Bitka pri Ticine bola prvou bitkou, ktorú zviedli v roku 218 pred Kr. Hannibalovi vojaci a rímske vojsko na pôde Itálie počas druhej púnskej vojny.

Keď Hannibal prekročil rieku Rhônu (lat. Rhodanus) a prekonal Alpy, jeho vojsko vstúpilo na pôdu Itálie. Rímsky konzul a vojvodca Publius Cornelius Scipio nestihol zabrániť Hannibalovmu postupu a až pri rieke Ticine, ktorá sa vlieva do rieky Pád, dostihol kartáginské vojsko. Aby sa Rimania dostali k nepriateľovi na dosah, museli vybudovať cez riečku Ticino drevený most, chránený obrannou vežou. Hannibal medzitým získaval do svojho vojska príslušníkov domorodých kmeňov, ktorým sľuboval udelenie občianskych práv v Kartágu, iným sľuboval peniaze, otrokom slobodu.

K boju došlo viacmenej náhodou, keď Hannibal aj Scipio sprevádzaní jazdeckými oddielmi, narazili na seba pri prieskume okolitej krajiny. Scipio postavil do predu vrhačov kopijí a gallských jazdcov, Hannibal v strede umiestnil hispánsku jazdu a na krídlach rozmiestnil numidské oddiely. Bitku začali vrhači kopijí, ktorí znepokojovali jazdecké jednotky. Potom sa zapojili do boja jazdecké a pešie jednotky. Napokon Hannibal vrhol do útoku svoju zálohu numidských bojovníkov.

Rimania náhle začali ustupovať, pretože ich veliteľ, konzul P. Cornelius Scipio bol zranený a obávali sa o jeho osud. Zachránil ho jeho syn, budúci víťaz nad Hannibalom. Spolu s jazdcami, ktorí veliteľa chránili vlastnými telami, ustúpili z bojiska a stiahli sa do svojho tábora.

Referencie

• Titus Livius: Dejiny od založenia Ríma XXVII, 46