Biela hmota (lat. substantia alba) je typ tkaniva miechy a mozgu. Obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien, nazývaných neurity (axóny), ktoré sú vláknami neurónov. Názov je odvodený od jej bielej farby.

Biela hmota mozgová

V koncovom mozgu sa nachádza pod sivou hmotou, teda pod kôrou. Tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú a vystupujú z kôry, ako aj dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu (asociačné dráhy v rámci jednej hemisféry). Sú v nej vnorené útvary sivej hmoty zvané bazálne gangliá. V predĺženej mieche je na povrchu; prechádzajú ňou vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

Biela hmota mozgová sa skladá z buniek neuroglie (najmä astrocyty a oligodendrocyty) a axónov, neobsahuje však prakticky žiadne neuróny.

Podľa lokalizácie sa rozdeľuje na tri oblasti:

• juxtakortikálna biela hmota – tenká vrstva pod mozgovou kôrou (obsahuje majmä tzv. U-fibrily, krátke prepojovacie vlákna medzi susediacimi oblasťami sivej hmoty)
• periventrikulárna biela hmota – tenká vrstva v blízkosti mozgových komôr
• centrálna biela hmota – biela hmota medzi juxtakortikálnou a periventrikulárnou vrstvou

Toto rozdelenie má svoj význam, pretože pri rôznych ochoreniach bielej hmoty sú často postihnuté jej špecifické oblasti.

Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.