Biblioteca Medicea Laurenziana
Biblioteca Medicea Laurenziana v krížovej chodbe Baziliky San Lorenzo (budova s dlhým radom okien vľavo), Florencia, Taliansko.
Základné informácie
Typ	štátna verejná knižnica (biblioteca pubblica statale)
Založenie	1571 (otvorenie budovy dnešnej knižnice)
Zakladateľ	Cosimo, Pietro a Lorenzo de’ Medici (prvé zbierky) Klement VII. (budova)
Sídlo	Florencia, Taliansko
Knižničný fond
Knihy	126 527
Periodiká	592
Špeciálne dokumenty	11 000 rukopisov, 2 500 papyrusov, 43 ostrakov, 566 prvotlačí
Štatistika
Kontaktné údaje
Adresa	piazza S. Lorenzo, 9 - 50123 - Firenze (FI)
Telefón	+39 0552937911
E-mail	b-mela@cultura.gov.it
Web	www.bmlonline.it

Biblioteca Medicea Laurenziana^[1] (skrátene Laurenziana alebo BML)^{[p 1]} je štátna verejná knižnica vo Florencii v Taliansku. Patrí k najvýznamnejším knižniciam na svete. Jej sláva nespočíva ani tak v množstve, ako skôr v kvalite vlastnených (antických) kódexov.^[13] Dnes obsahuje zbierku vyše 11 000 rukopisov a 2500 papyrusov.^[14][15]

Časť dnešnej knižnice bola zozbieraná a sprístupnená verejnosti už v 15. storočí Mediciovcami. O vznik dnešnej knižnice v priestoroch poblíž Baziliky San Lorenzo sa pričinil pápež Klement VII., ktorý ju zriadil bulou z roku 1532. Renesančná budova knižnice bola navrhnutá a čiastočne vyzdobená Michelangelom Buonarrotim^[14], a slúžila ako architektonický vzor pre neskoršie renesančné knižnice.^[1] Otvorená bola v roku 1571.^[13]

O vznik prvej zbierky kníh neskôr obsiahnutých vo fondoch Laurenziany sa zaslúžili mecenáši vedy a umenia, Cosimo, Pietro a Lorenzo Mediciovci. K budovaniu fondu dnešnej knižnice prispeli aj humanisti ako Angelo Poliziano, Pico della Mirandola a Grék Laskaris.^[16] Mediciovci založili súkromnú knižnicu vo svojom paláci a verejnú knižnicu v Kláštore San Marco obsahujúcu zbierku po Niccolovi Niccolim. Časť mediciovskej knižničnej zbierky bola verejnosti sprístupnená už pred rokom 1494, no po zvrhnutí Mediciovcov bol ich palác vyrabovaný a to, čo z knižnice zostalo bolo prenesené do Kláštora San Marco.^[13]

Z Kláštora San Marco bola zbierka odpredaná do Ríma, Lorenzovmu synovi Giovannimu, ktorý bol v roku 1513 zvolený za pápeža Leva X. Pápež Klement VII. (Giulio de’ Medici) knižnicu vrátil do Florencie a poveril Michelangela Buonarrotiho, aby navrhol dôstojné priestory v krížovej chodbe Baziliky San Lorenzo.^[13][14]

Prvé nákresy budovy vznikli v roku 1523, no ich realizáciu už Michelangelo nedokončil. Vyrezávaný strop z lipového dreva a lavice dokončili odlišní remeselníci, mozaikovú podlahu z červeno-bielej terakoty, ktorá reprodukuje dizajn stropu vytvoril Nicolò di Raffaello. Michelangelove návrhy schodiska knižnice dokončili Bartolomeo Ammanati a Giorgio Vasari v roku 1559. Okná z farebného skla pochádzajú od Raffaelovho študenta, Giovanniho da Udine.^[13]

Knižnica bola otvorená 11. júna 1571 za vlády Cosima I. a pozostávala z približne 3000 kódexov. Nástupcovia Cosima I. knižnicu vo všeobecnosti zanedbávali a starostlivosť o ňu prenechali kapitule Baziliky San Lorenzo. Lotrinská dynastia knižnicu na druhej strane obohatila o významné zbierky a umožnila učencom širšie konzultácie textov, pričom zabezpečila aj menovanie mimoriadne fundovaných knihovníkov.^[13]

Po zrušení rehoľných rádov v Taliansku v dôsledku Napoleonovej politiky (1808) prešla knižnica veľkým rozvojom. V 19. storočí získala veľké množstvo exemplárov. Na počesť grófa Angela Mariu d’Elci bola vedľa Michelangelovho salónu postavená rotunda od Pasqualeho Pocciantiho, do ktorej boli uložené Elcim darované exempláre prvotlačí.^[13] Rotunda bola otvorená v roku 1841 a až do roku 1970 slúžila ako čitáreň.^[17]

Talianska fašistická vláda neskôr navýšila dotáciu Laurenziany, vďaka čomu mohla knižnica získať bohatú sériu gréckych egyptských papyrusov a niekoľkých ostrakov.^[13]

V knižnici je dnes uskladnených vyše 11 000 rukopisov.^[15] Najvýznamnejšou je zbierka gréckych a latinských rukopisov. Medzi významné rukopisy patria pôvodné diela Tacita, Plínia, Aischyla, Sofokla, Quintiliána a Vergília, či niektoré autogramy Petrarcu a Boccaccia.^[18] Z hľadiska práva patrí k najcennejším rukopisom je Littera Florentina, rukopis Digesta Iustiniani z 6. storočia, ktorý bol do knižnice uložený v roku 1786.^[2] Knižnica tiež vlastní zbierku približne 2 500 papyrusov, 43 ostrakov, 566 prvotlačí, 1 681 kníh zo 16. storočia, 592 titulov odborných periodík a celkovo 126 527 tlačených diel.^[15]

• 
  Vestibul a Michelangelovo schodisko
• 
  Vyrezávaný strop v renesančnej čitárni
• 
  Vitrážové okno
• 
  Kupola v d’Elciho sále od Pasqualeho Pocciantiho
• 
  Exteriér kláštorných priestorov (Chiostro dei Canonici), v ktorých sa knižnica nachádza

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biblioteca Medicea Laurenziana