A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bilbao | |||
Bilbo | |||
mesto | |||
V smere hodinových ručičiek: palác Euskalduna, most San Antón, Guggenheimovo múzeum, Stanica mesta Abando
| |||
|
|||
Krajina | Španielsko | ||
---|---|---|---|
Autonómne spol. | Baskicko | ||
Provincia | Vizcaya | ||
Nadmorská výška | 19 m n. m. | ||
Súradnice | 43°15′S 2°55′Z / 43,250°S 2,917°Z | ||
Najvyšší bod | |||
- výška | 689 m n. m. | ||
Najnižší bod | |||
- výška | 0 m n. m. | ||
Rozloha | 41,50 km² (4 150 ha) | ||
Obyvateľstvo | 345 141 (2015) [1] | ||
Hustota | 8 316,65 obyv./km² | ||
Založenie | 15. jún1300 | ||
Primátor | Juan María Aburto (PNV) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 48001 – 48015 | ||
Tel. predvoľba | 34 (Španielsko) + 94 (Bilbao) | ||
Poloha mesta v rámci Španielska
| |||
Wikimedia Commons: Bilbao | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Bilbao (bask. Bilbo) je najväčšie mesto v Baskicku, autonómnom spoločenstve v severnom Španielsku. Leží v Biskajskom zálive na rieke Nervión. Má 350 000 obyvateľov, s predmestiami 950 000. Mesto je administratívnym centrom provincie Baskicko. Bilbao je tiež priemyselné centrum – vyrábajú sa tu stroje, hlavne lode a ich súčasti, ďalej je tu zastúpený chemický a stavebný priemysel. Svetoznámou stavbou ktorá preslávila celé mesto je postmoderné Guggenheimovo múzeum od Franka Gehryho z roku 1997. V Bilbau sa taktiež nachádza gotická katedrála zo 14. storočia a rada ďalších sakrálnych stavieb a pamiatok.
Dejiny
V okolitých horách boli nájdené stopy po osídlení z 3. a 2. st. pred Kr. Mesto však bolo založené až o niekoľko stoviek rokov neskôr, zakladacou listinou z 15. júna 1300, potvrdenou kráľom Ferdinandom IV. Kastilským na začiatku roku 1301 v Burgose. Potom sa začalo na pravom brehu rieky Nervión s výstavbou mesta.
Geografia
Bilbao sa nachádza v blízkosti severného okraja Pyrenejského polostrova, asi 16 kilometrov od Biskajského zálivu. Mesto sa rozkladá na ploche 40,65 štvorcových kilometrov. Oficiálna priemerná nadmorská výška je 19 metrov, najnižšia 6 metrov a najvyššia 32 metrov. Mesto je obklopené obcami: Derio, Etxebarri, Galdakao, Loiu, Sondika a Zamudio zo severu; Arrigorriaga a Basauri zo západu; Alonsotegi z juhu; Barakaldo a Erandio z východu.
Ekonomika
Po priemyselnej kríze v roku 1980 bolo Bilbao nútené prehodnotiť svoje ekonomické základy. Mesto sa postupne pretransformovalo na služby. Bilbao je domovom mnohých firiem národného a medzinárodného významu, vrátane dvoch TOP 150 najväčších svetových firiem podľa časopisu Forbes: BBVA (#40) a Iberdrola (#122). HDP mesta na jedného obyvateľa bolo v roku 2005 – 26 225€ čo je výrazne nad priemerom krajiny- 22 152€. Podľa ekonomickej ročenky, najsilnejšie sektory sú stavebníctvo, obchod a cestovný ruch. Miera nezamestnanosti dosiahla v roku 2009 14,4%, priemer krajiny bol 18,01%. Napriek tomu to je najvyššia miera nezamestnanosti za posledných desať rokov.
Prístav:
Port of Bilbao je prvotriedny obchodný prístav a patrí medzi päť najlepších v Španielsku. Viac ako 200 pravidelných plavieb spája Bilbao s 500 prístavmi na celom svete. V závere roka 2009 pohyb tovaru predstavoval 31,6 milióna ton. Rusko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a severské krajiny sú hlavnými trhmi. Prístav ročne vyprodukuje 419 miliónov eur na baskickej HDP a generuje takmer 10.000 pracovných miest.
Ťažba:
Železo je hlavnou a najrozšírenejšou surovinou nájdenou v Biskajskom zálive a jeho ťažba je právne chránená od roku 1526. Ťažba bola v minulosti hlavnou činnosťou v Bilbau a veľmi kvalitné minerály boli exportované do celej Európy. V 20. storočí, európske metropoly dovážali okolo 90% Biskajského železa. Aj keď I. a II. svetová vojna urobili z Bilbaa jedno z hlavných železiarských mocností, neskôr kríza vyvolala pokles aktivity.
Turizmus:
Prvá predstava Bilbaa ako turistickej destinácie prišla s vybudovaním železnice medzi Bilbaom a pobrežnou štvrťou Las Arenas v roku 1872.
Skutočná turistická vlna však prišla oveľa neskôr, po otvorení Guggenheimovo múzea v roku 1997. Po roku 1997 zaznamenalo Bilbao pokračujúci vzostupný turistický trend, ktorý vyvrcholil v roku 2009, kedy Bilbao navštívilo 615 000 turistov. Pre porovnanie, v roku 1995 prišlo do Bilbaa 25 000 turistov.
V súčasnosti je Bilbao po San Sebastian druhé najnavštevovanejšie mesto v Baskicku. Väčšina turistov sú domáci návštevníci, prevažne z Madridu a Katalánska. Zo zahraničných turistov majú najväčšie zastúpenie Francúzi, Nemci a Taliani. Cestovný ruch vytvára približne 300 000 000€ ročne na Biskajskej HDP.
Obyvateľstvo
V roku 2013 žilo v Bilbau oficiálne 349 356 obyvateľov
V roku 1530 malo Bilbao približne 65 000 obyvateľov. Od 19. storočia Bilbao zažívalo exponenciálny rast populácie vďaka industrializácii. Po vrchole 433 115 obyvateľov v roku 1982, sa niektoré obce osamostatnili.
Z celkového počtu 355,731 ľudí, ktorí mali bydlisko v Bilbau v roku 2009, len 114 220 (32,1%) sa tu aj narodili. Zvyšných 114 908 ľudí sa narodilo v iných biskajských mestách, zatiaľ čo 9 545 sa narodili v ďalších dvoch baskických provinciách. 85 789 ľudí prišlo zo zvyšku Španielska (hlavne Kastília-León a Galícia), a 33 537 je cudzincov. V Bilbau existuje 127 rôznych národností, aj keď 60 z nich tvorilo menej ako 10 ľudí. Najväčšie zahraničné komunity tvoria Bolívijčania a Kolumbijčania, s 4 879 resp. 3 730. Iné národnosti s viac ako 1 000 obyvateľov sú Rumuni (2 248), Maročania (2 058), Ekvádorci (1 832), Číňania (1 390), Brazílčania (1 273) a Paraguajčania (1 204)
Mesto, pamiatky a významné stavby
Centrum pôvodného historického osídlenia je na pravom brehu rieky Nervión, štvrť Casco Viejo (Staré Mesto, baskicky Zazpikaleak).
V štvrti stojí niekoľko stavieb stredovekého pôvodu:
- Katedrála sv. Jakuba (Santiago de Bilbao, baskicky Donejakue katedrala), stavba trojloďovej baziliky s predsieňou a portikom zo 14. až 15. storočia stojí na mieste pôvodného kostolíka pustovníkov. Renesančný portikus je zo 16. storočia, hlavná brána a oltár až z 19. storočia. Interiér: v chóre sa zachovali pútnické oltáre, dve gotické sochy Panny Márie s dieťaťom a socha sv. Jakuba Staršieho ako pútnika. Od katedrály vedoú úzke uličky s mešťanskými domami z 15.-19.storočia, plné barov a reštaurácií, a schodisko, pri ktorom je situované Archeologické múzeum. Výťahom zo stanice metra sa dá výsť hore na výhliadku, ku cintorínu a ďalšiemu pútnickému chrámu:
- Chrám Panny Márie de Begoňa je predsieňové trojlodie z obdobia prelomu gotiky a renesancie, známe úctou k drobnej drevenej soške plačúcej Panny Márie de Begoňa, ktorá na ľavom kolene drží Ježiška a v pravej ruke kvet ruže.
- Severne od katedrály sa nachádza štvorcové námestie Plaza Nueva s arkádami, postavené okolo roku 1830. Pár stoviek metrov severne je
- Park s nábrežím, ktorému dominuje ranne barokový chrám sv. Mikuláša (San Nicolás de Bari), pôvodne profesný chrám rybárov a námorníkov. Pravidelne sa tu konajú rôzne spoločenské akcie, vystúpenia a pod.
- Kostol sv. Antona (Iglesia San Antón) je gotického pôvodu zo začiatku 15. storočia, stojí na nábreží pri moste San Antón.
- Kostol sv. Dominika (Santo Domingo) s bývalou stavbou kláštora dominikánov bol založený v 14. storočí na námestí Plaza de la Encarnación v štvrti Atxuri. Na druhom brehu rieky:
- Budova železničnej stanice F.C. de Santander a Bilbao s halou otočnenou k nábrežiu – presklenená oceľová konštrukcia s vitrážami z konca 19. storočia. Hala je zmodernizována ako nákupná pasáž s reštauráciami.
- Radnica mesta Bilbao za železničnou stanicou, v rozľahlej štvrti Abando, ktorá sa na rozrastá modernými výškovými budovami.
- Cez most Puente Zubizuri sa dostaneme ku Guggenheimovu múzeu, postmodernej murovanej stavbe s plášťom z kovových plátov z roku 2007, podľa návrhu architekta Franka Gehryho. Pred ňou je dvanásťmetrová drátená konštrukcia psa prerastená kvetinami. Za múzeom stojí najvyššia budova Bilbaa – Iberdrola (Torre Iberdrola, baskicky Iberdrola dorrea), postavená v roku 2011 podľa architekta C. Pelliho (autor Twin Towers v Malajzii), má 165 m.
Školstvo
Baskicko má dvojjazyčný vzdelávací systém, študenti si môžu vyberať medzi štyrmi jazykovými modelmi, ktoré sa líšia v prevahe baskičtiny alebo španielčiny ako hovoreného a písaného jazyka používaného na hodinách.
- Na základných školách prevláda model D- hovorový jazyk je baskičtina a španielčina sa vyučuje ako predmet.
- Na stredných školách prevláda model B- niektoré predmety sa vyučujú v španielčine a niektoré zas v baskičtine.
- Pri maturitných skúškach si zvolí väčšina študentov zas model A- španielčina je hovorový jazyk a baskičtina je predmet.
Vysoké školy:
- University of Deusto – *1886
- University of Bilbao – *1968
- Baskická univerzita – *1980
- Vysoká škola múzických umení a tanca – *2015
Doprava
Letecká doprava
Bilbao Airport (BIO) je najrušnejšie letisko v Baskicku a tiež na celom severnom pobreží. Nachádza sa približne 12 km od Bilbaa. V roku 2010 prepravilo letisko 3 900 000 pasažierov. Svoje lety tu prevádzkuje 15 aerolínií, vrátane Iberia, Lufthansa a TAP Portugal. Medzi TOP destinácie patria Londýn, Frankfurt, Mníchov, Madrid, Paríž, Malága a Amsterdam. Letisko bolo otvorené v septembri 1948 s prvým pravidelným letom do Madridu. Dňa 19. novembra 2000 bola otvorená nová odbavovacia hala navrhnutá architektom Santiagom Calatravom. Vo februári 2009 bol schválený projekt rozšíriť existujúcu budovu a tým zdvojnásobiť jej kapacitu. Hoci mala byť dokončená do roku 2014, súčasná finančná kríza a pokles osobnej dopravy odložil jej dostavbu na rok 2019.
Cestná doprava
V meste sa nachádza 13 mostov spájajúcich obe strany rieky. Bilbao je napojené na európsku cestnú sieť AP-8. So severnou časťou Španielska je mesto spojené ďialnicou A-8, s juhom a ostatkom krajiny dialnicou AP-68.
V meste a jeho okolí sa nachádza viacero dialničných tunelov ktoré zabezpečujú plynulú dopravu v meste i mimo neho.
Lodná doprava
Prístav v Bilbau je štvrtý najrušnejší prístav v krajine po prístavoch Algeciras, Barcelona a Valencia.
Svojou rozlohou je najväčší prístav v Španielsku.
Rok 2007 v číslach:
- Počet prepravených osôb: 172 626.
- Počet vybavených lodí: 3 595
- Príjem tovaru: 40 000 000t.
- Celkové prevádzkové výnosy: 56 700 000€
- Čistý príjem: 25 500 000€
Spoločnosť Brittany Ferries zabezpečuje trajektovú dopravu z neďalekého Santurtzi do Britského Portsmouthu.
Hromadná doprava
Metro
Metro v Bilbau bolo otvorené 11. novembra 1995. Ročne prepraví viac ako 85 000 000 cestujúcich. Má 2 linky, ktoré spájajú oba brehy Bilbaa a jeho metropolitnej oblasti. V súčasnosti sa uvažuje nad treťou linkou metra ktorú ale brzdí nedostatok financií.
Autobusová doprava
Bilbao má 43 autobusových liniek, 28 pre normálne autobusy, sedem pre mikrobusy ktoré premávajú prevažne v častiach mesta, kde sa normálne autobusy nedostanú a osem nočných liniek. Okrem 43 klasických, existuje viac ako 100 autobusových liniek, ktoré spájajú Bilbao s takmer každým sídlom v zálive. Hlavná autobusová stanica – Termibus sa nachádza v západnej časti mesta, v blízkosti štadióna San Mamés.
Prímestská železničná doprava
K dispozícii je 7 prímestských železničných liniek prevádzkovaných troma rôznymi spoločnosťami:
Renfe (štátny dopravca) prevádzkuje 3 linky v metropolitnej oblasti Bilbaa:
C1, Bilbao-Abando-Santurtzi
C2, Abando-Muskiz
C3, Abando-Orduña
FEVE (úzkorozchodná železnica) prevádzkuje jedu linku:
Abando (Concordia) -Balmaseda.
EuskoTren (železničná sieť Baskicko), prevádzkuje tri linky:
Bilbao-Lezama
Atxuri-Ermua
Atxuri-Bermeo.
Spoločnosť EuskoTren je najmladšia (2002) spomedzi týchto troch spoločností a do roku 2020 plánuje rozšíriť svoju sieť liniek.
Šport
Najpopulárnejší šport v Bilbau je tak, ako vo zvyšku Španielska futbal. Ďalším populárnym športom v meste je basketbal.
Hlavný futbalový klub je športový klub, bežne známy ako Athletic Bilbao. Hrá na novom štadióne San Mamés, ktorý bol otvorený v roku 2013 a má kapacitu 53 332 divákov. Athletic Bilbao bol jedným zo zakladajúcich členov španielskej futbalovej ligy – vyhral ju osemkrát. Jeho červené a biele pruhované zástavy možno vidieť po celom meste. Athletic je známy pre svoju baskickú politiku. Za klub môžu hrať iba hráči ktorí pochádzajú alebo majú jasnú súvislosť k Baskicku.
Hlavným basketbalový tím je Bilbao Basket, ktorý hrá v Liga ACB. Ich domovským štadiónom je Bilbao Arena.
Okrem toho, Bilbao ponúka celý rad outdoorových aktivít vzhľadom na svoju polohu medzi morom a kopcovitou krajinou. Turistika a horolezectvo sú v blízkych horách veľmi populárne. Vodné športy, najmä surfovanie, sú vykonávané na neďalekých plážiach.
Partnerské mestá
- Buenos Aires, Argentína, 1992
- Bordeaux, Francúzsko, 2006
- Čching-tao, Čína, 2006
- Medellín, Kolumbia 1998
- Pittsburgh, USA
- Rosario, Argentína, 1988
- San Adrián de Besós, Španielsko
- Tbilisi, Gruzínsko
- Monterrey, Mexiko
Referencie
- ↑ Archivovaná kópia . Ine.es, . Dostupné online. Archivované 2015-04-03 z originálu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bilbao
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk