A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Boľševik je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany[1][2][3][2]. Neskôr sa ako boľševik označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval stúpenec marxizmu-leninizmu.
Slovo boľševik sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla pejoratívne označenie komunistu alebo socialistu.
Etymológia
Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená "väčšinár", čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).[4][5][6][7]
Dejiny
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska v roku 1903, na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. menševikov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na Leninovom učení o diktatúre proletariátu, imperializme a socialistickej revolúcii, ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám Lenin.
Naopak menševici boli zástancami klasického marxizmu, a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „buržoázna revolúcia“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od západnej Európy - napr. Francúzskej revolúcie - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo Rusko ešte stále „feudálny štát“).
Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku 1917 však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. VOSR v novembri 1917 sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v Rusku k moci a získali absolútnu moc. V roku 1918 sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku 1925 „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku 1952 Komunistická strana Sovietskeho zväzu. V roku 1921 boľševici zakázali v Rusku (neskoršom Sovietskom zväze) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj menševikov.
Boľševizácia
Okolo roku 1930 prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V Česko-Slovensku boľševické krídlo vedené Klementom Gottwaldom zvíťazilo v roku 1929 na 5. zjazde KSČ.
Iné projekty
Zdroje
- ↑ boľševizmus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 203.
- ↑ a b boľševizmus. In: Krátky slovník slovenského jazyka
- ↑ ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 1. vyd. Praha : Libri, 1996. 511 s. ISBN 80-85983-11-7. S. 35.
- ↑ АНИКИН, Александр. Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь). : Litres, 2022. 329 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04067012-3.
- ↑ Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache
- ↑ boľševik. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 76.
- ↑ DOROTJAKOVÁ, Viktória; FILKUSOVÁ, Mária; KOLLÁR, Dezider; KUČEROVÁ, Eleonóra; MALÍKOVÁ, Mária Oľga, MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka. 1. vyd. Moskva : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 752 s. ISBN 80-08-00909-8. S. 39-40.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ústava
Ústavný činiteľ
Ľavica (politika)
Ľavicový extrémizmus
Štát
Štátna moc
Štátne zásahy do ekonomiky
Štát blahobytu
Abdikácia
Anarchizmus
Apolitickosť
Appeasement
Aristotelovo poňatie demokracie
Aténska demokracia
Boľševik
Cézaropapizmus
Debata
Decentralizácia
Dejiny politického myslenia
Demagógia
Disident
Europocentrizmus
Exilová vláda
Extrémizmus
Filozofia štátu
Geopolitika
Glasnosť
Heteronómie
Hlasovanie
Imperatívny mandát
Inaugurácia
Janovská konferencia
Knieža
Kolonializmus
Kontrarevolúcia
Korporatívny štát
Korporativizmus
Kráľ (panovník)
Legislatívny proces
Legislatívny proces v SR
Liberalizmus
Libertarianizmus
Machiavelizmus
Manažérizmus (riadenie manažérmi)
Mečiarizmus
Medzinárodná organizácia
Medzinárodné vzťahy
Menšinová vláda
Miestne referendum
Mimovládna organizácia
Monarchizmus (hnutie)
Národ
Národný štát
Národnodemokratický štát
Nariadenie vlády Slovenskej republiky
Neokolonializmus
Neoliberalizmus (voľný trh)
Nepotizmus
Neutralita
NGOizmus
Niccolò Machiavelli
Občianska spoločnosť (moderný význam)
Občianske práva
Opatrenie (ministerstvo)
Opozícia (politika)
Otvorená spoločnosť
Partikularizmus
Plebiscit
Politická kultúra
Politická socializácia
Politický extrémizmus
Politický kompas
Politológia
Pravicový extrémizmus
Preambula
Referendum
Rovnosť (politika a právo)
Sekulárny štát
Sloboda slova
Sociálny štát
Spoločenská zmluva (štát)
Stanné právo
Status quo
Status quo ante bellum
Stranícka patronáž
Straníckosť
Strana nového typu
Suverenita (právo)
Teória štátu
Teória elity
Teória spoločenskej zmluvy
Teória verejnej voľby
Teokracia
Typológia politicko-administratívnych vzťahov
Uzurpácia (moc)
Väčšinový volebný systém
Výnimočný stav
Výnos (ministerstvo)
Všeľudová strana
Verejný činiteľ
Veto
Voľby
Voľný mandát
Vojenská diktatúra
Vojenská okupácia
Vyhláška (ministerstvo)
Watchdog
Zásluhový systém
Zbor povereníkov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk