Bielopavučinovec - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Bielopavučinovec
Bielopavučinovec hľuznatý
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bielopavučinovec (lat. Leucocortinarius) rod húb z čeľade čírovkovité (Tricholomataceae). Jeho jediným druhom je bielopavučinovec hľuznatý (lat. Leucocortinarius bulbiger).

Systematika

Do polovice 20. stor. sa považoval za súčasť iných rodov, najmä rodu čírovka (Tricholoma), pavučinovec (Cortinarius) alebo rodu Cortinellus[1][2].

Staršie sa niekedy radil do čeľade pavučinovcovité (Cortinariaceae)[2].

Opis

Plodnica bielopavučinovca hľuznatého má 5 – 12 cm široký klobúk, najprv klenutý, neskôr plochý, hladký, holý, nehygrofánny, plavý až plavočervenkastý, za mladi na okraji ovešaný bielymi hodvábnymi zvyškami plachtičky. Lupene sú 5 – 10 mm široké, dosť husté, najprv biele alebo krémové, neskôr s hnedastým nádychom a často aj s hrdzavoškvrnitým ostrím. Hlúbik je 3 – 6 cm dlhý, 0,7 – 2 cm hrubý, takmer valcovitý, dolu zúžený, plný, často trochu excentrický, belavý.[3] Dužina je belavá, nemeniaca sa, nevýraznej chuti a bez nápadnej vône.[2] Výtrusy sú elipsoidné, hladké, bezfarebné, 7 – 9 × 4,5 – 5 μm veľké. Výtrusný prach je krémový alebo bledookrový.[3]

Výskyt

Vyskytuje iba v Európe.[2]

Bielopavučinovec hľuznatý rastie od augusta do novembra[3] zvyčajne v početných skupinách v humuse suchších ihličnatých (najmä v smrečinách[4]) alebo zmiešaných lesoch, predovšetkým v teplejších oblastiach.[2] U nás nie je hojný.[4]

Praktický význam

Je to chutná huba, vhodná na úpravu začerstva i na konzervovanie v octovom náleve.[4]

Možnosť zámeny

Zámena je možná s pavučinovcami, ktorých lupene sú však v dospelosti hrdzavé alebo tmavohnedé.[4]

Galéria

Referencie

  1. Specis Fungorum
  2. a b c d e Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 265.
  3. a b c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 302.
  4. a b c d Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 334.

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Bielopavučinovec

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku
čítajte viac na tomto odkaze: Jedlá





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk