A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Betlehemská kaplnka je sakrálna stavba v pražskom Starom Meste.
Do histórie i do povedomia najširšej verejnosti sa zapísala ako miesto, kde kázaval Majster Ján Hus. V tom období sa kaplnka stala jedným z najvýznamnejších ohnísk príprav neskoršieho husitského revolučného hnutia.
Dejiny
Kaplnka určená pre české kázne bola založená zriaďovacou listinou z 24. mája 1391 a v tom istom roku sa začalo i so stavbou, ktorá trvala do roku 1394.[1] Podnet k výstavbe svätostánku, v ktorom by sa kázalo v rodnom jazyku dal Hanuš z Milheimu, dvoran kráľa Václava IV., a kupec Ján Kříž, jeden z mála staromestských konšelov, ktorý poskytol na stavbu časť svojich pozemkov. Druhá časť bola zabraná z pozemku cintorína pri kostole sv. Filipa a Jakuba, postavenom na dnešnom Betlémskom námestí.
Vďaka prieskumu, starým zobrazeniam, plánom a písomným prameňom dnes vieme, že to bol vo vtedajšej Prahe najväčší zhromažďovací priestor - mal 798 m2 - do ktorého sa vošlo tritisíc ľudí. Kaplnka mala lichobežníkový pôdorys bez presbytéria[2], tri neveľké vchody z troch rozličných strán, v južnom priečelí s dvoma štítmi, šesť okien a vnútri strop podopretý dvoma piliermi. K východnej strane priliehal domček kazateľa so sakristiou, ktorý postavili čiastočne z materiálu po zbúranej Křížovej pivovarskej sladovni.
Keď sa v roku 1402 profesor Karlovej univerzity Majster Ján Hus stal v poradí tretím kazateľom v kaplnke, dal na jej steny vymaľovať obrazy a nápisy v duchu svojich kázní. Na kázanie sem často chodila i druhá manželka Václava IV., kráľovná Žofia Bavorská.[2] Výmaľbu doplnil aj Husov nástupca Jakoubek zo Stříbra. V rokoch 1536 - 1548 venovala v prospech kaplnky svoj majetok pražská obyvateľka Alžběta Cvoková, ktorý bol použitý na zaklenutie kaplnky hviezdicovou sieťovou klenbou a obnovu „pre česť a chválu božiu a slávnej pamäte Majstra Jana Husa“.[3]. Jej rebrovanie nieslo pätnásť osembokých pilierov v troch radoch.
Kostol sv. Filipa a Jakuba stojaci pred kaplnkou zrúcali zrejme za husitských vojen a v rohu cintorína postavili v r. 1558 poschodovú zvonicu. Po roku 1609 získala kaplnku Jednota bratrská, ale po bitke na Bielej hore dostali objekt v roku 1622 jezuiti. Tí ju museli v roku 1638 vrátiť univerzite, ale pri predaji jej majetku kaplnku v roku 1681 kúpili a neskôr pri nej zriadili seminár. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 kaplnka pustla, až ju roku 1786 na návrh staviteľa F. L. Hergeta čiastočne zrúcali a medzi troma obvodovými stenami zriadili erárny dvor so skladmi stavebného materiálu. O pol storočia neskôr, v rokoch 1836 - 1837, tu postavili trojposchodový nájomný empírový dom.
Záujem o Husovu pamiatku a o husitské revolučné hnutie vôbec podnietil už v druhej polovici 19. storočia výskum po zvyškoch Betlehemskej kaplnky. Hĺbkový prieskum spomínaného nájomného domu v roku 1919 potvrdil, že tri obvodové múry niekdajšej kaplnky a dom kazateľa stoja. Po februári 1948 bolo z podnetu Zdeňka Nejedlého rozhodnuté o obnove kaplnky a obytný dom bol znárodnený a demolovaný.[4]
Projekt vypracoval architekt Jaroslav Fragner na objednávku predstaviteľov komunistického režimu, ktorý časť svojej legitimity zakladal na svojbytnej interpretácii husitského dedičstva. Fragner sám o tejto rekonštrukcii napísal, že: „zmyslom obnovy nebola regenerácia pamiatky ako účelového zariadenia, ale vyzdvihnutie pamätníka českého husitstva“.[5] Rekonštrukcia prebiehala medzi rokmi 1950 a 1952.[6], a to v usporiadaní s trámovým stropom a dvoma piliermi, ako za života Majstra Jána Husa. Interiér bol doplnený konzervovanými zvyškami nápisov z čias Husových a Jakoubkových a s novými nástennými maľbami podľa stredovekého Jenského kódexu.
V roku 1962 Betlehemskú kaplnku vyhlásili za jednu z prvých národných kultúrnych pamiatok v Česku. V súčasnosti kaplnka slúži i ako slávnostná aula Českého vysokého učení technického v Prahe.
Referencie
- ↑ KUBÍČEK, Alois: Betlémská kaple, Praha 1953, S. 56–57.
- ↑ a b KUBÍČEK, Alois: Betlémská kaple, Praha 1953, S. 20–23.
- ↑ VLČEK, Pavel, a kol: Umělecké Památky Prahy, Staré město a Josefov, Academia, Praha 1996, S. 59–60
- ↑ VLČEK, Pavel; A KOL.. Umělecké Památky Prahy, Staré město a Josefov. Praha : Academia, 1996. (česky)
- ↑ FRAGNER, Jaroslav: rukopisné poznámky' in: Jaroslav Fragner náčrty a plány (výstavní katalog), Galerie Jaroslava Fragnera, Praha 1999, S. 58.
- ↑ VLČEK, Pavel (cit. v pozn. 2) S. 58.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Betlehemská kaplnka
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk