Bajt (angl. byte) alebo slabika^[1] je jednotka informácie.

1 bajt = 8 bitov.

V slovenčine sa zvykne bajt označovať aj ako slabika. Je to časť strojového slova (anglicky word). V 8-bitovom kódovaní, jeden bajt môže znamenať napríklad celé číslo v rozsahu 0 – 255 alebo v kódovaní ASCII, môže znamenať jeden ľubovoľný znak (t. j. písmeno, samostatné interpunkčné znamienko, medzeru alebo iný znak).

Veľkosť

Pri prakticky všetkých dnešných počítačoch obsahuje 1 bajt práve 8 bitov. V skorších architektúrach bola dĺžka slova 4, 6, 7 či 9 bitov (počítač PDP-10 mal dokonca nastaviteľnú dĺžku slova v rozmedzí 1 – 36 bitov).

Z dôvodov jednoznačnosti sa vo formálnych špecifikáciách (a často v odbore počítačových sieti) používa termín oktet (angl. octet) pre postupnosť práve 8 bitov.

Do jedného bajtu je možné uložiť celkom 2ⁿ rôznych hodnôt, kde n je veľkosť bajtu v bitoch. Pre 8-bitový bajt to znamená 256 hodnôt, tzn. napr. celé čísla v rozsahu 0 – 255. Tieto hodnoty možno vyjadriť pomocou 2 hexadecimálnych číslic (00_H – FF_H). Pomocou 8-bitových bajtov možno takisto zapisovať znaky kódovania ASCII resp. EASCII.

História

Termín byte zaviedol Werner Buchholz v roku 1956, pri práci na počítači IBM Stretch. Spočiatku tento termín popisoval skupinu 1 – 6 bitov, prechod na 8-bitový bajt sa udial ku koncu roka a neskôr sa 8-bitový byte stal štandardom pre počítač System/360. Slovo byte vzniklo úpravou slova bite (sústo), aby sa predišlo zámenou so slovom bit.

Jednotka množstva informácie

Pokiaľ sa bajt používa ako jednotka informácie, označuje sa veľkým B, zatiaľ čo malým b sa označuje bit. Teoreticky správnejšie, avšak menej užívané, je značiť bit slovom bit a bajt malým písmenom b, pretože v sústave Si je veľké B značkou pre jednotku hladinu akustického tlaku bel (a navyše sú značky začínajúce veľkým písmenom prevažne vyhradené pre jednotky odvodené z mien osôb).

S týmito jednotkami sa používajú bežné predpony, napr. 10 GB, 11 Mb/s. Veľkosti pamäte sa zvyčajne udávajú v bajtoch, prenosové rýchlosti počítačových sieti v bitoch (za sekundu).

Niekedy sa miesto bežných predpôn (vyjadrujúcich mocniny desiatich) používajú binárne predpony, vyjadrujúce mocniny dvoch. Napr. K = 2¹⁰, M = 2²⁰, G = 2³⁰, 1 Mbyte = 1 048 576 byte, čo ale spôsobuje menšie rozdiely vo veľkostiach (napríklad ${\displaystyle 10^{3}}$ = 1 000, ale ${\displaystyle 2^{10}}$ = 1 024). V súčasnosti sa preto pre jednoznačnosť odporúča používať pre dvojkové mocniny samostatné binárne predpony a skratky (KiB, MiB, GiB, TiB, …).

Vedľajšie jednotky

Kilobajt (angl kilobyte), je jednotka, ktorá pôvodne predstavovala 1 024 bajtov, teda 2¹⁰ bajtov. Pretože počítače pracujú v dvojkovej sústave, bol zvolený tento násobok namiesto obvyklého 1 000 a práve kvôli svojej „neokrúhlosti“ sa zaviedlo označenie KB (a nie kB).

V decembri 1998 IEC (International Electrotechnical Commission) odporučila pre počítačové jednotky nový systém označovania násobkov, v ktorom bola pre pôvodný 1 kilobyte = 1 024 B navrhnuté označenie kibibyte (KiB) a zavedená jednotka 1 kilobyte = 1 000 B so skratkou 1 kB, tak ako je obvyklé v sústave Si. Podobne sú na tom aj ostatné odvodené jednoty. Sú to tieto jednotky:

• kilobajt
• megabajt
• gigabajt
• terabajt
• petabajt
• exabajt
• zettabajt
• yottabajt

Referencie

1. ↑ bajt. In: Slovník cudzích slov (akademický). dostupné online