Bajkonur - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Bajkonur
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bajkonur pozri Bajkonur (rozlišovacia stránka).
Štartovací komplex pre rakety Sojuz
Poloha kozmodrómu

Kozmodróm Bajkonur (kaz. Байқоңыр ғарыш айлағыBayqoñır ğarış aylağı; rus. Космодром БайконурKosmodrom Bajkonur) je kozmodróm v južnom Kazachstane dlhodobo prenajatý Rusku. Z kozmodrómu sú a v minulosti boli vypúšťané všetky sovietske a ruské pilotované kozmické lode typov Vostok, Voschod a Sojuz a bezpilotné nákladné kozmické lode typu Progress. Vypúšťajú sa odtiaľto aj stacionárne telekomunikačné družice, sondy k Mesiacu a k planétam, časť vedeckých, aplikovaných a vojenských umelých družíc Zeme. Na tento účel sa používali a tiež používajú rôzne typy nosných rakiet.

Pôvod názvu

Raketový kozmodróm Bajkonur patril svojho času medzi prísne strážené a utajované miesta. Dňa 5. augusta 1957 americké špionážne lietadlo Lockheed U-2 síce prvýkrát odhalilo jeho skutočnú polohu, ale Sovieti naďalej tajili jeho súradnice. Odvtedy až do začiatku 90. rokov 20. storočia bol kozmodróm v západnej tlači často nazývaný ako Ťuratam (rus. Тюратам), do roku 1959 Ťura-Tam (rus. Тюра-Там), podľa blízkej železničnej stanice. V otázke pôvodu názvu Bajkonur sú zdroje nejednoznačné. Podľa niektorých zdrojov názov vznikol v roku 1961 po kozmickom lete Jurija Gagarina, prvého človeka, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Sovietsky zväz vtedy požiadal Medzinárodnú leteckú federáciu (Fédération Aéronautique Internationale, FAI) o uznanie rekordného letu a uviedol, že Gagarin štartoval z kozmodrómu Bajkonur. Tento názov bol pre kozmodróm vybraný zrejme kvôli utajeniu jeho skutočnej polohy. Na mape tejto oblasti bola vtedy zakreslená len malá banská obec Bajkonur, ktorá leží asi 320 km severovýchodne od kozmodrómu, a inak tu bol trestanecký tábor, a tak sa Sovieti rozhodli uviesť vzdialenú obec ako miesto štartu rakety Vostok. Iné zdroje uvádzajú, že názvom Bajkonur sa označovala oblasť stanice Ťuratam ešte pred založením kozmodrómu.[1][2] Od 20. decembra 1995 nesie názov Bajkonur aj uzavreté mesto nachádzajúce sa pri kozmodróme.

História

Štartovacia rampa pre rakety R-7 na kozmodróme Ťura-Tam na fotografii z amerického špionážneho lietadla Lockheed U-2 z 5. augusta 1957

Vznik a uvedenie do prevádzky

Kozmodróm bol vybudovaný v Kzyl-Ordinskej a Karagandskej oblasti na území vtedajšej Kazašskej SSR (dnešný Kazachstan) medzi sídlami Kazalinsk a Džusaly na základe rozhodnutia vlády ZSSR č. 292-181 z 12. februára 1955 ako 5. vedecko-výskumný skúšobný priestor (rus. 5-й научно-исследовательский испытательный полигон5-j naučno-issledovateľskij ispytateľnyj poligon; skratka: rus. 5-й НИИП5. NIIP) Ministerstva obrany ZSSR pre skúšky balistických rakiet. Dovtedy slúžila na pokusy s raketami vojenská strelnica Kapustin Jar, ​​ktorá ale nestačila na pokusy viacstupňových rakiet vyvíjanými hlavným konštruktérom Sergejom Koroľovom a jeho spolupracovníkmi. Preto maršal delostrelectva Mitrofan Nedelin rozhodol postaviť väčšiu základňu. Výstavbu novej základne dostal na starosť generál ženijného vojska Georgij Šubnikov. Na budúce stavenisko sa dostal s prvými spolupracovníkmi už 12. januára 1955. Železničné vagóny im slúžili ako dielne aj obydlia. Organizačná štruktúra vojenskej správy strelnice bola stanovená direktívou Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR z 2. júna 1955. Tento deň bol neskôr rozkazom ministra obrany ZSSR č. 00105 z 3. augusta 1960 oficiálne označený za dátum zriadenia kozmodrómu. Správou kozmodrómu bolo poverené Raketové vojsko strategického určenia. Neskôr spravovali rampy pre kozmické nosiče vojenské kozmické sily, ktoré v roku 1996 prešli naspäť do raketového vojska. Prvý štart balistickej rakety z kozmodrómu sa uskutočnil 15. mája 1957. Od 4. októbra 1957, kedy bola odtiaľto vypustená prvá umelá družica Zeme Sputnik, sa používa aj na kozmické štarty. V roku 1990 bol kozmodróm oficiálne premenovaný na 5. štátny skúšobný kozmodróm (rus. 5-й государственный испытательный космодром5-j gosudarstvennyj ispytateľnyj kosmodrom; skratka: rus. 5-й ГИК5. GIK).[3]

Po rozpade Sovietskeho zväzu

Po rozpade ZSSR kozmodróm prešiel v roku 1993 do vlastníctva novovzniknutého samostatného štátu Kazachstan, ale po zložitých rokovaniach bola 4. januára 1994 podpísaná dvojstranná medzivládna dohoda o dlhodobom prenájme kozmodrómu Ruskej federácii na dobu najmenej 20 rokov za 115 miliónov amerických dolárov ročne. V roku 1999 bolo rozhodnutím ruskej vlády zriadené Federálne kozmické stredisko „Bajkonur“ (rus. Федеральный космический центр «Байконур»Federaľnyj kosmičeskij centr „Bajkonur“; skratka: rus. ФГУПFGUP) a v súvislosti s tým postupne prebrala rampy do svojej starostlivosti Ruská kozmická agentúra. V roku 2001 vzniklo Kozmické vojsko Ruskej federácie, ktorému podlieha vojenská časť kozmodrómu. Ruský prezident Vladimir Putin a kazašský prezident Nursultan Nazarbajev podpísali 9. januára 2004 dohodu o predĺžení prenájmu do roku 2050 (zmluva bola ratifikovaná ruskou Dumou 25. mája 2005). Parlament Kazachstanu ratifikoval zmluvu v marci 2010. V januári 2005 bola zriadená spoločná kazašsko-ruská spoločnosť „Bajterek“ pre komerčné zaisťovanie štartov nosných rakiet typu Angara.

Infraštruktúra

Rozmiestnenie hlavných štartovacích rámp a letiska Jubilejnyj

Vlastný kozmodróm (bez pádových oblastí stupňov v streleckom sektore) zaberá plochu 6 717 km². Nachádza sa tu 15 rámp deviatich typov na vypúšťanie kozmických nosičov, štyri rampy na vypúšťanie medzikontinentálnych balistických rakiet, 11 montážnych budov MIK (montažno-ispytateľnyj korpus) s 34 halami na prípravu nosných rakiet, družíc a sond, 3 tankovacie stanice na plnenie nádrží kozmických telies kvapalnými pohonnými látkami a stlačenými plynmi, sledovacie stanice s výpočtovým strediskom na zaisťovanie vzletu rakiet, stanice pre skvapalňovanie vzduchu na výrobu kvapalného kyslíka a dusíka (kapacita 300 t/deň), tepelná elektráreň s výkonom 60 MW, energovlak s výkonom 72 MW, 2 letiská („Krajnij“ a „Jubilejnyj“, kde bola pristávacia dráha sovietskeho raketoplánu Buran), 470 km železničných tratí (z toho 40 km špeciálneho rozchodu), 1 281 km ciest, 6 610 km elektrorozvodných sietí a 2 784 km spojovacích sietí.

Múzeum

Skúšobný model Buran OK-M v múzeu na kozmodróme

Na kozmodróme Bajkonur sa nachádza malé múzeum vedľa dvoch malých domčekov, bývalých rezidencií Sergeja Koroľova a Jurija Gagarina. Obe chatky boli zachované a sú súčasťou múzea, ktoré je domovom zbierky kozmických artefaktov. Renovovaný testovací exemplár zo sovietskeho programu Energija-Buran stojí vedľa vchodu do múzea. Súčasťou múzea sú aj fotografie súvisiace s históriou kozmodrómu vrátane obrazov všetkých kozmonautov. Posádka každej expedície začínajúcej z Bajkonuru tu zanecháva podpísanú fotografiu celej posádky, ktorá je vystavená za sklom.

Múzeum má tiež mnoho predmetov súvisiacich s Gagarinom, vrátane pozemného ovládacieho panelu z jeho letu, jeho uniformy a pôdy z miesta pristátia, ktoré sa uchovali v striebornom kontajneri. V jednej z múzejných miestností sa nachádza aj staršia verzia návratovej kabíny kozmickej lode Sojuz.

Zázemie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bajkonur (mesto)
Mesto Bajkonur v roku 2005

Takmer 40 000 špecialistov a ich rodiny (stav z roku 2020) žije a pracuje v meste Bajkonur (do roku 1958 pôvodný názov Zaria, v rokoch 1958 až 1969 Leninskij a odvtedy až do 20. decembra 1995 Leninsk) na brehu rieky Syrdarja.

Galéria

Referencie

  1. SUVOROV, Vladimir; SABELNIKOV, Alexander. The First Manned Spaceflight (Russia's Quest for Space). Commack, New York : Nova Publishers, 1997. 155 s. ISBN 978-1-56072-402-5. Kapitola Trip to the Unknown: Baikonur Cosmodrome, s. 16 – 17.
  2. Final Round of Crew Training . hq.nasa.gov, . Dostupné online.
  3. 5-й научно-исследовательский испытательный полигон (5 НИИП) (в/ч 11284), Байконур . rvsn.info, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bajkonur

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Bajkonur

Útoky z 11. septembra 2001
Český lev
Česko-Slovenská filmová databáza
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-85495-53-8
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-902221-3-7
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-968475-6-3
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788096983018
Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina
0. roky 21. storočia
1. august
1. júl
1. jún
1. január
10. jún
10. január
10. marec
10. roky 21. storočia
11. jún
11. január
11. máj
11. september
12. február
12. máj
12. marec
13. február
13. november
14. apríl
14. jún
15. apríl
15. január
16. apríl
16. august
16. jún
17. august
17. január
17. máj
17. marec
18. december
18. február
18. január
19. február
19. január
19. máj
1900
1901
1902
1908
1910
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1919
1920
1921
1922
1923
1925
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1936
1939
1943
1944
1945
1950
1951
1952
1953
1956
1962
1965
1968
1978
1979
1989
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
1998
1998 na Slovensku
1999
1999 na Slovensku
19P/Borrelly
2. september
20. august
20. január
20. marec
20. storočie
2000
2000 na Slovensku
2001
2001 na Slovensku
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2008
2009
2018
21. jún
21. marec
21. september
21. storočie
22. marec
22. storočie
23. apríl
23. december
23. marec
24. február
25. august
25. január
25. máj
25. október
27. jún
28. apríl
28. august
28. júl
28. jún
28. október
29. apríl
3. jún
3. september
30. január
31. december
31. máj
31. marec
4. apríl
4. február
433 Eros
5. apríl
5. január
5. marec
6. august
6. september
7. apríl
8. február
8. máj
9. február
9. jún
9. september
90. roky 20. storočia
Ahmad Šáh Masúd
Aleš Votava
Alexander Bárta
Alexandra Adlerová
Alexej Petrovič Maresiev
Anthony Quinn
Archiv výtvarného umění
Argentína
Arno Puškáš
Autorita (knihovníctvo)
Babu Čhiri
Bajkonur
Billie Eilish
Borinka
Carl Wieman
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Christiaan Barnard
Claude Elwood Shannon
Clifford Shull
Dávajte si pozor!
David Mathieson Walker
David Strelec
Deep Space 1
Demokrati (film)
Dennis Tito
Desaťročie
Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave
Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY
Divadlo Nová scéna
Doprava
Douglas Adams
Emil Jozef Horváth
Eric Allin Cornell
Falošný princ
Fidži
Filipíny
Fontána pre Zuzanu 3
František Andraščík
František Hanovec
Fred Hoyle
Gabriela Dzuríková
Gemeinsame Normdatei
George Akerlof
George Harrison
George W. Bush
Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová
Gilbert Bécaud
Gloria Macapagalová-Arroyová
Gregoriánsky kalendár
Gregory Corso
Herbert Simon
Herec
Hlavne, že sa máme radi...
Hontianske Nemce
Hospodárske noviny
Iannis Xenakis
Ilie Verdeţ
Imrich Vanek
International Standard Name Identifier
Internet Movie Database
ISSN
Ivan Mesík
Ivan Trojan
Ivo Gogál
Ján Hučko
Jack Lemmon
Jacques-Louis Lions
Jerguš Ferko
Jiří Bartoška
Jiří Kodet
Jiří Lábus
Jiří Mádl
Jiří Macháček
Jiří Wimmer
Joey Ramone
Jorge Amado
Josef Polišenský
Joseph Stiglitz
Jozef Alberty
Jozef Kuzmík
Jozef M. Kirschbaum
Kým sa skončí táto noc
K. Barry Sharpless
Kaapo Kakko
Kaia Gerberová
Kalendárny rok
Karel Pichlík
Karol Rosenbaum
Kofi Annan
Krajinka (film)
Kryštof Hádek
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Ďurič
Ladislav Chudík
Laurent-Désiré Kabila
Library of Congress Control Number
Liisi Oterma
Maďarsko
Madeleine Harrisová
Magister umenia
Marián Gallo
Marián Geišberg
Marián Labuda
Marián Labuda ml.
Martin Šulík
Martin Huba
Michael Spence
Michel Marcel Navratil
Milan Hlavsa
Mir
Miroslav Donutil
Monika Hilmerová
Mortimer Adler
Národné autority Českej republiky
Na krásnom modrom Dunaji
NEAR Shoemaker
Nelly Řehořová
New York (mesto)
Nikolaj Gennadijevič Basov
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Nupedia
Oľga Belešová
Oľga Záblacká
Oldřich Kaiser
Ondřej Vetchý
Orbis Pictus (film)
Ordinácia v ružovej záhrade
Organizácia Spojených národov
O sláve a tráve
Pán si neželal nič
Pacho, hybský zbojník
Paul Nurse
Pensylvánia
Pentagón (USA)
Perry Como
Peter Bičkoš
Petra Polnišová
Pribinov kríž
Rímska číslica
Raymond Polin
Richard Labuda
Rjódži Nojori
Robert Ludlum
Robert Roth
Sladké starosti
Slovenská národná knižnica
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenské národné divadlo
Slovensko
Sojuz (kozmická loď)
Sony Ericsson
Spojené štáty
Stanley Kramer
Stano Dančiak
Storočie
Svetozár Sprušanský
Tajomstvo alchymistu Storitza
Taliban
The Plastic People of the Universe
Tibor Andrašovan
Tichý oceán
Timothy McVeigh
Tove Janssonová
Van Rensselaer Potter
Vasilij Ivanovič Abajev
Vesničko má středisková
Vidiadhar Surajprasad Naipaul
Vincent Šikula
Virtual International Authority File
Vladimír Dlouhý (herec)
Vladimír Tatarka
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Wiki
Wikipédia
Wikipédia:Príručka/Upravovanie
Wikipédia:Váš prvý článok
William Hanna
William S. Knowles
Wolfgang Ketterle
WorldCat
World Trade Center (1973 – 2001)
Záhrada (film)
Zatmenie Mesiaca
Zdeněk Borovec
Zem
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zuzana Chalupová
Zuzana Kraváriková




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk