A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Azerbajdžanská demokratická republika Azərbaycan Xalq Cümhuriyyəti
| |||||||
Geografia
| |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
2 862 000
| ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
28. máj 1918
| ||||||
Zánik
|
28. apríl 1920
| ||||||
|
Azerbajdžanská demokratická republika (ADR, azerb. Azərbaycan Xalq Cümhuriyyəti) bol prvý úspešný pokus o vytvorenie demokratickej a sekulárnej republiky v islamskom svete (dokonca skôr než Atatürkovo Turecko). Vznikla v roku 1918 odtrhnutím od kolabujúceho cárskeho Ruska, ktoré bolo uvrhnuté do chaosu po Októbrovej revolúcii v roku 1917. Zanikla po obsadení Baku Červenou armádou v roku 1920.
Dejiny
Predchádzajúce udalosti
Na začiatku 17. storočia bol Azerbajdžan pod správou Osmanskej ríše. V 18. storočí do vývoja oblasti zasiahlo Rusko, ktoré sa pokúsilo obsadiť pobrežie Kaspického mora s významným mestom Baku. Roku 1828 bola k Rusku pripojená aj severná časť Azerbajdžanu, zatiaľ čo jeho južná časť zostala po rusko-perzskej vojne súčasťou Iránu. Rozvoj ťažby ropy viedol k tomu, že od roku 1875 sa v Baku (ropné centrum svetového významu) rozvíjal kapitalistický výrobný systém rýchlejšie ako na ostatnom území s agrárnym hospodárstvom.
V tomto období došlo ku vzniku azerbajdžanského národného hnutia reagujúceho na hospodársky a náboženský útlak. Na začiatku 20. storočia sa vyostrili spory s Arménskom, ktoré roku 1905 vyvrcholili ozbrojenými zrážkami, dochádzalo k roľníckym povstaniam aj k ozbrojenému boju proti ruskej nadvláde. Roku 1911 bola založená Moslimská demokratická strana Musavat, ktorá sa roku 1917 premenovala na Turkotatarskú demokratickú stranu federalistov - musavatistov.
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Sovietska moc bola v Azerbajdžane nastolená 13. novembra 1917. Vzápätí však bola ustanovená spoločná vláda gruzínskych, arménskych a azerbajdžanských národných strán (zakaukazský komisariát), ktorý v marci 1918 rozpustil zakaukazský snem (tvorený zakaukazskými delegátmi v ruskom Ústavodarnom zhromaždení). Snem zároveň schválil odtrhnutie Zakaukazska od Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR). Na konci marca 1918 vypuklo v Baku protisovietske povstanie, ktoré boľševici potlačili. V apríli 1918 ale schválil Zakaukazský snem vznik Zakaukazskej demokratickej federatívnej republiky, ktorú tvorili Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan. V dôsledku odlišnej zahraničnopolitickej orientácie sa ale republika veľmi skoro rozpadla.
Vznik nezávislého Azerbajdžanu
S rozpadom vznikla v Baku Rada ľudových komisárov, tzv. bakuská komúna, ktorá získala moc v Baku aj na časti územia štátu. Dňa 28. mája 1918 vyhlásila Moslimská rada nezávislú Azerbajdžanskú republiku na čele s vládou musavatistov so sídlom v Gjandži. Po rozpade bakuskej komúny bola v auguste ustavená tzv. stredokaspická diktatúra, vláda bez komunistov, na ktorej žiadosť vstúpila do mesta britská armáda. V septembri 1918 sa táto vláda stiahla do Iránu a Baku, ktoré obsadila turecká armáda, sa stalo sídlom musavatistickej vlády. Po skončení prvej svetovej vojny sa do Baku vrátila britská armáda a to až do augusta 1919. Dňa 15. januára 1919 Dohoda uznala nezávislosť Azerbajdžanskej republiky.
Azerbajdžanský parlament
Azerbajdžanská demokratická republika bola vôbec prvým moslimským štátnym zoskupením, ktoré dokázalo vytvoriť slobodný demokratický štát. Najvyšším orgánom moci bola Rada ministrov, ktorá sa zodpovedala parlamentu. Voľby do parlamentu boli slobodné, tajné a všeobecné. Bol používaný pomerný systém pri prideľovaní kresiel.
Okrem musavatistov boli v parlamente výrazne zastúpení liberáli (strana Ahrar), moslimovia (strana Ittihad) a moslimskí sociálni demokrati. Pre arménsku menšinu bolo v parlamente určených 21 kresiel. Ďalšie menšiny ako Nemci, Rusi, Poliaci alebo Židia mali taktiež v parlamente zastúpenie.
Medzi ďalšie z významných úspechov azerbajdžanského parlamentu bolo rozšírenie hlasovacieho práva pre ženy. Tým sa stal Azerbajdžan prvou moslimskou krajinou, ktorá udelila rovnaké volebné právomoci ženám ako mužom. Ďalším významným počinom bolo založenie univerzity v Baku.
Vojna s Arménskom
Po rozpade Zakaukazskej demokratickej federatívnej republiky vzniklo medzi nastupujúcimi štátmi mnoho územných sporov. Novo vzniknutá ADR zabrala tzv. Náhorný Karabach, ktorý bol osídlený Arménmi, ale nachádzal sa uprostred územia obývaného Azerbajdžancami. Arménska demokratická republika toto územie nárokovala, a tak vypukol ozbrojený konflikt v marci 1918. Konflikt sa rozšíril aj do susedných Nachičevanu a Sjuniku.
Do konfliktu zo začiatku zasiahlo Turecko na strane Azerbajdžanu a neskôr Spojené kráľovstvo na strane Arménska. Vojna sa vyznačovala výraznou aktivitou partizánov na oboch stranách a veľkými civilnými stratami na životoch. Nakoniec konflikt neskončil víťazstvom jednej alebo druhej strany. Náhorný Karabach a Nachičevan pripadol Azerbajdžanu, ale provincia Sjunik sa stala súčasťou Arménska.
Koniec nezávislosti
V apríli 1920 obsadila Baku sovietska armáda a bola vyhlásená Azerbajdžanská sovietska socialistická republika. Musavatisti sa ešte pokúsili o odpor, ale ich povstanie bolo potlačené. V júli 1920 vznikla Nachičevanská sovietska socialistická republika ako súčasť Azerbajdžanskej SSR. V máji 1921 bola prijatá nová ústava a v marci 1922 vznikla Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika, ktorá sa v decembri 1922 podieľala na vytvorení Sovietskeho zväzu. Roku 1923 vznikla Náhorná karabašská autonómna oblasť v rámci ZSSR pod správou Azerbajdžanu. V decembri 1936 bola obnovená Azerbajdžanská SSR, ktorej vnútropolitický vývoj bol v súlade s vývojom v Sovietskom zväze.
Odkaz ADR
Hoci ADR existovala iba dva roky, stala sa pre Azerbajdžancov významnou časťou histórie. Azerbajdžan obnovil svoju nezávislosť 18. októbra 1991 po kolapse ZSSR a nadviazal na ADR. Novo vzniknutá republika si osvojila štátnu vlajku, štátne symboly a štátnu hymnu, ktoré sa používali za existencie ADR a vyhlásila, že je pokračovateľkou násilne zabranej ADR.
Novo vzniknutý štát zdedil po ADR ako štátne symboly, tak aj nevyriešené územné spory. Oblasť Náhorného Karabachu sa stala opäť predmetom sporu s Arménskom. Vypukla Karabašská vojna, ktorá sa tiahla do roku 1994 a skončila porážkou Azerbajdžanu a pričlenenie Karabachu a ďalších území k Arménsku.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ázerbájdžánská demokratická republika na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
Šport v zaniknutých štátoch
Administratívne členenie zaniknutých štátov
Africké ríše
Arabská ríša
Asýria
Astúrske kráľovstvo
Byzantská ríša
Chetiti
Chetitská ríša
Cyperské kráľovstvo
Dejiny podľa štátu
Dejiny zaniknutých štátov
Druhá poľská republika
Edesské grófstvo
Ekonomika v zaniknutých štátoch
Franská ríša
Historické územia
Inkská ríša
Judské kráľovstvo
Juhoslávia
Kórea
Kartágo
Korutánske vojvodstvo
Kultúra v zaniknutých štátoch
Kyjevská Rus
Lýdia (Malá Ázia)
Médska ríša
Macedónia
Mongolská ríša
Morejský despotát
Náboženstvo v zaniknutých štátoch
Námorné republiky
Nemecká demokratická republika
Nitrianske kniežatstvo
Osmanská ríša
Osobnosti zaniknutých štátov
Perzia
Pošta v zaniknutých štátoch
Politika v zaniknutých štátoch
Právo v zaniknutých štátoch
Rakúsko-Uhorsko
Republiky Sovietskeho zväzu
Seldžucká ríša
Sovietsky zväz
Spoločnosť v zaniknutých štátoch
Srbsko a Čierna Hora
Staroruské kniežatstvá
Staroveká Macedónia
Staroveký Rím
Tretia ríša
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Umenie v zaniknutých štátoch
Valašsko
Veľká Morava
Veda a technika v zaniknutých štátoch
Vojsko v zaniknutých štátoch
Vzdelávanie v zaniknutých štátoch
Zaniknuté štáty podľa kontinentu
Zaniknuté monarchie
Zaniknuté republiky
Zdravotníctvo v zaniknutých štátoch
Zlatá horda
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk