A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Benito Mussolini | ||||||||
27. predseda vlády Talianska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 31. október 1922 – 25. júl 1943 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 29. júl 1883 Predappio, Talianske kráľovstvo | |||||||
Úmrtie | 28. apríl 1945 (61 rokov) Giulino di Mezzegra, Talianske kráľovstvo | |||||||
Politická strana | Národná fašistická strana | |||||||
Profesia | politik, učiteľ, žurnalista | |||||||
Národnosť | Talian | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Rachele Guidi | |||||||
Odkazy | ||||||||
Benito Mussolini (multimediálne súbory) | ||||||||
Benito Mussolini (* 29. júl 1883 Predappio, Romagna – † 28. apríl 1945, pri Miláne) bol vodca talianskeho fašizmu a v rokoch 1922 – 1943 fašistický diktátor v Taliansku.
Mladosť
Narodil sa v rodine kováča a učiteľky. Výchovy sa mu dostalo v saleziánskom kláštore, neskôr v učiteľskom inštitúte vo Forlì.
Vo veku 17 rokov, roku 1900, vstúpil do Talianskej socialistickej strany (PSI). Roku 1902 odišiel do Švajčiarska, aby unikol pred vojenskou službou. Pracoval tam ako pomocný stavebný robotník. Medzi talianskymi emigrantmi sa formovali aj jeho politické názory a viedol syndikalistickú propagandu (združovanie sa do odborových organizácií).
Keď ho doživotne vypovedali zo Švajčiarska, vrátil sa do Talianska, kde absolvoval základnú vojenskú službu. Potom vyučoval francúzštinu a neskôr bol novinárom. V rokoch 1909 – 1912 bol šéfredaktor socialistických novín La lotta di classe (Triedny boj), roku 1912 šéfredaktorom denníka socialistickej strany L'Avanti!.
Napísal knihu Giovanni Hus, Il veridico (slovensky Ján Hus, Hlásateľ pravdy), ktorá vyšla v roku 1913 vo vydavateľstve Podrecca a Galantara v Ríme. Bola súčasťou vydavateľskej série „Mučeníci slobodného myslenia“ s deklarovaným úmyslom vzbudiť v čitateľoch „nenávisť k akejkoľvek forme duchovnej a profánnej tyranie“. Slovo „Pravda“ (veridico), ktoré pridal ako synonymum k Husovi, potom používal vo svojom pseudonyme vero eretico (skutočný heretik alebo naozajstný kacír), ktorými podpisoval svoje články v tomto období. Kniha bola viacej publicistická ako odborná.[1] (V roku 1921, keď sa stal poslancom knihu odsúdil a po prevzatí vlády fašistami a podpísaní konkordátu Talianska a Vatikánu v roku 1929, kniha zmizla z knižníc a kníhkupectiev a zároveň bola znovu vydaná v anglickom preklade John Hus, New York: Albert and Charles Boni, 1929).
Zo socialistickej strany a novín L'Avanti ho vylúčili, keď sa koncom roka 1914 stal prívržencom vstupu Talianska do prvej svetovej vojny. V novembri 1914 s peniazmi od francúzskej vlády založil nový denník Il Popolo d'Italia (Ľud Talianska).
Po vstupe Talianska do vojny išiel dobrovoľne bojovať. Roku 1917 bol však ranený a musel opustiť vojenskú službu.
Vzostup a fašistické Taliansko
Doma sa znova venoval politike. Už v novembri 1914 vstúpil do milánskej časti Fasci d'azione rivoluzionaria internazionalista (Zväzky revolučných internacionalistických akcií), čo boli syndikalistickí socialisti, ktorí boli za vstup Talianska do prvej svetovej vojny). Po vojne, vo februári 1919, Mussolini založil pod názvom Fasci di Combattimento (Bojové zväzky), prvé ozaj fašistické skupiny - predchodcu toho, čo dnes nazývame fašisti (z talianskeho fasci =zväzky). Z Fasci di Combattimento neskôr vznikla fašistická strana a Mussolini sa stal jej vodcom. Fašisti získavali podporu vďaka neutešenej situácii krajiny po prvej svetovej vojne (politický chaos, nezamestnanosť a pod.). Bojové družiny fašistov („zväzky“) organizovali aj krvavé útoky proti predstaviteľom demokratickej verejnosti. V takejto atmosfére teroru Mussolini čoskoro získal spojencov medzi podnikateľmi.
15. mája 1921 sa stal poslancom. Na jeseň 1922 už Mussolini otvorene žiadal účasť svojej strany vo vláde. Koncom októbra 1922, spolu s ďalšími predákmi fašistického hnutia, zorganizovali tzv. Pochod na Rím, pochod „zväzkov“ do hlavného mesta, ktorý sa skončil tak, že kráľ Mussoliniho požiadal o vytvorenie novej vlády. Najprv v nej Mussolini, ako najmladší predseda vlády v talianskych dejinách, mal len štyroch ministrov, ale volebný zákon z roku 1924 a niekoľko výnimočných opatrení z rokov 1925 – 1927 (o. i. zavraždenie socialistického vodcu Giacoma Matteotiho v júni 1924, vyhlásenie diktatúry v januári 1925, zrušenie slobody tlače v decembri 1925, zavedenie korporatívneho systému v roku 1926) umožnili ovládnutie politiky a hospodárstva Talianska fašistami. Nakoniec v roku 1929 získali podporu aj katolíckej cirkvi (tzv. Lateránske zmluvy). Formálne však Taliansko ostalo monarchiou s kráľom.
Nastalo obdobie perzekúcie všetkých demokratov v krajine, dobyvačná politika (útok na Korfu 1923, obsadenie Etiópie 1935, podpis paktu s Hitlerom proti Kominterne roku 1937, účasť na mníchovskej dohode roku 1938, podpis spojenectva s Hitlerom roku 1939, obsadenie Albánska roku 1939).
Druhá svetová vojna
Mussolini napokon zatiahol svoju krajinu do druhej svetovej vojny, keď roku 1940 vstúpil s Hitlerom do vojny proti Francúzsku a vypovedal vojnu Anglicku. V tom istom roku zaútočil Mussolini proti Grécku, ale neuspel, a Nemci museli Talianov roku 1941 v Grécku zachraňovať. Taliansko potom do roku 1943 (spolu s Nemeckom a Bulharskom) okupovali Grécko. Aj po prepadnutí Sovietskeho zväzu Taliani bojovali po boku Nemecka.
Po neúspechoch v Grécku sa neúspechy Talianska kopili. 25. júla 1943 sa väčšina Mussoliniho kolegov (aj gróf Galeazzo Ciano, minister zahraničia a Mussoliniho príbuzný) obrátila proti nemu a na hlasovaní Veľkej fašistickej rady hlasovali proti nemu. Kráľ Viktor Emanuel III. nato vyšiel zo svojho dovtedajšieho ústrania, Mussoliniho odvolal a dal ho rýchlo zatknúť. Potom ho poslal do horského hotela Campo Imperatore v pohorí Gran Sasso v strednom Taliansku (Abruzzo) do úplnej izolácie (prakticky väzenia).
Mussoliniho pád a smrť
Mussoliniho nahradil Maresciallo d'Italia Gen. Pietro Badoglio, ktorý ihneď vyhlásil vo svojom slávnom prejave „La guerra continua a fianco dell'alleato germanico“ („Vojna pokračuje po boku nemeckého spojenca“), ale pritom v skutočnosti pracoval na dohode o kapitulácii, ktorú potom aj 8. septembra so spojencami podpísal.
12. septembra 1943 skupina hitlerovských výsadkárov na čele s Ottom Skorzenym uniesla Mussoliniho v spektakulárnej akcii z Gran Sasso. Akciu naplánoval generál Kurt Student. Mussolini potom v severnom Taliansku zriadil nemeckú bábkovú Taliansku socialistickú republiku (tzv. Republika Salò), pričom Mussolini býval v Gargnane. V tejto republike sa Mussolini vrátil ku svojim predošlým socialistickým a kolektivistickým názorom a nechal popraviť aj niektorých z fašistických vodcov, ktorí ho predtým „zradili“, vrátane Galeazza Ciana. V tomto období napísal aj svoje pamäte s názvom „Môj vzostup a pád“.
27. apríla 1945 popoludní pri dedine Dongo (jazero Como), tesne pred tým, ako spojenci dorazili do Milána, Mussoliniho spolu s vtedajšou partnerkou Clarettou Petacci chytili talianski partizáni, keď smeroval do Chiavenni, aby nastúpil do lietadla do Švajčiarska, kam chcel utiecť. O deň neskôr oboch popravili spolu s ich 16-členným sprievodom (väčšinou ministri a úradníci Talianskej socialistickej republiky). 29. apríla ich telá previezli do Milana a na námestí Piazzale Loreto nakoniec zavesili hlavami dole päť tiel na čerpaciu stanicu, kde do nich ľudia hádzali kamene.
Mussoliniho pochovali v neoznačenom hrobe na milánskom cintoríne. Jeho telo bolo z hrobu nakrátko ukradnuté, ale potom roku 1950 previezli jeho pozostatky do rodného Predappia. Je tam pochovaný v krypte (jediná posmrtná česť preukázaná Mussolinimu). Krypta je lemovaná mramorovými "zväzkami" – fasces cum securibes - symbolmi antickej Rímskej republiky a fašizmu a na hrobke je jeho veľká mramorová busta.
Referencie
- ↑ HELAN, Pavel. Duce a kacíř – Literární mládí Benita Mussoliniho a jeho kniha Jan Hus, muž pravdy. 1. vyd. : L. Marek, 2006. ISBN 80-86263-82-7. S. 399. (po česky)
Literatúra
- HIBBERT, Christopher: Mussolini : Vzestup a pád Duceho. Praha : Argo, 2020. 343 s. ISBN 978-80-257-3349-3
- MILZA, Pierre: Mussolini. Praha : Volvox Globator, 2013. 950 s. ISBN 978-80-7207-894-3
- MALLETT, Robert: Mussolini in Ethiopia, 1919 – 1935 : the origins of Fascist Italy's African war. New York : Cambridge University Press, 2015. vii + 228 s. ISBN 978-1-107-09043-9
- RIDLEY, Jasper: Mussolini. Praha : Themis, 2002. 418 s. ISBN 80-7312-007-0
- HELAN Pavel: Duce a kacíř – Literární mládí Benita Mussoliniho a jeho kniha Jan Hus, muž pravdy. L. Marek, 2006. 399 s. ISBN: 80-86263-82-7, jazyk: český
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benito Mussolini
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Údolie kráľov
1. apríl
1. február
1. marec
1. september
10. august
10. február
10. júl
10. jún
10. roky 20. storočia
11. jún
11. marec
12. august
12. júl
12. jún
12. máj
12. marec
13. máj
13. september
14. jún
14. máj
15. február
15. júl
15. január
15. marec
16. apríl
16. september
17. január
17. máj
17. marec
17. október
18. august
18. február
18. júl
18. máj
18. október
19. apríl
19. jún
19. september
19. storočie
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1944
1956
1969
1975
1980
1982
1983
1986
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. máj
20. apríl
20. január
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2023
21. január
21. máj
21. storočie
22. august
22. február
23. apríl
23. január
23. marec
23. september
25. január
25. marec
25. september
26. júl
26. jún
26. január
27. jún
27. máj
27. september
28. apríl
28. február
28. január
28. október
29. máj
3. apríl
3. august
3. február
3. jún
30. december
30. január
30. máj
30. roky 20. storočia
4. apríl
4. november
5. marec
6. august
6. september
7. júl
7. jún
7. marec
8. apríl
9. apríl
9. jún
9. marec
9. september
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan J. Perlis
Albert Marenčin
Aleksander Krawczuk
Alojz Klimo
Andrej Lettrich
Archibald Vivian Hill
Benito Mussolini
Betty White
Blake Edwards
British Broadcasting Corporation
Carl Amery
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Lehotská
Desaťročie
Egypt
Elena Čepčeková
Elmer Bernstein
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Francis William Aston
Franjo Tuđman
Fridtjof Nansen
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Mathé
Július Pántik
Július Torma
Jacinto Benavente
Jack Kerouac
Jason Robards
Jicchak Rabin
José Saramago
Judy Garland
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kultúra (spoločenské vedy)
Leon Max Lederman
Luigi Cavalli-Sforza
Margherita Hacková
Matej Rákoš
Medzinárodný zväz železníc
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel de Certeau
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Niels Bohr
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondrej Gábor
Otto Smik
Paríž
Paul Scofield
Pier Paolo Pasolini
René Roubíček
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Royal Air Force
Seymour Martin Lipset
Slobodan Aljančić
Slovensko
Sovietsky zväz
Spojené kráľovstvo
Stephen Edelston Toulmin
Storočie
Taliansko
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Tutanchamón
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vojtech Filkorn
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk