A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Augustin Louis Cauchy | |
francúzsky matematik | |
Narodenie | 21. august 1789 Paríž, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 23. máj 1857 (67 rokov) Sceaux, Francúzsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Augustin Louis Cauchy |
Augustin Louis Cauchy (* 21. august 1789, Paríž, Francúzsko – † 23. máj 1857, Sceaux) bol francúzsky matematik. Je považovaný za jednu z najvýznamnejších historických osobností matematickej analýzy, keďže ako jeden z prvých začal formulovať a dokazovať vety diferenciálneho a integrálneho počtu exaktným spôsobom, v tzv. epsilon-delta notácii, čo bolo rozhodujúcim faktorom pri uznaní tejto disciplíny za plnohodnotnú oblasť matematiky. V oblasti diferenciálneho a integrálneho počtu je autorom veľkého množstva fundamentálnych viet. Okrem toho významne prispel aj v oblasti komplexnej analýzy a matematickej fyziky. Bol tiež pri počiatku štúdia grúp permutácií.
Životopis
Detstvo a mladosť
Narodil sa v Paríži. Základné vzdelanie získal od svojho otca, Louisa Françoisa Cauchyho, ktorý bol silný rojalista a katolík (čo bolo v dobe Francúzskej revolúcie, do ktorej sa Cauchy narodil, príčinou pomerne nízkej životnej úrovne jeho rodiny), a ktorý sa poznal s niektorými významnými matematikmi tej doby, napr. s Josephom Louisom Lagrangeom alebo Pierre-Simonom Laplaceom, ktorí relatívne skoro rozpoznali Cauchyho matematický talent. Cauchy mal dvoch bratov – Alexandreho Laurenta a Eugèna Françoisa.
Cauchy od roku 1802 študoval na École Centrale du Panthéon, neskôr od roku 1805 na École Polytechnique a v roku 1807 prešiel na École nationale des ponts et chaussées a vzápätí začal pracovať ako inžinier. V roku 1810 odišiel z Paríža do Cherbourgu, kde ho povolali na stavbu tamojšieho Port Napoleón, čo bolo v tej dobe najväčšie stavenisko v Európe (pracovalo na ňom až 3 000 pracovníkov), ale už v roku 1813 sa zo zdravotných dôvodov do Paríža vrátil.
Opäť v Paríži
Po jeho návrate ho Joseph Louis Lagrange a Pierre-Simon Laplace presvedčili, aby zanechal profesiu inžiniera a začal sa venovať matematike. Po definitívnej porážke Napoleona Bonaparte a nástupe Ľudovíta XVIII. na trón boli opäť vo výhodnej pozícii rojalisti, čo Cauchymu nahrávalo, keďže jeho otec bol presvedčený rojalista. Naopak, revolučne zmýšľajúci vedci mali pomerne ťažké postavenie. Nepochybne aj tieto udalosti dopomohli k tomu, že Cauchy roku 1815 získal miesto asistujúceho profesora a onedlho aj riadneho profesora na École Polytechnique. Politické udalosti napomohli aj Cauchyho vstupu do Académie des sciences, ktorá bola v roku 1816 preusporiadaná priamo kráľom Ľudovítom XVIII. Pri tejto príležitosti boli z akadémie prepustení dvaja liberálne zmýšľajúci vedci a tieto miesta boli preobsadené presvedčenými konzervatívcami. Jedným z nich bol Cauchy, ktorý bol dosadený na miesto Gasparda Mongeho, významného matematika považovaného za otca deskriptívnej geometrie.
Spôsob akým sa dostal k týmto postom mu neurobil veľmi dobrú povesť, a to aj napriek tomu, že bol už v tej dobe považovaný za vynikajúceho matematika. Vo vedeckých kruhoch teda nebol ľudsky príliš obľúbený, čo viedlo k jeho pomerne príkrym postojom a uzavretosti voči názorom iných. V roku 1813 zomrel jeho podporovateľ Joseph Louis Lagrange a Cauchy si navyše rozhneval aj Pierre-Simon Laplacea, keď označil Laplaceove a Poissonove metódy za nie príliš exaktné a skôr intuitívne. Ale s Poissonom si udržal pomerne dobrý vzťah a pomerne často s ním spolupracoval. Úprimné priateľstvo ho ale viazalo len k André Mariemu Ampèreovi, ktorý bol, podobne ako on, silne konzervatívne a katolícky zameraný.
V roku 1818 sa oženil s Aloise de Bure a mal s ňou dve dcéry – Marie Françoise Alicia (* 1819) a Marie Mathilde (* 1823).
V roku 1830 sa miesta na École Polytechnique vzdal. Tento krok bol z jeho strany reakciou na zbavenie Karola X. trónu a nástup Ľudovíta Filipa. Cauchy zachoval vernosť Bourbonovcom a považoval za nemožné zložiť prísahu novému parlamentu.
Po tejto udalosti Cauchy na krátku dobu odišiel do Fribourgu (Švajčiarsko), ale už v roku 1831 smeroval do Turína, kde bol zamestnaný na katedre matematickej fyziky.
Práca
Cauchy bol jeden z prvých, ktorí postavili matematickú analýzu na pevnú pôdu tým, že dielo Isaaca Newtona a Gottfrieda Wilhelma Leibniza transformoval do exaktnej formy. Dokázal obrovské množstvo dôležitých viet, z ktorých mnohé dnes patria medzi základné kamene výstavby diferenciálneho a integrálneho počtu. Pomenované sú po ňom napríklad (neúplný zoznam):
- Cauchyho-Bolzanovo kritérium konvergencie
- Cauchyho veta o strednej hodnote
- Cauchyho tvar zvyšku Taylorovho polynómu
- Cauchyho odmocninové kritérium
- Cauchyho integrálne kritérium
- Cachyho-Hadamardova veta
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Augustin Louis Cauchy
Externé odkazy
- Augustin Louis Cauchy – MacTutor History of Mathematics archive (v angličtine)
- Zdenka Šajnová - Augustin Louis Cauchy – Seminárna práca
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Édouard Le Roy
Édouard Lucas
Édouard Roche
Élie Cartan
Émile Borel
Émile Picard
Émilie du Châtelet
Étienne-Louis Malus
Évariste Galois
Abraham de Moivre
Adrien-Marie Legendre
Alain Connes
Albert Saský (filozof)
Alexander Grothendieck
Alexandre-Théophile Vandermonde
Alexis Claude Clairaut
André-Marie Ampère
André Weil
Antoine Augustin Cournot
Arnaud Denjoy
Augustin Louis Cauchy
Benoît Mandelbrot
Blaise Pascal
Cédric Villani
Camille Jordan
Charles Ehresmann
Charles Eugène Delaunay
Charles Hermite
Christian Kramp
Claude Chevalley
Eugène Charles Catalan
François Arago
François Viète
Gabriel Lamé
Gaspard Monge
Girard Desargues
Guillaume de l’Hospital
Henri Brocard
Henri Cartan
Henri Lebesgue
Henri Poincaré
Ismaël Boulliau
Jacques-Louis Lions
Jacques Charles François Sturm
Jacques Dixmier
Jacques Hadamard
Jacques Herbrand
Jacques Tits
Jean-Charles de Borda
Jean-Christophe Yoccoz
Jean-Pierre Serre
Jean Baptiste Joseph Delambre
Jean Baptiste Joseph Fourier
Jean Delsarte
Jean Dieudonné
Jean Gaston Darboux
Jean Leray
Jean le Rond d’Alembert
Jean Sylvain Bailly
Joseph Louis Lagrange
Jules Antoine Lissajous
Laurent Lafforgue
Laurent Schwartz
Lazare Nicolas Marguerite Carnot
Marie Henri Andoyer
Marin Mersenne
Maurice René Fréchet
Michail Leonidovič Gromov
Michel Chasles
Nicolas Bourbaki
Paul Émile Appell
Pierre-Louis Lions
Pierre Bézier
Pierre de Fermat
Pierre Louis Maupertuis
Pierre Samuel
Pierre Simone de Laplace
René-Antoine Ferchault de Réaumur
René-Louis Baire
René Descartes
René de Possel
René Thom
Serge Lang
Siméon Denis Poisson
Sophie Germainová
Thomas Joannes Stieltjes
Wendelin Werner
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk