Basový bubon alebo aj veľký bubon, či kopák (ang. bass drum) je súčasť súpravy bicích nástrojov a je najväčším bubnom bicej súpravy. Je charakteristický silnou konštrukciou a hlbokým zvukom. Spoločne s malým bubnom je základom rytmu. Priemer basového bubna sa pohybuje v rozmedzí od 18 do 26".

Hra na basovom bubne

Zvuk basového bubna najčastejšie vytváraný pomocou jedno alebo dvojšľapkových pedálových mechanizmov ovládaných nohou. Prvý bubeník, ktorý hral na basový bubon pomocou nožnej šľapky, bol Dee Dee Chandler koncom 19. storočia.^[1]

Dvojšľapkový mechanizmus sa skladá z dvoch nezávislých pedálov spolu s dvoma nezávislými úderníkmi. Vytvorenie dvojšľapkového mechanizmu umožnilo nastaviť druhý pedál bližšie k pedálu hi hatu. Dvojšľapkový mechanizmus sa využíva hlavne v niektorých druhoch jazzu, rocku a metalu.

Konštrukcia basového bubna

Zvyčajné stavebné prvky basového bubna sú:

• drevené alebo kovové telo
• predná a zadná membrána (oproti bubeníkovi môže mať otvory, tie však môžu byť v niektorých prípadoch odstránené)
• lisované ráfky membrán
• nastavovacia skrutka membrány
• nôžky držiace bubon v úrovni
• (voliteľné) dvojšľapkový mechanizmus - časť bicej súpravy určená na vytvorenie rýchlejšieho a zložitejšieho rytmu. Umožňuje hranie dvomi pedálmi na jednej centrále.

Tlmenie

Za účelom tlmenia vysokých tónov a veľkého zdôraznenia basového bubna sa vkladajú do jeho vnútra špeciálne rohože, zvinutý materiál alebo vankúšik. V závislosti od toho, aký tlmený zvuk chce hudobník dosiahnuť, sa určuje, či rohož príde do priameho styku s membránami alebo príde do styku len s jednou z dvoch membrán.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Basový bubon

Referencie

Externé odkazy

• Techniky hrania na basový bubon Archivované 2010-12-30 na Wayback Machine
• Historické bicie (vrátane basových)