A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bentonit | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | montmorillonit, beidellit, nontrolit a iné ílové minerály |
Akcesórie | kremeň, živce, biotit |
Vlastnosti | |
Textúra | pelitická |
Farba | biela až žltosivá |
Bentonit je ílovitá hornina, ktorá vzniká rozkladom vulkanického skla. Tvorí ho zmes ílových minerálov skupiny smektitu, hlavne montmorillonitu, beidellitu a nontronitu. Jeho typickou vlastnosťou je, že pri styku s vodou intenzívne napučiava.
Ako prvý tento termín použil W.C. Knight v roku 1887. Horninu pomenoval podľa mesta Fort Benton v americkom štáte Montana[1].
Vlastnosti a zloženie
Je to hornina zemitej štruktúry, obyčajne biela, sivá až svetlozelená. Pri čerstvom reze má voskový lesk. Charakteristická je najmä svojim napučiavaním pri styku s vlhkosťou, ktoré môže dosiahnúť i 12-násobný nárast objemu.
Bentonit tvoria smektitové minerály, teda vrstevnaté hydratované íly, ktoré tvorí 3 vrstvová sieť hlinitokremičitanových tetraédrov a oktaédrov v pomere 2 : 1. Oktaédre (tvorené kyslíkom, hydroxylovou skupinou a železom, horčíkom alebo hliníkom) sa nachádzajú medzi dvoma vrstvami tetraédrov (tvorené kyslíkom a kremíkom alebo hliníkom) a medzivrstvový priestor je vyplnený vymeniteľnými katiónmi (vápnikom, sodíkom, draslíkom, horčíkom a inými), vodou alebo rôznymi inými napr. aj organickými zlúčeninami. Ióny v medzivrstvovom priestore sa naväzujú do minerálnej štruktúry čím vyrovnávajú záporný náboj, ktorý môže vznikať ak je v oktaédroch naviazaný Fe2+ alebo Mg2+ za Al3+ alebo Fe3+, prípadne v tetraédroch ak je Si4+ nahradené za Al3+[1].
Väčšinou sa rozlišujú draselné (K), sodné (Na), vápenaté (Ca) a hlinité (Al) bentonity. Pre svoje vlastnosti sú zaujímavé hlavne Na-bentonity, ktoré najviac napučiavajú, zatiaľ čo Ca-bentonity nenapučiavajú vôbec.
Vznik
Bentonity vznikajú rozpadom vulkanického skla a popola v alkalickom, najčastejšie morskom alebo jazernom prostredí za vzniku smektitových minerálov. Ak pokračuje rozpad dochádza aj k vzniku illitu (K-bentonity). Často sa nachádzajú v relatívne tenkých vrstvách, ktoré však môžu mať obrovský plošný rozsah, čím sa stávajú vhodnou horninou pre stratigrafickú koreláciu. Sú často sprevádzané ílovitými bridlicami alebo uhlím[2].
Využitie
Pre svoje zaujímavé technické vlastnosti a bielosť majú široké technické využitie. Používa sa ako bieliaca látka v naftárskom, textilnom a potravinárskom priemysle. Plnidlo a pojivo v chemickom a gumárenskom priemysle. Ďalej sa využíva ako súčasť výplachu pri hlbinnom vŕtaní, ako tesniaca látka pri stavbe skládok komunálneho a nebezpečného odpadu a na mnohé ďalšie účely[3]. Ťaží sa povrchovým spôsobom.
Výskyt
Vo svete
Najväčšími producentmi bentonitu na svete sú USA (napr. ložiská Clay Spur vo Wyomingu, alebo Sanders v Arizone), ďalej Grécko, Turecko a Nemecko.
V Česku sú známe ložiská Braňany pri Moste, Černý vrch a Rokle pri Kadani.
Na Slovensku
Na Slovensku sa vyskytujú hlavne v mladotreťohorných sedimentoch na východnom Slovensku (lokality Fintice, Nižný Hrabovec, Kuzmice, Lastovce, Svinica, Terňa, Oreské, Michaľany a Nižný Žipov). Na strednom Slovensku sa nachádzajú neťažené ložiská okolo Zvolena (Lieskovec, Očová), ťažené ložiská medzi Starou Kremničkou a Lutilou[4] a pri Jelšovom potoku[3]. V roku 2001 sa na Slovensku vyťažilo 80 tisíc ton bentonitu, v roku 2013 to bolo 184 tisíc ton.[5]
Referencie
- ↑ a b Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
- ↑ Spears, D.A., 2003, Bentonites and tonsteins. in Middleton, G.V. (Editor), Encyclopedia of Sediments and Sedimentary Rocks. Kluwer Academic Press, Dordrecht, s. 61-66
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D. Veda, Bratislava, s. 181
- ↑ Záhada Lutilského Územného plánu . lutila.eu, 2019-03-18, . Dostupné online.
- ↑ NERASTNÉ SUROVINY SR 2014, kap. 2 BENTONIT (str. 71) . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bentonit
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šelak
Žltá 2G
Žltá SY
Β-Kryptoxantín
Acesulfám draselný
Acetanhydrid
Aktívne uhlie
Amarant
Amoniak
Anoxomer
Antokyán
Argón
Aspartám
Bentonit
Benzoan sodný
Benzoylperoxid
Benzylalkohol
Betakarotén
Bifenyl
Brilantná čierna BN
Brilantná modrá FCF
Brilantná zelená BS
Bután
Celulóza (organická látka)
Chlór
Chlorid amónny
Chlorid cínatý
Chlorid draselný
Chlorid horečnatý
Chlorid vápenatý
Chlorofyl
Citrát trisodný
Citrát trivápenatý
Difosforečnan
Dihydrogéncitrát sodný
Dihydrogencitrát vápenatý
Dihydrogenfosforečnan sodný
Dusík
Dusičnan draselný
Dusičnan sodný
Dusitan sodný
Erytorban sodný
Etanol
Etylacetát
E číslo
Flavínmononukleotid
Flavoxantín
Glutaman sodný
Glycín
Glycerol
Hélium
Hexakyanoželeznatan draselný
Hexametyléntetraamín
Hliník
Hydrogéncitrát sodný
Hydrogénsíran sodný
Hydrogénuhličitan sodný
Hydrogencitrát vápenatý
Hydrogenfosforečnan vápenatý
Hydrogensíran draselný
Hydrogenvínan draselný
Hydroxid draselný
Hydroxid sodný
Hydroxid vápenatý
Inozinát sodný
Jodid draselný
Jodid vápenatý
Karagén
Karamel
Karmín
Karotén
Kyselina adipová
Kyselina askorbová
Kyselina benzoová
Kyselina chlorovodíková
Kyselina citrónová
Kyselina erytorbová
Kyselina fumarová
Kyselina glutámová
Kyselina jablčná
Kyselina jantárová
Kyselina mliečna
Kyselina mravčia
Kyselina octová
Kyselina propiónová
Kyselina sírová
Kyselina sorbová
Kyselina trihydrogenfosforečná
Kyselina vínna
Kyslík
Lanolín
Manitol
Metylpropán
Mliečnan sodný
Mravčan amónny
Mravčan vápenatý
Niacín
Octan sodný
Oxidy dusíka
Oxid chloričitý
Oxid dusný
Oxid horečnatý
Oxid kremičitý
Oxid siričitý
Oxid titaničitý
Oxid uhličitý
Oxid vápenatý
Pektín
Propán
Propionát draselný
Propionát sodný
Propionát vápenatý
Riboflavín
Sépiolit
Síran amónno-hlinitý
Síran amónny
Síran draselný
Síran draselno-hlinitý
Síran meďnatý
Síran sodný
Síran vápenatý
Sorban draselný
Sorbitol
Striebro
Sukralóza
Talk
Tartrazín
Tetracyklín
Tiosíran sodný
Trietylcitrát
Uhličitan železnatý
Uhličitan draselný
Uhličitan horečnatý
Uhličitan sodný
Uhličitan vápenatý
Vermikulit
Vodík
Zlato
Zoznam prídavných látok v potravinách
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk