Pesničky ako „Zimbabwe“, „Africa Unite“, „Wake Up and Live“, a „Survival“ odrážali Marleyho podporu za boj Afričanov. Začiatkom roku 1980 navštívil 17. apríla Zimbabwe kvôli oslavám dňa nezávislosti. Uprising (1980) bol posledný štúdiový album Boba Marleyho a je jeho najviac nábožensky založeným dielom, obsahujúc skladby „Redemption Song“ a „Forever Loving Jah“. V „Redemption Song“ Marley zaspieval verš:

"Vymaň sa z duševného otroctva. Nikto iný, iba my môžeme oslobodiť svoje mysle…"

Confrontation, vydaný posmrtne v roku 1983, zhromažďuje jeho nevydaný materiál vytvorený počas života. Obsahuje aj hit „Buffalo Soldier“ a nové mixy pesničiek, predtým dostupných len na Jamajke.

Rodina

Bob Marley mal niekoľko detí: tri so svojou manželkou Ritou, dve adoptované z Ritinho predchádzajúceho vzťahu a niekoľko ďalších detí od rôznych žien. Oficiálna webstránka Boba Marleyho potvrdzuje jedenásť detí.

Tie uvedené na jeho oficiálnej webstránke sú:

1. Sharon (* 23. november 1964), dcéra Rity z predchádzajúceho vzťahu, ale po svadbe s Ritou ju Marley adoptoval
2. Cedella (* 23. august 1967) s Ritou Marley
3. David "Ziggy", nar. 17. október 1968) s Ritou Marley
4. Stephen (* 20. apríl 1972) s Ritou Marley
5. Robert "Robbie" (* 16. máj 1972) s Pat Williams
6. Rohan (* 19. máj 1972) so Janet Hunt
7. Karen (* 1973) so Janet Bowen
8. Stephanie (* 17. august 1974) s Ritou Marley
9. Julian (* 4. jún 1975) s Lucy Pounder
10. Ky-Mani (* 26. február 1976) s Anite Belnavis
11. Damian (* 21. júl 1978) so Cindy Breakspeare
12. Makeda (* 30. máj 1981) s Yvette Crichton^[9]

Posledné roky a smrť

Diagnóza rakoviny

V júli 1977 mu zistili melanóm (rakovinu) na nechte na nohe. Hovorí sa, že dostal rakovinu, lebo si zranil palec počas futbalu, ale to doktori nikdy nepotvrdili. Marley odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byť „celok“.

Marley považoval doktorov za podvodníkov. Verný tomuto presvedčeniu odmietol všetky chirurgické zákroky a hľadal iné prostriedky, ktoré by neboli v rozpore s jeho náboženským presvedčením. Takisto odmietol spísať závet, na základe rastafariánskeho presvedčenia, že spísanie závetu je potvrdenie smrti, ktoré naruší nekonečnosť ľudského života.

Kolaps a liečba

Rakovina zasiahla Marleyho mozog, pľúca, pečeň a žalúdok. Po odohraní dvoch predstavení na Madison Square Garden, časti jeho 1980 Uprising Tour, skolaboval počas behu v New Yorkskom Central Parku. Pokračovanie Uprising Tour bolo zrušené.

Bob Marley zahral svoj posledný koncert v Stanley Theatery v Pittsburghu 23. septembra 1980. Živá verzia „Redemption Song“ na albume Songs of Freedom bola nahratá na tomto predstavení. Marley potom požiadal o lekársku pomoc mníchovského špecialistu Josefa Isselsa, ale jeho rakovina už bola v konečnom štádiu.

Smrť a posmrtné ocenenia

Počas letu z Nemecka domov na Jamajku, kde mal dožiť svoje posledné dni, začal Marley kolabovať a lietadlo muselo pristáť v Miami, kde ho na okamžité lekárske ošetrenie previezli do nemocnice Cedars of Lebanon Hospital. Zomrel v tej istej nemocnici skorého rána 11. mája 1981 v Miami na Floride vo veku iba 36 rokov. Jeho posledné slová pre jeho vtedy 12-ročného syna Ziggyho boli: „Za peniaze život nekúpiš.“ Marleymu vystrojili štátny pohreb na Jamajke, ktorý kombinoval prvky Etiópskej ortodoxnej cirkvi a rastafariánskych tradícií. Bol pochovaný v hrobke neďaleko jeho rodnej dediny s jeho gitarou Gibson Les Paul, futbalovou loptou, marihuanovým jointom, prsteňom a Bibliou. Mesiac pred smrťou obdržal jamajský Rád za zásluhy (Order of Merit).

Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti a zaručila mu mýtické postavenie v dejinách hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v marci 1994. V roku 1999 určil časopis Time album Exodus za najlepší album dvadsiateho storočia.

Vo februári 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškou Grammy za celoživotné dielo, a Rebel Music, dokument o jeho živote, bol nominovaný na Najlepšie dlhé hudobné video dokladované v Grammy. Toto video získalo rôzne iné ocenenia. S účasťou Rity, niektorými členmi skupiny The Wailers, Marleyho milenkami a deťmi povedalo veľa o jeho príbehu.

Diskografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Diskografia Boba Marleyho

Štúdiové albumy

• The Wailing Wailers (1965)
• Soul Rebels (1970)
• Soul Revolution (1971)
• The Best of the Wailers (1971)
• Catch a Fire (1973)
• Burnin' (1973)
• Natty Dread (1974)
• Rastaman Vibration (1976)
• Exodus (1977)
• Kaya (1978)
• Survival (1979)
• Uprising (1980)
• Confrontation (1983)

Koncertné albumy

• Live! (1975)
• Babylon By Bus (1978)

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bob Marley

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bob Marley na anglickej Wikipédii.