Bielopavučinovec hľuznatý
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) huby (Fungi, Eumycota) Oddelenie bazídiové huby (Basidiomycota) Trieda (classis) Agaricomycetes Rad (ordo) pečiarkotvaré (Agaricales) Čeľaď (familia) čírovkovité (Tricholomataceae) Rod (genus) bielopavučinovec (Leucocortinarius) Druh (species) Bielopavučinovec hľuznatý (Leucocortinarius bulbiger)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Bielopavučinovec (lat. Leucocortinarius) rod húb z čeľade čírovkovité (Tricholomataceae). Jeho jediným druhom je bielopavučinovec hľuznatý (lat. Leucocortinarius bulbiger).

Do polovice 20. stor. sa považoval za súčasť iných rodov, najmä rodu čírovka (Tricholoma), pavučinovec (Cortinarius) alebo rodu Cortinellus^[1][2].

Staršie sa niekedy radil do čeľade pavučinovcovité (Cortinariaceae)^[2].

Plodnica bielopavučinovca hľuznatého má 5 – 12 cm široký klobúk, najprv klenutý, neskôr plochý, hladký, holý, nehygrofánny, plavý až plavočervenkastý, za mladi na okraji ovešaný bielymi hodvábnymi zvyškami plachtičky. Lupene sú 5 – 10 mm široké, dosť husté, najprv biele alebo krémové, neskôr s hnedastým nádychom a často aj s hrdzavoškvrnitým ostrím. Hlúbik je 3 – 6 cm dlhý, 0,7 – 2 cm hrubý, takmer valcovitý, dolu zúžený, plný, často trochu excentrický, belavý.^[3] Dužina je belavá, nemeniaca sa, nevýraznej chuti a bez nápadnej vône.^[2] Výtrusy sú elipsoidné, hladké, bezfarebné, 7 – 9 × 4,5 – 5 μm veľké. Výtrusný prach je krémový alebo bledookrový.^[3]

Vyskytuje iba v Európe.^[2]

Bielopavučinovec hľuznatý rastie od augusta do novembra^[3] zvyčajne v početných skupinách v humuse suchších ihličnatých (najmä v smrečinách^[4]) alebo zmiešaných lesoch, predovšetkým v teplejších oblastiach.^[2] U nás nie je hojný.^[4]

Je to chutná huba, vhodná na úpravu začerstva i na konzervovanie v octovom náleve.^[4]

Zámena je možná s pavučinovcami, ktorých lupene sú však v dospelosti hrdzavé alebo tmavohnedé.^[4]

• 
  staršia plodnica

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielopavučinovec