Benetus (po slovensky: Beňo, Beňäta; po latinsky: Benetus; po maďarsky: Beneta) (* ? – † ?1055) bol v rokoch 1046-1055 ostrihomským arcibiskupom.

Z Väčšej legendy o sv. Gerardovi sa dozvedáme, že po vypuknutí nepokojov v Uhorsku v roku 1046 uteká do bezpečia spolu s čanádskym biskupom Gerardom, nitrianskym biskupom Bystríkom a jágerským biskupom Buldom do opevneného kráľovského sídla Stoličného Belehradu (maď. Székesfehérvár).

Po správe, že sa kráľoviči Ondrej a Levente blížia k Pešti, sa biskupi rozhodli, že ich pôjdu privítať, aby jedného z nich korunovali uhorským kráľom. Keď sa biskupi priblížili k peštianskemu prievozu, dostihlo ich pri Dunaji vojsko pohanského Vatu, ktoré na nich zaútočilo z hory Kelen s úmyslom ich usmrtiť. Spŕška kameňov, ktorá biskupov zasiahla, biskupa Buldu smrteľne zranila. Biskupi Gerard a Bystrík boli tiež umučený. Jedine Benetu zachránil knieža Ondrej z rúk pohanov.